Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
Ako kedy, teraz však častejšie s rodinou,aby som nebol sám... A ty??
pete, my sa hráme stále hry. To by si neveril, akí dospeláci sa hrajú. Celé rodiny :))
10 kladných? Vidíš, tak to sa máš! Verím, že ich toľko je. Zapíš si ich, aby si ich mal poruke keď prídu horšie dni.
Niektorí by aj boli našimi veľmi dobrými kamarátmi, aj keď nie dokonalými a 100 percentnými, keby sme im to dovolili. Ja sama sa niekedy uzavriem, ak mi niekto ublíži, hoci viem, že to bolo neúmyselné. Oveľa lepšie je ísť, a povedať mu o tom. Že ma zranilo to, čo urobil alebo povedal...ale možno som to len zle pochopila, preto sa chcem o tom porozprávať. A všetko sa môže vyriešiť, dokonca asi ťa bude ten druhý viac vážiť. Mám veľa dobrých priateľov...ale často sú zaneprázdnení...a najlepšie kamarátky, ktorým sa môžem posťažovať so všetkým mám len 2. Alebo 1? To som už niekde písala.
pete, ty bývaš sám alebo s rodinou?
pýtal som sa minule kamaráta, že či vie o nejakých mojich kladných vlastnostiach. Tak mi nejkých 10 povedal, tuším, že tam bolo aj veselý, či kamarátsky, niečo také. Ale to nie je tiež objektívne. Ty máš asi veľmi dobrých kamarátov, keď si zahráte také hry... Moji by na to asi nepristali. Veď aj hovorím, že mám len známich.
pete, dnes v noci sa posúva čas. Dlhšie si pospíme :))) ale pribudnú nám dlhé tmavé večery :(((
my sme sa raz hrali takú hru. Na papieriky sme napísali všetky mená a potom sa pomiešali a rozdali a každý napísal k menu, ktoré dostal kladnú vlastnosť, alebo vlastnosti, ktoré sú charakteristickými pre toho človeka. Niekto navrhol napísať aj zlú vlastnosť, ale zatrhlo sa to. Mali by sme po vílete.
Je to presne tak, najlepšie ťa posúdia iní. Nikdy si sa nikoho nespýtal, ako ťa vidí? Ja nie. Len na konkrétne vlastnosti...ale kamarátky mi samé od seba povedali, aká som. Aj tak to nie je celkom objektívne.
Smejem sa aj vtipkujem, ale ako kedy. Záleží od nálady a od človeka, alebo ľudí s ktorými som. Nie som schopný súdiť sám seba. To by musel povedať niekto iný.
mishi, to nevadí. Spoznáš ho. Keď tu bude, a budeš tu aj ty, tak mu napíš. Chodí tu málokedy, ale miksinka si ho už obľúbila. A chce prísť lyžovať. mishi, lyžuješ?
Počkaj, my to dohodneme bez neho :)))))
pete, ja si myslím, že tú veselosť mám niekde vnútri. Mám ju po kom mať. Môj oco je veselý a humorista. A viem, že ma ľudia za takú považujú...hoci ja milujem samotu (často potrebujem byť sama...ale vidíš, teraz musím) Niekedy sa cítim veeeľmi zle a napriek tomu žartujem a vtipkujem. Ja už vlastne niekedy ani neviem, aká som. Asi si občas o mne myslia, že som šibnutá...aj to môže byť. Hovorím hlúposti, každý sa smeje a keď pri tom poviem, že sa cítim strašne zle, tak mi nik neverí. Hmmm.
pete, ty sa asi málokedy smeješ. Alebo sa mýlim?