Opät na dne kvôli nemu

vitali jA naozaj nemam nikoho,s rodinou sa neda normalne rozpravat :(
a kamosky vazne nemam,som skor samotarskejsi clovek,ale myslim,ze ludia by ma tu aj tak zahrabali pod ciernu zem,su uz proste taki :(
príska mi mama nechce povolit :(
a priatel -hm,ani by som nepovedala,ze je to jediny clovek,lebo aj ten mi vela ublizil mnohokrat,a trpela som strasne kvoli nemu,ale zase -som nanho naviazana tak ci tak :/
a co sa tyka toho,co robim-tak citam a chatujem ...asi takto prezijem tyzdne :( a plus lekarovb musim vybavovat ,akurat som s nim na sekundu poobede volala,skoro som sa rozplakala,lebo mi chyba nenormalne,ale zdrzala som sa,orbim pokroky,aj ked male,ale robím ..:( vieš ...ale proste ..nedokazem sa len tak, s tym vyrovnat,ze sa ho nemozem dotknut,pobozkat a tak,rozumieš -a prave dnes som sa bola prejst v meste -a videla som " nase miesta " ,uf,az mi vyhrkli slzy :(je to tazke

Macík, ak by si bola skôr napísala, ako sa máš v rodine, akých máš priateľov, nestretla by si sa takým negatívnym ohlasom. Ja som to mala tiež veľmi zlé doma, preto som naviazaná na priateľa a ty takisto. To je úplne normálne. Lebo nám pomáhajú pri našich zlých situáciách v rodine už len tým, že existujú. A tebe odišla a odchádzať bude záchrana, čiže priateľ. Je to zlé, že okrem neho nemáš v okolí človeka, ktorý by ťa podržal. Vtedy sú takéto odlúčenia ešte horšie!! Je to pokrok, že sa snažíš byť pred ním v pohode:) Aspoň pre ten ťažký začiatok. Už máš nejakú predstavu, čím si vyplníš voľný čas? Ozaj sa nik nenájde, za kým by si zašla sa porozprávať? Alebo sa skús nejakých známych popýtať (keď už nemáš tie dobré kamošky pri sebe), či by ste si niekam nevyšli von? Alebo si teda kúp toho psíka, o ktorého by si sa starala a tešila z neho + on z teba :) Chodila by si ho venčiť. Aj to by ti pomáhalo :)))

alenka parkrat som uz bola za terapeutom( nie kvoli tomuto),ale nepomohol mi,viem,ze to je moj porblem,a nie jeho,ze ma tu nechal ,(prepacte,,ze to tak vravim !),ale nechal ma tu samu...a viem,ze on sa tiez citi biedne,viem,ze hysterci..ale uz aspon pred nim sa snazim byt normalna,odkedy odletel sa snazim byt normalna k nemu ...akoby sa nic nedialo-pretvarujem sa

vitali
ludia tu nechápu,resp nechcu chapat ,kritizuju,nie su empaticki,necakala som,ze ludia dokazu takto cloveka este " zdeprimovat " ..lebo ma to tu len viac zdeprimovalo ...
ma mrzí,že si takto dopadlo,ze mas len dedka a priatela ..:( ja mam sice celu rodinu prakticky,lebo som este velmi mlada,ale ta nestoji za nic prakticky najma nie tieto mesiace,lebo sa vkuse len hádame,nemam od nikoho prakticky podporu,len na mna vrieskaju ( pritom nemaju dovod),snazim sa robit nieco,aspon ist do mesta,vybavovacky ,citat,upratovat,ale omrza ma to,ked aspon chodieval do toho rakuska,tak som sa tesila,na to,ze pride o dva tyzdne,tesila som sa na to,zila som cele dni tym,a nebolo toi take zle,ale teraz ?uvidim ho najblizsie o 6 tyzdnov,a aj to len na chvilku a zase popjde prec...takto to asi dalej nepojde,totalne sa odcudzime jeden druhemu,lebo v nasom vztahu boli uz aj predtym problemy a on namiesto troho,aby ho zachranoval si odisiel...
zachranujem tym padom uz iba ja...je to smutne cele toto..
ja kamosky dobre nemam,a ked mam jednu dve su prec teraz ..prec odo mna,nemam naozaj s kym ani ist von,ani nič ..a prakticky ani nemam chut ...nemam nikoho,ani uz toho psa nemam :(:( som sama ako kol v plote

