Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
vykeciavaš sa??
pete, ty si tu o sebe napísal naozaj najmenej. Hoci tých pár info bolo podaných veľmi výstižne, ale ak je tu niekto, kto sa vykecáva, tak si všimni, som to ja. Tiež by som si mohla konečne klepnúť po prstoch :))
pete, čo spôsobilo, že vidíš všetko čierne? Ja si myslím, že sme také povahy, u ktorých je väčší predpoklad k ..depkám?? nazvime to tak.. ale je predsa spúšťač, ktorý to všetko pustí do pochodu.
Prežil si niečo? Sklamal ťa niekto? Zmenilo sa niečo radikálne a k zlému?
p.s. a ešte otázka: využívaš svoj talent ktorý máš?
Anita, to že som išiel za psychológom ma prinútili okolnosti, tak ako sa vyvinuli. Nedokážem o tom teraz hovoriť. Poviem Ti na rovinu-čakal som a ešte asi aj čakám, že mi pomôže. Ale každý mi hovorí, že mi nik iný nepomôže, len ja sám. A pozitívny prístup? Keď má človek pocit, že ho nemôže vyslobodiť nič iné ako smrť, tak to neviem či je veľmi pozitívne. Ja vôbec nevidím zmysel života. Pritom mám mnoho, možno oveľa viac než mnoho ľudí v mojom veku. Dievčatá mi hovoria, že som pekný, mám vysoké IQ, zdravotne som na tom tiež ako tak. Na prvý pohľad som aj sebavedomý. Sčasti som aj zabezpečený, minimálne oveľa viac ako moji vrstovníci. Mám veľa talentu na mnoho vecí. Napriek tomu. všetkému sa mi zdá všetko čierne. A budúcnosť čiernejšia ako čokoľvek iné. Tak asi tak je to. No a napríklad teraz mám zo seba zase zlý pocit, že sa tu vykeciavam. Považujem to za zlyhanie. Takže ja už fakt neviem.
rowen,
prepáč, že som sa neozvala, všetko od teba som si dobre prečítala. Či by sme mohli byť kamaráti? Možno áno. Ty ma poznáš lepšie, ja teba vôbec. Pošlem ti mail :) AHOJ.
pete,
aj ja keď čítam tvoje príspevky tak vidím, že sme vo veľa veciach rovnaký. Aj prechádzky prírodou ťa vedia nadchnúť, aj to, ako sa maskuješ pred ľuďmi...zažívame to na vlastnej koži, presne tak.
napísal si: "Samozrejme, tí, ktorí ma už dlhšie poznajú, tak možno tušia, alebo vedia, že som citlivý a že nie je všetko ok."
Inak pôsobíš ako necitlivý? Pýtam sa, lebo o mne asi 2 kamarátky povedali, že pôsobím tak bezstarostne a vyrovnane, tak že si vystačím úplne sama a nikoho nechcem ani nepotrebujem (čo je pravý opak) Vraj preto podľa nej aj tí muži, čo by chceli, strácajú odvahu sa mi prihovoriť, lebo si myslia, že ich odmietnem. (Aj keď hovoria-teda muži-že som veľmi priateľská a veselá)To je mi zvláštne, ako sa mám potom správať? Mám im dajako dávať najavo:tu som, čakám len na jedného z vás, mám náruč dokorán...) ???
Takže pôsobím nedostupná, a prekvapilo ma, keď raz jedna osoba na môj účet povedala: Ty sa nezdáš, Anita, ale ty si veľmi prítulná a mojkovatá. Nedávaš to najavo, ale celá si taká.
Ver mi,pete, vyrazilo mi to dych, lebo už sa zatvrdzujem zámerne (však keď je človek sám, tak nech ho to aspoň nebolí. A srdce tvrdé ako skala predsa bolieť nebude...dúfam)
pete a jeden obrovský rozdiel medzi nami, ty si oveľa pozitívnejší a odhodlaný nevzdávať sa, získať to dobré zo života aj napriek tomu, čo prežívaš. Už na tom pracuješ -psychológ, podnety z fóra...
ahojte :)
ja--
už som si prečítala všetky tvoje príspevky na téme Je to láska... je prešpekulovaný? Chce niečo viac? Ty ho poznáš najlepšie z nás, ale niekedy ani to nestačí, aby sme ľuďom porozumeli, zvlášť keď sa nevyjadrujú. Neviem, to, čo písal pete o tom, aby si sa s ním porozprávala, to sa mi zdá rozumné. Dosť ovplyvnil tvoj život aj tvoje city, tak máš normálne právo vedieť, ako ho môžeš brať. Či iba ako kamaráta, pretože si v tomto vzťahu, ktorý medzičasom medzi vami vznikol viac zainteresovaná. Tak nejako...snáď. Ale niektoré skúsenosti kamarátok dopadli nie dobre, keď ony prvé urobili krok vyjasniť si vzťahy. Ale ty si tam písala, že na tvoje otázky neodpovedal, nereagoval. To znamená, že si mu niečo naznačovala alebo si sa priamo pýtala na jeho vzťah k tebe? Alebo ako si predstavuje budúcnosť? Neviem, čo si mám pod tým predstaviť. No, za 5 rokov, keby len tri-dva cítil k tebe niečo viać, tak by sa snáď vyjadril. Možno potom, keď bude hľadať tú dokonalú a majetnú zistí, že viac je človek, s ktorým si dobre rozumie, ako iba bohata, atraktívana bárbie.
ja--neboj, viac dievčat je niekedy nechápavých a nevnímavých na náznaky chlapcov. A tá druhá skupina dievčat, tie na žiadne náznaky nečakajú ani ich nepotrebujú :)
ahoj Pete ja dnes tak striedavo,raz tu a hladám aj nejaký nábytok takze si skacem raz sem raz tam
Ahoj damaxy. Dnes som skoro cely den na nete, hladam nejake veci. Tak sem vzdy zaskocim. Tesim sa, ze si tu:-)
anitka ten meil,vyjadrím sa ak tomu ako keby som citala úvahu a stotoznim sa s castou obdobie,v tom ja nachádzam kus životnej pravdy.
ja a moje vlastné poznatky zo života,poznala som dvoch chlapcov,ktorým som sa páčila a obaja boli do mna zalubení,obaja ma chceli,s obomi som si velmi dobre rozumela kazdý mi to aj dost naznačoval,ale raz som ich zaradila do kategorie vyborných kamarátov skoro bratov a keby boli len oni dvaja na svete nevedela by som mat s nimi iný vztah ako s dobrými kamarátmi.Pripadalo by mi to ako vztah s niekým z rodiny.Jednoducho to nešlo.Obaja sa oženili a prestahovali takže v podstate o nich nič neviem,ale spomienky mi ostali a iste aj im.Mne dobré a pekné do ich duší nevidím.Takže to je moja skúsenost ked niekoho beriem ako kamaráta.