Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
:) Veď ani ja som Ti nechcel hovoriť hlúposti, len som myslel, že možno práve Tebe. Tak som sa poučil. Len dúfam, že si to zapamätám. To áno radiť je ľahké... Dúfam, že mi to nemáš za zlé, že som Ti to písal :( To je skvelé, že tvojim kamarátkam pomôžeš. To môže povedať málokto. Ver mi. Cez víkend som nerobil nič užitočné. Som rezignoval. Čítal som. Pozeral z okna, ako je vonku pekne a občas ma napadlo aké by bolo skvelé ísť s niekým na prechádzku najlepšie niekam preč z mesta :)
damaxy,
tvoje deti majú radi zvieratká? My sme ako deti vodili a nosili domov všetko, čo malo štyri nohy alebo krídla. Dokonca som veľkú časť života mala radšej zvieratá ako ľudí. Nemala si s tým problém u detí? Naši veľký, lebo žijeme v paneláku.
pete :)
tak to je potom úžasné radiť to, čo sám neuplatňuješ :)) ale myslela som si o tebe - že to tak bude. Vôôôbec nevadí, ja to robím tak isto, keď radím svojím kamarátkam alebo keď ich povzbudzujem. Hovorím im to, čomu sama neverím...teda vzhľadom na mňa nie. Ale im to vždy pomôže, a o to predsa ide!
Ako prebehol tvoj víkend? Čo zaujímave si prežil?
tomas si tu ešte?
Damaxy, potom som asi pozadu :) Len pevne verím, že ešte platí to príslovie: "Výnimka potvrdzuje pravidlo" ak nie... :((
Anitka chodím aj na hrad a hypernovu mame v susednom meste.A v tej HN je taká kaviaren a tam to je.A ked píšeš o tých koníkoch dakujem lebo hned si mi vyčarila úsmev.Spomenula som si na moje deti ako po lúke chytali kovíky do ruky a potom si ich dávali na chrbát ruky a čakali kedy skočia spet do prírody.Raz aj chceli brat domov,to boli také 6 rocné,ale som im povedala,že by sa tie koníky nevedeli od nás vrátit domov.Takže bolo jednoduchšie za nimi chodit.
Anita, ty fakt ideš míľovými krokmi dopredu. To je perfektné. Čo Ti tak pomáha?
pete,vieš ked to dostávaš od mala,je to v tebe a s tebou rastie,takže máš náskok.
:))) Anita, nenašiel som. :D Keď som si ich mal napísať. Tak som aj zabudol, že viem písať. Nenapadlo ma vôbec nič. Nič:))) A keď som veľmi silno rozmýšľal, tak som už už chcel napísať nejaké klišé vlastnosti, ale vždy som za ne chcel dopísať to výstžne a veľavravné ALE. Tak som nenapísal ani mäkké f. Už neradím nič, čo sám neviem. Ešteže to tu je v anonymite, keby to tak čítal niekto, kto ma pozná...
To teda obdivujem aj ja sama seba.
Samozrejme, že máš lepšie logické uvažovanie ako hocikto iný! A výborné je, že si to sám uznáš. To je fakt výborné. Určite je to jeden z tých 10 kladov, ktoré si o sebe môžeš napísť na papier. Pomáha ti to? Napísal si si vôbec ty sám, pete, tých 10 dobrých vlastností ako si to odporúčal mne?? Dokázal si ich nájsť? (Nie že by som pochybovala o tom, že ich máš :)) viem, že máš) Lebo ja nie.