Depky, kedy prestanete?!

Príspevok v téme: Depky, kedy prestanete?!
kristi1

Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk

pete

To je smutné s tým stromom. Chudák strom. Ja tež nemám rád také zmeny, keď nečo strácaš. Je to hrozný pocyt. Tebe chýba Anitka moja mylá nežné pohladene a neha ako taká. Ty ju potrebuješ a bez nej hynyeš ako rastlynka bez vody. Ja viem, poznám to. A je to veľmi zlé. Len nechápem, prečo práve tí, čo to potrebujú najviac to nemajú. Keď tu budeš neskôr večer, pokecáme. Dobre?

anita

pete ???
Už tu nie si?
Nevadí. Sedím a pozerám Super Telo. Asi začnem chudnúť. Včera som mala iba 100g čokolády, dnes 300g! Darí sa mi :)
Znovu začína víkend, teším sa, ak bude krásne počasie. Niečo naplánujem, takú vychádzku do Tatier. Niečo budem robiť...niečo užitočné. Kto vie, či správne posúdim, čo je správne a užitočné. Vlastne, ani to nemusí byť užitočné, stačí, aby som sa dobre cítila.
Dnes som z okna videla, ako spílili strom. Pamätám sa, keď tam ešte nestál, keď ho sadili a ako rástol. Je to smutné. Nemám rada také zmeny, kde sa niečo nenávratne ničí. Už ho tam nikdy neuvidím, pretože rozšírili parkovisko a strom ľuďom prekážal. Keby o tom vedel, že raz zomrie, tak by si prial rásť radšej niekde hlboko v lese. Ďaleko od ľudí...ja mám asi skutočne depku!!
:))

anita

tunde, pozrela som si tú stránku. Zatiaľ iba zbežne, ale aj tak ďakujem! Určite sa na to ešte pozriem a niečo porozmýšľam.

anita

presne tak :)
Nemal ma kto motivovať. Tie dni boli také zvláštne. Vyhla som sa vtedy padajúcej nálade...alebo pocitom,ale ostalo to bezduché. Chcela by som mať konečne veselšiu a spokojnejšiu náladu. Dokázať sa tešiť aj z maličkostí, cítiť pokoj, spokojnosť sama zo seba. Neviem, ako toto dokážem získať. Prestala som chodiť pomáhať kamarátke, asi preto sa znovu zameriavam na samotu. Alebo to bolo vzduchom?
Ty si sa, pete, cítil ako?

anita

ahooooj, pete.
Ako sa máš? Dosť dávno som ťa tu nečítala :) Ja som síce tiež nepísala, ale kukla som občas. Ako si prežil posledné dni? Spokojný?