Depky, kedy prestanete?!

dobré ráno, damaxy.
popísali sme toho včera veeeľmi veľa a veeeľmi dlho.
Dnes začal deň krásne. Okno mám na východ tak ma zobudilo slniečko. Môj každodenný rituál: otvoriť okno dokorán, uvariť si kapučíno a vymeniť vodu kvetom :)) a potom sa to líši.Dnes je vonku rušno. Mestský rozhlas hrá nejaké pesničky od M.Gombitovej, do toho znie zvuk motorovej píly niekde z blízkych rodinných domov, a po chodníku idú po triedach školáci zrejme do kina na nejaké predstavenie. Cekovo to vytvára takú zvláštnu príjemnú atmosféru. Pripomína mi to bezstarostné detstvo, tak ako písala ja--. Stromom pred oknami už začínajú žltnúť listy a ja každé slovíčko, čo tu napíšem aj 3x opravujem, pretože som akási roztržitá :)
Áno damaxy, presne to nám chýba. Chýbalo aj v detstve, hoci to neznamená, že nás rodičia nemali radi. Keď sa zamyslím nad ich životom, rodinami v ktorých žili a vzťahmi, aké v nich mali, tak to mali podobné. Nedali nám tie správne prejavy uznania a lásky, pretože ich nedostali ani oni. Ale možno sa tým všetkým nezaoberali tak ako my, pretože by snáď prišli na to, že vo svojich rodinách chcú fungovať inak. Chcú inak vychovať svoje deti. Alebo to jednoducho nejde a všetci budeme takí istí celý život, hoci si to nepripustíme? Hoci budeme chcieť byť iní-nebudeme?
Niekto vraví, že lásku treba aktívne hľadať a nie sedieť so založenými rukami. Iní tu popísali, že láska si nás sama nájde práve vtedy, keď ju nebudeme hľadať. A je aj tretia možnosť.

to sa nedivím,že ešte nepíšete moji milí...

ahojte,v tom jednom príspevku som napísala anitka ze viem čo ti chyba ale bojím sa to napísat a pete to napísal a aj z celeho vašho rozprávania,opatrne ale isto ste o tom hovorili.Ja si myslím,že láska pohána dopredu.Každý po nej túži a každom veku,len jej formy sa menia.

no nedá mi to, ešte Ti napíšem, že ja to vnímam tak, že sa určite neutvrdzujeme v našich depkách. Skôr naopak, asi tak, že si pomáhame. Aspoň dúfam. Mňa napríklad teší poznanie, že ešte sú na svete citliví ľudia. To je myslím pozitívne zistenie. Lebo fakt by som nerád zostarol pri nejakej bezcitnej ženskej :) To je ale hlúpa predstava.

dobrú noc.

Myslel som si, že áno. No teraz si nie som istý. Niekedy by som na "depkovský" pokec nezavítal. Ale vieš čo? Ja sa už na sebe normálne smejem. Veľmi dobre to poznáš, si taká chápavá, že čo človeka mení. Sa ťa opať spýtam ešte raz (alebo mi zámerne nepíšeš odpovede na niektoré otázky) Čítaš psychologické knihy? Či na všetko, čo sem píšeš si prišla sama?

dobrú noc, pete.

mám pocit, že poznám. Pocit. Aj keď niekto by ma za toto hneď zrušil, že sa spoznávame celý život.Aj to je pravda, ale sčasti preto, že sa celý život meníme. Možno jeden viac a druhý menej. Menia nás zážitky, ľudia, vzťahy, problémy, choroby...
Ty poznáš sám seba?

áno, lebo lásku potrebujeme od kolísky až po hrob. A ľudia bez lásky umierajú. Emocionálne alebo aj skutočne.
pete, ale ostali sme tu iba sami. Naozaj si máme čo povedať. Mám len jednu kamarátku, ktorá prežíva to isté čo ja, teraz vidím, že nie sme jediné. Nie že by ma to tešilo, ale keď je to tak :))
Žeby ostatní boli tak spokojní a šťastní a nik sa preto nezapojili? (alebo tak skoro spia?) Pete,naozaj sme toho popísali. Ďakujem za rady a povzbudenie. Dúfam veľmi, že nám to aj pomôže, lebo ak si radia dvaja s rovnakým problémom, tak neviem, či sa len neutvrdzujú vo svojich pocitoch a myšlienkach.
Kedy najbližšie pôjdeš k psychológovi?

To si vystihla, chápeme to všetko, len urobiť s tým nevieme nič. Tak vidíš, Ty si aspoň dospela k dobrému výsledku, ja som však v mnohom zlyhal. Ale to ma ešte veľmi zaujíma, som sa ťa už pýtal, len si neodpovedala myslím. Poznáš samu seba? Alebo aspoň máš taký pocit?