Depky, kedy prestanete?!

Anita, áno, myslel som to tak nejako ako si napísala. A keď si to prečítaš pozorne a zamyslíš sa nad ťým, možno sa aj Tebe bude zdať, že v tom niečo je. Ono to vôbec nie je myslené, v zlom, len ide o to, aby sme si vážili samých seba. Napadla ma jedna myšlienka. Prečo ľudia, ktorých ľúbime nevedia ľúbiť nás? A opačne? Už si sa nad tým zamyslela? Ako dĺho už máš takéto depky? Od malička? Alebo aký bol Tvoj spúšťač?

tá láska je požiadavkou k zdravému postoju samého k sebe. Myslím, tá správna, zdravá láska ako o nej píšeš ty. Nič menej, nič viac. Menej, to dôverne poznáme a viac...to je druhý extrém, keď sa z ľudí stávajú samoľúbi a samospravodliví, jediní na svete, bez empatie...takí egocentrici.
pete, všetko je to pravda, veľa toho popíšeme, ale napr.ja si to neviem uplatniť sama na sebe. Neviem sama seba presvedčiť, že keď to platí na miliardu ľudí, tak aj na mňa. Na čo majú právo všetci, na to aj ja...ale dopracujem sa k tomu raz!! Určite! Ty s tým máš tiež problém, že? Cítiš to tak len niekedy alebo stále?

damaxy,
a chýba ešte viac, a ešte viac to bolí keď vieš, že taká tvoja druhá polovica existuje, ale ty ju nemôžeš mať. Keď si ju už v živote stretla ale okolnosti sa vyvinuli proti vám a ostalo ti iba boľavé prázdne miesto v srdci. Môžem ho ignorovať, zatarasiť tisíc doskami tie dvere k tomu ubolenému miestu, zamurovať ten kúsok aby som nevidela, že tam niečo prázdne je, ale ono tam napriek tomu bude. Môžem mať miesta v srdci vyhradené pre priateľov, rodičov, pre lásku ku kráse naplnené, ale to jedno prázdne ma bude ťažiť viac a viac. Každým dňom a mesiacom...Keby to bolo tak jednoduché, ako mi to tu niekto kedysi napísal "sústreď sa na iné veci či vzťahy v živote" tak by sa všetci ľudia mohli sústrediť tiež, a bolo by nás veľa samých a spokojnejších. Napriek tomu si každý volí radšej komplikovanejší život ale vo vzťahu. Každý hľadá niekoho, zoznamuje sa, ľudia sa rozchádzajú a znovu dávajú dokopy, ospevuje sa láska...
Kedysi som vložila jednej mojej postave do úst slová: "Vstupujeme si navzájom do sŕdc, a ani sa nepýtame, či je v nich dosť síl uniesť aj naše odchody.." Napadlo ma to aj pri otázkach ja--.
Však všetci máme srdce vytvorené aj pre tento druh lásky. Jedine kamenné,hrdé srdce by nič nebolelo. Možno by bolo trochu studené, ale spokojné a netrápené.
pete,
keď nemilujeme seba, tak nás ani druhí nebudú milovať? tak si to myslel? vysielame signály, ktoré si sami neuvedomujeme, ale vysielame ich každému, koho stretneme: "nemajte nás radi, my si to nezaslúžime, nevieme si ani predstaviť, že by nás mal niekto rád preto to nesmiete urobiť ani vy." A potom sa cítime nemilovaní...až nemilovateľní. Milovať samich seba je pre niekoho prvoradé, pre niekoho snáď nedosiahnuteľné.

