Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
Anita, dobre, že si tu :) Hneď je veselšie. Nuž na čo som? Možno mám lepšie logické uvažovanie ako priemer. To je paráda vidieť lúčneho koníka... Závidím Ti v dobrom zmysle slova :))
Obdivujem ťa, že sa tak meníš.
alternatíva,
existuješ ešte? Dávno si nič nenapísala a ja už dlho premýšľam, čo je s tebou??
Často si čítam jeden tvoj "príspevok v pravý čas". Ozvi sa niekedy.
ahojte všetci.
ja som sa mala vcelku príjemne. Všade kde som bola, iba v aute nie!
To bolo v sobotu. Cesta bola utrpenie, pre povahu môjho otca a pre to, ako sa správa na cestách...ale vezmem to z tej stránky, že som mala možnosť uplatniť to, čo sa učím, nedať si skaziť náladu. Podarilo sa!! Jednoducho som zobrala do rúk prácu, čo som si nabalila so sebou a pohrúžila som sa do nej. A moje pocity? Všetko cestou povedané išlo jedným mojím uchom dnu, druhým von. A cítila som sa fajn. Spokojná. Presne to som si vravela,damaxy:otca už nezmením, tak aspoň si urobím svoju vlastnú pokojnú atmosféru vo svojej hlave a srdci :))
Celý deň som presedela bosá na kopci za záhradou, venovala som sa práci, slnila sa a oddychovala. Okolo mňa len zeleň a zvuky takej pravej dedinskej atmosféry(občas zvuk traktora, cirkulárky, niekto niekde kladivom opravoval strechu...hlasy sliepok a štekot hafanov)
Dokonca kvitol šafrán, púpava a ďatelina. Uštipol ma jeden opovážlivý mravec a nastrašil lúčny koník :)
Tak toto bola moja jediná a celodenná činnosť. Urobila som si takto pod holou modrou oblohou kus práce a oddýchla. Podvečer som prehodila trošku humorného slova s bratrancami a rodinou,a potom smer domov. A ešte jeden telefonát po dlhom čase...dalo sa to bezbolestne prežiť.
damaxy, to kapučíno by som si dala tiež, muselo chutit! Asi bez koláčika ale na hrade chutí oveľa lepšie. Chodíš tam často na kávičku? Je to priamo na hrade? Vy máte v meste hypernovu??
Pete, možno to bola otázka na tvoj talent. Písal si, že si talentovaný - čoho sa to týka? V akom smere?
zaja, prepáč, robím čo môžem, ale vždy sa mi zdá že to, čo začnem "klepať" nie je dobré a zmením to :( tento týždeň to tu určite bude.
keď mám na to náladu - takú melanchóliu alebo depku, tak vtedy občas niečo áno. Ale na Anitu sa nechytám :)) Ty niečo tiež niekedy napíšeš? No bude ničo na tom, čo hovoríš o tých deťoch. Ono, ale nie všetci, čo vyrastajú bez pocitu lásky a nehy na tom musia byť tak. Vidíš aj Anita písala niečo, že to v rodine nebol ok a aj ja-- a sú citlivé...
tomas to magnézium si daj ráno,ono tie účinky tak po hodinke začnú.Skús si to.Je to zdravšie ako neuroly,ale užívaj aj to a hlavne musíš svoju hlavičku-makovičku prečistit a uvedomit si že život má tolko začiatkov,kolko si ty urobíš.Takže zlé sa dá vymenit,kde sa nemáš dobre,nemusíš tam zostat a človek má v sebe vela sily a odvahy,len ju musí vypustit na slobodu.
pete tak nejaké basnicky a pod.ako Anitka
tomas a co máš za prácu ?
Ja si myslím,že je to prirodzenejšie ked s láskou vyrastáš.Lebo som to pozorovala na detoch,z rôznych rodín.Stačí pozorovat dieta vonku a vieš ako žije jeho rodina.Vidíš to pri hre,pri zaobchádzaní so zvieratkami.