Depky, kedy prestanete?!

nie, neviem, či je lepšie byť uzavretým. Určite nie. Otvorenosť je najlepšia. Ja som mala namysli také osobnosti(pôsobia uzavreto, ale nemusí to byť ich problém, pretože tá uzavretosť nevyplýva z depiek.Volám ich "Samorast")
pete,tu na nete si prístupný, v reály to neviem. Ja som tu tiež sama sebou,posťažujem sa, poviem všetko, ale keď vypnem PC, tak sa vyrozprávam iba vduchu alebo to vyčítam jednému plyšovému medveďovi, chudákovi :))

anita, tuším som aj ja niekde čítal, že až 30% populácie prežije vo svojom živote niekoľko vážnych depresií. Tá zapdnutá dedinka je krásna predstava. Veľmi rád by som sa tam presťahoval. Aspoň na nejaký čas. A len stačil by mi tam len jeden človek, ktorý by tam bol so mnou, ktorý by mi rozumel. Anita, vieš čo nám chýba??? Láska. Neobyčajne obyčajná láska a nič iné. Počuť od niekoho:"ľúbim ťa", záleží mi na Tebe. Ale Ty sa nebojíš, že aj keby si mala vzťah, tak by Ti dotyčný ublížil? A nevedela by si sa z toho spamätať? A vieš, prečo nám chýba láska? Lebo keď ju necítime tam, kde ju máme cítiť a sme citlivejší. No keď tu s Tebou debatím, tak je mi hneď nejako lepšie. Vieš, zistenie, že nie si jediná pomáha, nie?

pete, je to jednoduché.
Preto, lebo nikdy som nebola dosť dobrá pre môjho otca. V ničom. Stále ma kritizoval za všetko, pretože hoci výsledok bol dobrý, tak postup bol zlý. A prečo bol spôsob, akým som niečo robila zlý? Lebo môj otec mal vždy opačný názor na veci ako ja. Takže vždy protirečil. Vždy by to on alebo iní ľudia urobili lepšie lebo by to robili inak, a aj keď to bolo dobré, tak aj tak to mohlo byť lepšie keby...Preto som vyrástla s tým, že v ničom nie som dobrá,ostatní sú schopnejší, šikovnejší a iné bla bla. Pritom som robila čo som mohla,aby bolo niečo začo ma pochváliť.Pochvala neexistovala.Neexistovalo pohladenie, uznanie, objatie.Zvláštne že cudzé deti chválil bez problémov, nás doma nikdy.Cudzí si zaslúžili všetko, ja nič.Ani prejav lásky. Preto to mám v hlave a s tými pár nevydarenými vzťahmi si sama sebe opakujem to, čo mi opakoval kedysi otec.
Vkiem, zlé myslenie, ale sám píšeš, že ľahko sa nám to hovorí, dojkopnca aj ľahko sami pochopíme zdroj nášho sebaničiaceho myslenia ale zmeniť ho!!

Pocit je dôsledkom myšlienok. -To je taká krásna a jasná pravda.
"Ak ste sa celé roky znehodnocovali nevyhnutne musíte mať pocit menejcennsoti..." niekto nás to naučil, znehodnocovať sa,keď nás znehodnocoval. Ukázal nám to, keď sme sa učili ako jednať sami so sebou, tým, že takto s nami jednal.
Vložil nám tento vzorec myslenia do hlavy a my sa vo všetkom stále dopĺňame do tohoto deštruktívneho vzorca.
My to teraz musíme naprávať! :)) pete, vidíš, ani naše vysoké IQ nás o tom jednoducho a ľahko neprasvedčilo, že myslíme chybne. Musíme sa to ťažko učiť (možno pred zrkadlom)
Vyskúšam to, a napíčem ti potom, ako som sa cítila, a či som si to vôbec dokázala povedať tak, aby som tomu aspoň na mizivý moment verila.

Anita, samozrejme, že to nezodpovedá mojej osobnosti, skôr opak je pravdou a dávnejšie som mal skôr opačný image. Ja zas nemám problém vybehnúť von aj v montérkach. A vieš, ja som o svoj image prehnane nikdy nedbal. Možno skôr naopak. Teraz oň dbám oveľa viac. Nechápem to. Čím horšie sa cítim, tým oň viac dbám. Takže Ty myslíš, že lepsšie je byť taký uzavretejší? Ja som asi dosť prístupný, nie? Anita, povedz mi prosím Ťa, prečo by si nemala byť dosť dobrá a schopná byť vo vzťahu?

to je moja reakcia na tvoj predošlý príspevok, nie posledný. Len som ju dlho písala :)
pete, ja to vidím tak, že v dnešnej dobe sme hádam všetci nejako "postihnutí" duševne, citovo...
počul si to, že naše storočie má priniesť veľký nárast depresií? Vraj to bude najrozšírenejšia choroba!
Práve sa smejem, akoby sa ma to netýkalo :)) Je to pre ten životný štýl, ktorý žijeme. Rýchly, konzumný, nezdravý. Pete, nemôže byť pomoc vrátiť sa k tomu, ako žili naši rodičia? Tak prekrásne si opýsal tvoju prechádzkovú túru. Bola ako pohladenie po duši? Ako liek? Ja nie som z veľkého mesta ale z mesta. Tak veľmi ma priťahujú dediny. Také malé a zapadnuté. Keď tam niekde strávim víkend tak si úžasne oddýchnem a ožijem. Ešte k tomu pár dobrých priateľov...treba si predsa vypestovať nejaký prostriedok na imunitu, keď sa nám už odborníci tak často "vyhrážajú" tými depkami :)) alebo si myslíš, že naše stavy vyžadujú oveľa viac? Väčšiu "liečbu", odborníkov, posedenia s psych? Možno oveľa efektívnejšie liečia úplne obyčajné veci, príroda, blízke vzťahy so skutočnými priateľmi...
.
To bola len taká úvaha.