Žasnem, si veľmi inteligentná. Máš výbornú pamäť a logické myslenie. Si asi ideálna žena. Čo si mylíš o tom, čo som napísal o tej láske? U psychológa som nebol, niečo som čítal. Napíšem. Aký si dnes mala deň? A ako skončí príbeh Borisa a Diany? Prečítal som to a veľmi sa mi páči. Neskúšala si svoje poviedky niekam poslať? Podľa mňa by si to mohla skúsiť, za to nedáš nič. A ak si myslíš, že ťa povzbudzujem, z ľútosti alebo nejak tak, tak sa mýliš. Ostatní Ti to určite tiež potvrdia. Ak to ešte neurobili.

v biblii sa píše aj: ...uistime pred ním svoje srdcia, že keď nás obviňuje naše srdce, Boh je väčší, ako je naše srdce a vie všetko...
naše zranené a ubolené srdce nás často obviňuje, ako píšeš aj ty,pete, pretože nemá dostatok zdravej sebaúcty, sebahodnoty. Keď si nás boh cení viac ako pre neho hodnotných vrabcov a máme u neho sčítané všetky vlasy na hlave, tak máme istotu, že to naše srdce nás klame. Klamstvo by sme nemali počúvať!
pete, čo si čítal, keď si sa dozvedel o ďalších možnostiach, ako začať pociťovať sebahodnotu? Alebo si bol u psychológa?

Ahoj, dážď je aj romantika, preto ho mám rád.

:-)
Ale ja milujem dážď.

Anita :-)

Ahojte :), Anita, keď máš záujem, tak som sa dozvedel o ďalších možnostiach, ako začať pociťovať väčšiu sebahodnotu. No a s tou láskou je to podľa mňa tak, že najprv musíte začať ľúbiť sami seba. Potom budete vedieť ľúbiť aj iných. Tým, že som povedal ľúbiť sám seba nemám na mysli žiaden narcizmus, ale len kvalitný pocit sebahodnoty. Aj v biblii sa píše: Miluj blížneho ako seba samého. Je to podmienka. A logicky z nej vyplýva, že pokiaľ nemáte radi sami saba, tak neviete ľúbiť ani ostatných. Lebo žiaden partner na svete vám nedokáže dať toľko lásky, koľko môžete dať sami sebe, aby vám dodal dostatok sebaúcty.
Anita, Ty nemáš rada dážď? Vieš koľko pekných vecí sa dá robiť keď prší? Môžeš piť horúci čaj s keksíkom. Obliecť si mäkkučké teplúčke šaty. Písať pekné príbehy. Upratať si. Nájsť si čas na seba, tým myslím kozmetické úpravy. Spraviť také práce, čo sa nestihnú, keď je vonku pekne. Maľovať. Čítať niečo zaujímavé. Chatovať s priateľmi. Ak je s kým, zahrať si nejakú spoločenskú hru. Surfovať po internete. Pozrieť si film. Učiť sa...
Všetko asi záleží len na tom, ako sa na danú vec pozrieš, z ktorého uhla ju vidíš :)

dobré ráno pete,
čítam veľa kníh, aj odbornú literatúru aj psychológiu som už nejakú mala v rukách, ale nie zameranú na depresie alebo iné psych. ochorenia. Také radšej nečítam, aby som sa pri mojom sklone k skľúčenostiam nedostala ešte viac dole. Ktovie, či by som si náhodou z tých kníh nezobrala do života práve všetky ďalšie príznaky depresií, stavy, ktoré takí ľudia majú, a to všetko by pribudlo k tomu môjmu až by som bola na tom tak, že na koniec knihy, kde by boli rady ako si pomôcť,tam by som sa už nedostala :))
Dnes idem skúšať to so zrkadlom, trochu angličtiny a celé poobedie budem vonku. Tak všetkým pekný deň či už bude presvetlený slnkom alebo zaliaty dažďom. Bez dažďa by sme nemohli existovať. Tešia sa na neho všetky stromy, tráva, zvieratá, prečo sa iba človek tešiť nechce? Tým zlým pocitom v srdci zaťažuje iba sám seba a pritom na počasí nič nezmení. Jediné, čo svojou namrzenosťou zmení je svoj zdravotný stav a tiež zhorší náladu iných okolo seba. A to by bola škoda, nemyslíte?