Macík, ver tomu, že mám teraz kopu času ktorý trávim sama, lebo nemám okolo seba ľudí, kamošky, ktoré na mňa myslia. Veru nie :( A doma už bývam len so svojím dedkom, nikoho iného už okrem dedka a priateľa nemám. Ľutujem, že život mi nedal lepších kamarátov. Veď už len z toho mávam depky. Ani nemám ísť veľmi s kým večer von, stále sa musím len ja ozývať, cítim sa ponížená, je to dookola to isté. Tak máš predstavu o mne trošku. A čo sa týka teba, nemyslím si, že tvoj priateľ by vydržal roky takto odchádzať za prácou. Ak by ste sa rozhodli žiť spolu, mať dieťa, ono potrebuje otca a čo by to bolo za výchovu, keby ho videl pár krát do roka. Ak by ste si založili rodinu, musel by pravdepodobne kašľať na robotu v cudzine a byť nablízku, prísť pracovať na Slovensko. Keď ťa trochu opustí ten ošiaľ, začneš trošku lepšie vidieť situáciu.. Ja ťa zas chápem. Dosť ťa tu odcudzujú, čo ma prekvapilo. Možno by si mala hľadať viac podpory od svojho okolia a nie od neznámych ľudí na fóre, čo ťa ešte viac deprimuje. Ako som si tu všimla, príspevky s témou sex sa tu vnímajú s omnoho väčšou emaptiou, ako tvoj príspevok a viaceré iné. Smutné :( Alebo nemá niekto blízky podobnú skúsenosť ako ty, že by ti pomohol? Držím ti palce, aby si sa s tým lepšie vyrovnala! Ja viem, že je to ťažké vydržať tie týždne, nielen polroka, rok. Ale musíš začať robiť niečo pre seba, pokús sa to aspoň naučiť. Čím skôr, tým to bude lepšie. Posilní ťa to :)

a to chces takto zit dokedy? Si uvedom, ze on to ma mozno tisic raz horsie ako ty, len kvoli tomu nehysterci. Pochop, ze ty sama si tento pocit vytvaras. To nie je sposobene priamo nim, on je len "zamienka", nieco vytvorene v tvojej hlave, len preto, aby si sa mohla trapit. Co ma on s tym, ako ty premyslas? Pozri, mozno ma tu uz niekto posle do kelu s tymto mojim nazorom lebo o tom pisem v kazdej druhej teme, ale pomoct by ti mohol terapeut. Sama toto nezvladnes ukoncit...........

allenka ja viem,ze to hranici so zavislostou,lebo zrazu bez neho sa neviem nikam pohnut,som zavisla na nom ...po emocionalnej stranke ..zial :(
ale vsetko ma svoj povod a pricinu ..tak je to...

necitala som, co ti pisali ludia podo mnou, ale zrejme sa budem len opakovat :) Ano, pre cloveka je smutne, ked mu odide milovany clovek na dlhsie prec, ale preto sa este nemusi stat troskou :) Ty bud stastna najprv sama pre seba a az potom s nim. Co je to za vztah, kde si doslova na nom zavisla? Je tu, som stastna. Nie je tu, som nestastna? To nema zmysel :) Ked odide prec, neuzatvaraj sa do seba, nerob zo seba chuderku, ktora trpi najvacsmi na svete. Si len dievca, ktore ma zrazu na seba koooopec casu, ktore sa moze stretnut s kamoskami, urobit si babsky vecer, na druhy den ist na vylet niekam daleko...uzit si slniecka, uzit si to, ze mas cas len sama na seba. Pretoze to o com pises ty, je cista zavislost na partnerovi, nie laska k partnerovi :)

