Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
pete
Musel som ísť do iného mesta. Nie ďaleko, ale ani blízko. Cestou naspäť som fajčil, pomerne často. Neďaleko domu som sa zastavil pre kamoša. Chvíľu sme sa bavili pri aute. Ako sa tak bavíme, vidím pod autom mláku. Pozriem tam a benzín mi tiekol celú cestu cícerkom a ja som vyhadzoval špaky z okna von. A to stačila na zapálenie aj iskra z výfyku, nie horiaci špak.
anita
Aká zaujímavá príhoda sa ti dnes stala, pete?
pete
Babenka, privítame sa tak len vtedy, keď sa dího nevidíme alebo niečo iné.
pete
Keď sa stretneme viacerí, tak sa rozprávajú vtipné zážitky, autá, motorky, robíme si srandu a keď sa spomenie niečo vážne, tak nikdy nie z tej pocitovej stránky, ale skôr tak, ako hnev. Nepoznáš chlapské rozhovory?:) Vtedy je trápne hovoriť niečo o sebe. Aj tu sa mi to nepíše ľahko. Možno si si všimla. Ale veď ma tu nik nepzná.Možno som prežil niečo podobné. Je fajn, keď píšeš o sebe, tak len píš. Určite sa Ti stalo dnes niečo zaujímavé.
anita
Bola som sa pozrieť v susednom meste na jeden podnájom. Je to v rodinnom dome,podkrovie. Jednu izbu majú prenajatú moje kamarátky, druhá je voľná. Plánujem-ak to dobre dopadne- v tom meste pracovat. Bolo by to ideálne bývanie, hlavne keď chcem odísť z domu. Lenže jeden problém...iná kamarátka, ktorá tam už pracuje a prisťahovala sa z ďaleka, od budúceho mesiaca bude bez podnájmu a táto možnosť, ktorú mám, je pre ňu ako pomocná ruka v pravý čas. Inak bude musieť končiť s prácou a ísť domov. Čakala, ako sa rozhodnem a očami pritom prosila...
Pozerala som si tú podkrovnú izbietku a snažila sa navodiť si pocit, že tam už bývam. A bolo to krásne, cítila som takú voľnosť, slobodu! Stála som tam, a kamarátke povedala, že jej to miesto prenechávam. Bola prešťastná. Ale mňa pritom bolelo v srdci. A stále ma to trošku trápi, je mi ľúto, že mi ani toto nevyšlo - svojím pričinením. Mala som asi myslieť v prvom rade na seba. Nikdy sa nedostanem z bodu Nula v ktorom som o kúsok ďalej. A to nielen vo vzťahoch ale ani v bývaní. Nakoniec ani tá práca nedopadne dobre...potrebujem aspoň jednu vetu, že to moje rozhodnutie nebolo najhlúpejšie, aké som znovu urobila.
pete
Damaxy, ako to, ze ho beries ako dar? Ako to robis?
Mne sa dnes stala jedna zaujímavá príhoda. Iba kúsok chýbal a možno by som sem už nepísal. Ani som o tom nevedel. A keď som sa o tom dozvedel, tak nič. Ani ma nehlo. Voľakedy by som sa bál. Teraz nič. Možno mi to aj bolo ľúto. A to som mal dnes fajn deň. Som celkom veselý. Aspoň sa tak tvárim.
damaxy
no ja by som aj písala ale syn chce íst spat lebo on vstáva do skoly.No odíde navšteva z násho domu on sa vráti k sebe do izby a pracovna bude volná aj do noci,takze sa pre dnes lúcim daco popíste,zajtra si počítam.Ahojte.
anita
damaxy,ahoj.
ako sa máš? Už dávno si nám tu niečo veselé a povzbudivé nenapísala. Teším sa na tvoje slová.
damaxy
pete a vies ze som aj rozmyslala v chorobe aj zdravi aj v radosti a nestasti naco zijeme ? v každom rozpoložení má to iný zmysel alebo nema zmysel.No dlhšiu dobu beriem život ako dar.Teším sa z neho.
damaxy
zaja kde je to to tebe?