Ako dosiahnuť kladný pocit sebahodnoty?

Bude sa vám zdať, že klamete smi seba a čosi si predstierate. Nezabúdajte, že taký pocit je celkom normálny a nevyhnutný. A neznamená, že sa klamete. POcit je dôsledkom myšlienok. Ak ste sa celé roky znehodnocovali nevyhnutne musíte mať povit menejcennsotti... Vaše pocity nedokazujú, že ste skutočne menejcenný. Sú iba výsledkom myšlienok. Vaše myšlienky určujú, čo cítite, nie naopak.

POSTAVTE SA DOMA PRED VEĽKÉ ZRKADLO A POZRITE SI PRIAMO DO OČÍ.( NIE na vrásky, vlasy, vyrážky atď.)
OSLOVTE SA KRSTNÝM MENOM A POVEDZTE SI DORAZNE A NAHLAS: "...(VAšE KRSTNé MENO), SOM OCHOTNá/ý PRIJAť ťA TAKÚ AKá SI,"
je dôležité, aby ste sa pritom pozerali na svoj obraz v zrkadle a hovorili nahlas. Pôsobenie autooinštruktáže sa tak zmnohonásobí....
Nevadí, keď budete mať spočiatku pocit, že si niečo len nahovárate. Pokúste sa k sebe pocítiť lásku ako k človeku, ktorého najviac ľúbite.

Toto som vyčítal a prepísal vám to sem. Anita, Ty máš najmä taký pocit o sebe. Skús to, možno to pomôže. Ale asi nie hneď. Skúšaj to aspoň niekoľko týždňov.

pete,to si si všimol dobre. Niekedy ženy také sú. Ale aké sú dôvody? Ja tiež, keď niekto začal prejavovať vačši záujem,tak som sa zľakla a utekala čo najďalej. Bol to strach zo vzťahu, čítal si si to, bála som sa, aby znovu nebol niekto z nás sklamaný, bála som sa, že zistí, že som vlastne nič vhodné na to, aby ma miekto miloval. Že, jednoducho, nebudem dosť dobrá, schopná...atď. A samej sa mi zdajú neprístupní,uzavretejší muži zaujímavejší. Majú bohatý vnútorný život, myšlienky, názory, osobnosť.
No, keby som aj bola taká, čo nie som, že by som sa lepila na niekoho, tak pri prvom náznaku "odstrknutia" by som sa určite vzdialila a nelepila sa ešte viac. Ale asi aj také ženy sú. Asi moc sebavedomé a chcú sebe aj iným dokázať, že určite dosiahnu to, čo chcú a práve toho, kto vyzerá, že nechce nijakú.
Myslíš, že to nejde úplne si zatvrdiť srdce? Nemyslím ku všetkým vzťahom, ľuďom. Stačilo by mi iba v tom jednom smere...
pete, myslíš si, že ten celý image, ktorý ti vytvára výzor, IQ, finanč.zabezpečenie zodpovedá tvojej skutočnej osobnosti? Pýtam sa, odpovedz mi, pretože mňa tiež považujú za inú- podľa výzoru, oblečenia. Nik si ma nevie predstaviť v botaskách niekde v lese. Alebo ako sedím na rozpadajúcej sa lavičke a bosá. Možno preto, že inak pôsobíš, "lepia " sa na teba práve tie dievčatá, ktoré ťa považujú za niekoho úplne iného.

Anita, mne sa veľmi ťažko o sebe píše. Lebo sa snažím písať úprimne. A tým si musím priznávať to, že kde som. Áno, povedala si to dobre. Sme také povahy. Ty si určte čítala veľa kníh, kéď poznáš slová ako spúšťač a pod. Mal som nepekné detstvo. A to všetko v Tebe zostáva. To sa zakorení a nie a nie ísť z Teba von. Už dlhšie som sa necítil ok. Ale ešte som sa ako tak držal, pretvaroval sa, skúšal si rôzne úlohy a podobne. Lebo sa neviem zmieriť s tým aký som. Ja Ti ten spúšťač neviem zatiaľ povedať. Prepáč. To čo píšem, som už prežíval dĺho, ale uvedomil som si to až po tom spúšťači.

Či pôsobím ako necitlivý? No pred niekým niekedy možno áno. Občas som vedel povedať niečo, čomu som sám vlastne neveril a možno to tak vyznelo. Tak ako Ty som sa snažil premniť svoje srdce na kameň. Ale nejde to. Aspoň u mňa nie. Už keď sa mi to začalo dariť, tak potom vždy príde niečo, čo ma zrazí. A Ty sa prosím Ťa nezatvrdzuj, bola by to škoda. Už je dosť chladných ľudí na svete. A možno nie sú chladní, len mne sa tak zdajú. A náruč nemusíš mať otvorenú. Len buď sama sebou. Ale to sa ľahko povie. Ja tiež neviem byť sám sebou. A ženy pokladám za chladné a bezcitné. Ja mám také skúsenosti, že čím je človek horší alebo lišiackejší alebo čím viac odstrkujem ženy, tým viac sa na mňa lepia. Prečo je to tak? Tomu nechápem.
ja-- tak aj anita to pokladá za dobrý nápad mu narovinu povedať o svojich citoch. Ja by som to na Tvojom mieste skúsil. Napíš to ako to cítiš. Bude to pre Teba asi najlepšie riešenie. Pohneš sa ďalej, lebo takto budeš len stáť na mieste a čakať. A odpovedz si úprimne na tie otázky, čo som Ti poslal. Možno sa tým môžeš vyhnúť sklamaniu.