vitali -ved to,ze nie je to len RAZ,ale je to znova a znova,a bez konca..moze to takto trvat aj roky rokuce ,ze bude takto chodit na sluzobky a mna tu nechavat :( a ja nechcem mat takyto vztah -samozrejme toto som mu vsak nepovedala ...ked sa ma pytal,ci tam " ma ist" ,povedala som mu chod...lebo som mu nechcela kazit stastie ,ale tym padom asi o mna príde ..

viem,ze tu niektore zeny maju tazsie pribehy ako ja ,a pripady..chapem Vas...ale len tolko som proste chcela,ze pomaly umieram bez jeho pritomnosti ,lebo som nebola zvyknuta vidiet ho raz za par mesiacov,ale vidavali sme sa kazdy den :( a to je teda riadny skok,.to si dokazte aspon predstavit ..zrazu mi niekto neskutocne chyba,nieco po mojom boku chyba..a nedokazem sa cez to len tak lahko preniest ako vy ,mozno preto,ze som velmi mlada ..

vitali -ma mrzi,ze ste odluceni kvoli zdravotnym dovodom,dufam,ze sa to da opat do poriadku,ak to teda ovsem nie je nieco velmi vazne ..ale aj tak vela síl ..
vies,len ..ty mozno mas aj ine cinnosti,mozno pracu a tak,ja nemam nic okrem planovaneho studia ..a aj to je este daleko
nemam take kamosky,aby som s nimi bola kazducky den,dobre kamosky su odo mna dost vzdialene ,a nestretavame sa,nemam co doma robit,upratovat stale to iste ma uz nebavi a tu naozaj nie je co ine robit ..a preto mam taku hlavu tazku z toho vsetkeho :(
a ako si spravne napisala,asi to uz ani nebude vztah,tym padom zialim prakticky aj za tym,ze .." pomaly sa schyluje asi ku koncu v nasom peknom vztahu " ,pomaly zacinam vidiet len koniec ,cierny koniec nasho vztahu ( samozrejme,nie len kvoli dialke),ale mozno toto tomu "dopomoze" ,ktovie ...
ale je priserne rano sa zobudit a NIC ,cely den NIC,vecer NIC ..
sme len v obmedzenom kontakte ....neviem,ci sa oplatí bojovat za nieco take,co je vopred stratene ....
aj ked on mi vravi,ze..." som ta,ktora ho drzi nad hladinou" ,ale kto mna raz bude drzat nad tou hladinou,to neviem naozaj ...som v tazkej situacii

Bože, ženská jedna hysterická. Budem na Teba odporná, ale uvedom sa. Stále dookola len to isté. Ja som smutná, ja sa trápim, ja som sama. A čo on??? Išiel do úplne cudzieho sveta, nemá tam nikoho blízkeho, nemôže zájsť na vaše obľúbené miesta, nemôže nájsť útechu v rodine. A namiesto toho aby si bola pre neho oporou, robíš mu ešte ďalšie vrásky na čele, lebo musí dumať, či si si tu náhodou od smútku niečo neurobila. Sa UVEDOM. Vytočila si ma neskutočne, asi preto, lebo niečo podobné zažívam. Môj partner je vojak. Na misii. V Afganistane. Kontakt??? Skoro žiadny. Nevidel ani naše bábätko. Vráti sa mi až za pol roka. Každý deń nasadzuje svoj život. Napriek tomu, mu neposielam listy na rozmočenom papiery, lebo viem, že to robí pre nás, že aj toto je jeho život a nielen doma sedieť a utešovať jednu hysterku. Uvedom sa, lebo od Teba utečie. Úspešní muži potrebujú po svojom boku silné a vyrovnané ženy a nie ufňukancov.