Depky, kedy prestanete?!

damaxy,
máme ale ďalekóóó. Krásny hrad na vysokej skale sa tu niekde usalašil. Tam nedovidím ani z najvyššieho kopčiska, takže si musím vystačiť s fotkami :)

Anita ale nejaký hrad tam máte,či nie?

pete,
zatiaľ tá činnosť je, ale nie nadlho.
Ináč, nevieš si predstaviť, ako ma pobavil tvoj typ na názov nového fóra - anitdepkáčskeho. Kiež by vzniklo a kiež by ich mohol založiť každý, kto sa týchto pocitov a stavov zbaví.
Venovať sa iným lieči, to je pravda pravdúca :) dúfam, že si našiel niekoho, komu si mohol urobiť radosť. Ak si nevieš na nikoho spomenúť, tak mne tým názvom určite!!
Je to skvelé robiť to, čo ťa baví...pre mňa je dôležité sa v práci realizovať, dať do nej svoje nápady, predstavy...niečo tvoriť. Akú prácu máš ty? Si s ňou spokojný?

damaxy,
tak už viem, prečo mi to písanie nejde až tak dobre! Blízko mňa ten starý hrad nie je :(( :))
Ale veď na Západné Tatry sa dá pozerať až zo štyroch svetových strán :)A z tej našej sú tiež prekrásne. Zajtra sa budem pozerať na Malú Fatru a Rozsutec...tiež krásna ktorá povznáša srdce a dáva rozlet myšlienkam a túžbam.

Anitka neviem nic ti to miesto nehovorí,aj tam by sa dalo písat.

a blizko nás je starý hrad a chodievam tam na kapucíno,mám to co by kamenom dohodil,prejdem popri vode a som tam

Nie som:)) Mám dosť toho kolotoča, cítim únavu. Venujem sa sebe. Lepšie by však bolo venovať sa niekomu :) Smejem sa, aj keď na tom nič smiešne nie je :) To musí byť anita skvelý pocit robiť to, čo ťa baví. Teraz uvidíš, ako sa všetko zlepší :) Nebudeš písať do depkového fóra, ale vytvoríš nové... "Nezpoznávam sa, som šťastná :)" Veď aj po daždi vyjde slnko. A po zime jar. A nebývame za polárnym kruhom. :) A tebe už slniečko vychádza.

damaxy zlatá, aj ja pozerám z okna na Západné Tatry :))
Dúfam, že nepozeráme z toho istého paneláku? Vlastne ty žiješ v rodinnom dome :)
To všetko čo tak prekrásne "zasnene" píšeš sa číta veeeľmi dobre, a ako magnet ma ťahá von. Zajtra budem celý deň v tej zapadnutej dedinke kde sa rada vraciam a teším sa už dnes na prefarbené stromy utopené v lúčoch slnka! Tak sa tešííííím! Vytratím sa celkom sama prastarými chodníkmi po svahoch kopcov a budem sedieť niekde na kameni a pozerať zhora na drevené domčeky učupené medzi korunami jabloní...

pete, také pocity poznám veľmi dôverne. Srdce sa mi začína namiesto zatvrdzovania "roztápať" z krásneho počasíčka, a z tej rozbehanosti, ktorú prežívam. To, čo ma teraz zamestnáva ma celkom baví a "prebúdza", pretože je to dosť tvorivá činnosť a tak sa cítim lepšie. Ale čo sa stane keď zrazu zastanem a obzriem sa..? Bude tam presne to, o čom píšeš.
Umelé slzy to sú kvapky na suché oči. Ja som mala zatiaľ predpísanú Hypromelózu-P. Ale je ich veľa rôznych od slabších po silnejšie.
pete,ty si teraz v práci?

anitka máš pravdu a naozaj aj letko vonavé sa s nami lúči poriadne letne,ja pozerám z okna na zápedné tatry a píšem tu pre vás a je tam pohlad prenádherný.Pred dvomi rokmi som bola na takej jesennej túre cucoriedcoe hýrilo od cervenej do oranzovej,kde tu boli ešte brusnice,teplo,ale také hrejivé teplo,nie horúčava no balzam na dusu.tam by sa ti Anitka písalo,sama krajina by to pero nosila po papieri.Tam sú aj tie myšlienky také akoby okrídlené.Ja som bola vtedy na Lajštrochu a odtial hrebenovka na Dumbier,výhlad najkrajší z najkrajších a ked vidís tie vršky kde si uz raz bola fakt lutuješ ze nemáš krídla.No už snívam,maj sa zatial a oddýchni si trocha.