Dobrý deň, začínam mať pocit,či je so mnou všetko OK. Ako každý človek zažívam v živote radosti i starosti,ale mám pocit,že po celkovom zhodnotení je to jedno veľké mínus. Nepamätám si,že by som mala niekedy dlhšie obdobie,kedy by som si mohla povedať,že som šťastná,stále ma niečo štve,je mi do revu,spomínam na to,čo bolo pekné,akoby unikám z reality. Pritom keď sa reálne pozriem, mám všetko,čo som vždy chcela-dobrú prácu,okolie,na ktorom mi záleží...a predsa - mám depky,topím sa v nich,akoby mi niečo v živote stále chýbalo a neviem prísť na to,čo by to mohlo byť.Zažili ste aj vy niečo podobné??
-----------------------
Depresia www.zdravie.sk
Depky, kedy prestanete?!
..toleranciu...hádžeš iba raz...robím chyby. Prepáč.
pete, aké máš ty požiadavky na dievča, ktoré by sa ti páčilo? Koľko je toho, čo by malo mať, a naopak, čo by si na nej netoleroval? A čo povieš na tolerciu? Aké miesto má vo vzťahu? Myslíš, že nájdeš aj dokonalú? Mne si raz povedal, že ťa nemám hádzať do jedného vreca, pretože fajčíš, ale mám pocit, že ty všetky hádžeš tiež hádžeš. Keď vidíš pekné dievča na ulici, okamžite si pomyslíš, že to je len pozlátko a za ním prázdne, vulgárne vnútro?
Poznám to, u mužov si to tak nepamätám. Ale u žien som bol veeľmi často prekvapený, nemilo prekvapený. Nečakám za krásnym pozlátko krásne vnútro. Ale ak aj za slušným pozlátkom sa skrýva všeličo, tak si už hovorím, že ozaj sa v ľuďoch nedá vyznať... Je to vždy sklamanie, keď zistíš, že to čo sa ti zvonku páči, tak sa ti zvnútra prinajlepšom nepáči. Niekedy to stojí veľa síl sa zas pozbierať a vytvoriť si optimistickú predstavu.
Tak čo mi poradíš, pete, ako postupovať? Mám sa snažiť ako prvá ja, alebo tým všetko iba pokazím? Vraj muži prestanú mať záujem o dievča, ktoré sa začne snažiť prvé a dáva najavo, že sa jej niekto páči. Atlantída je pekná. Tiež ju mám doma.
Tak to teda mám výber :)))
Akí sme my muži? Určite si ich už pár poznala, tak si vieš spraviť predstavu. Nie je všetko zlato, čo sa bliští. To si myslím platí pre oboje pohlavia. Anita, ale určite to nie je tak, ako hovoríte vy ženy, že sme všetci rovnakí a že chceme len to jedno... a ďalšie také reči. Mne teraz hrá Žbirka - atlantída. Tá pesnička má pre mňa veľmi veľkú silu. Ide mi až do híbky duše. Anita, ale aj tí ktorí vyzerajú veľmi slušne a decentne, môžu byť úplne iný vo vnútri.
...o ktorom som písala...
Nejde o výzor, ale nemyslíš, že niekedy ti oči človeka aspoň sčasti prezradia jeho vnútro? Osobnosť? Ale nemusí to byť pravda. Už som sa pomýlila v očiach. Raz u spolužiačky. Mala prekrásne oči. Tmavé a úzke, keď sa usmiala, tak iba také úzučké čiarky. Hovorila som si, že keď má také oči, určite to bude aj dobrá, milá povaha...a bola to moja najväčšia nepriateľka. Teda, ona sa do tej pozície postavila. A mne to bolo ľúto. Moc som bola sklamaná, že som sa nechala oklamať a detinsky som odhadovala. Aj tebe sa to niekedy stalo?
Buď sú žmurkajúce, alebo pevné ako brána. Ak nechceš tie prvé, tak sa musíš oveľa, oveľa viac snažiť otvoriť tú, ktorá je ako brána. Potom sa otvorí...ako aj ten kvet, o ktorom som čítala. A teraz poraď ty mne s mužnmi. Aké možnosti mám ja? Akí ste?
Nepozerám ten film, ale videl som, že je pekná, no nejde len o pekný zovňajšok...
vidím, že sa nám stretajú myšlienky :))))))
Vie sa pekne usmiať aj naozaj. AJ vážna je pekná, všímaš si?