Ahojte , chcela by som vás poprosiť o radu . Mám 16 a som asi trochu iná ako väčšina teenegerov . Nepotrebujem alkohol ani iné drogy ku zábave a preto pomaly strácam priatelov . S mojimi kamarátkami som si bola kedysi blízska a rada som s nimi trávila čas ale ako sme rástli začalo ich baviť chodenie po diskotékach a opíjanie sa . Stále viac sa cítim osamelá pretože ma nebaví takýto typ zábavy . Rodičia ma nepúšťajú vonku dlho do noci a preto už nemám s kým tráviť čas . Neviem čo mám robiť pretože ma nebaví byť zavretá celý deň doma , chcela by som sa ísť niekam prejsť alebo ísť opekať ale moji priatelia najračej celý deň nič nerobia a večer idú do mesta . Velmi ma to trápi pretože by som chcela mať nejaké spomienky a zážitky , ale nemám ich mať s kým . Najhoršie na tom je to že sa začinám uzatvárať do seba , z veselého a optimistického dievčaťa som sa zmenila na uplakaná kôpku a nemám sa o tom s kým porozprávať , .Proste neviem či mám začať robiť to čo oni ,,,piť a klamať rodičom alebo byť račej úplne sama , bez kamarátov . Prosím poradte mi pretože ja už takto naozaj nevládzem existovaťc...
Strácam priatelov a pomaly aj seba
asdasd : hádam raz tie lepšie časy prídu :)
DonBosco : s tou sebestačnosťou máš pravdu . Začala som trochu vseba viac veriť a som menej odkázaná na iných ale vieš ked máš niekoho komu na tebe záleží určite mu nebude vadiť ked sa mu vyrozprávaš a určite si nepomyslí že mu vešiaš cudze veci na nos :)Proste je fajn mať skutočných priatelov ;)
veve_IX : pred rokom som začala chodiť na plávanie . Skamarátila som sa tam s pár ludmi ale je to ten typ kamarástva že na ulici sa im pozdravím a prehodíme spolu pár slov no nejak s nimi mimo krúžku netrávim čas lebo majú svoju partiu .Ono je fakt ťažké v mojom veku nájsť niekoho s kým si človek rozumie . Vačšinou sú ludia poskupinkovaní . Ja sa snažím byť aktívna : športujem , čítam , chodím aj do mesta ale neviem kde nájsť nejakých normálnych ludí ktorí sa račej pôjdu bicyklovať ako sa ísť opiť na diskotéku . Takí su asi račej doma a možno ich trápi to isté čo mňa :D
Btw, ja som uz stary cap, ale vidis, zazil som to pocas mojej puberty. Za x rokov samoty som sa naucil sebestacnosti v rieseni problemov, nemam potrebu niecomu vesat na nos osobne veci, atd. Myslim, ze mne ta samota pomohla. Je pravdou, ze niekedy mi bolo a je smutno, ale .. asi to neovplyvnim. Vtedy radsej idem do prirody alebo sportovat..
dasenka 52 mam ten isty pocit, ze cakam na lepsie casy.
nečítam všetky komenty, takže neviem či ti to už niekto písal, ale skús sa začať venovať nejakým koníčkom. Niečomu čo ťa bude baviť a môžeš v tom napredovať. Okrem dobrého pocitu že tráviš čas zmysluplne a možných úspechov, ti to prinesie aj nové kontakty, ľudí s kt. budeš mať niečo spoločné a môže to byť cesta k získaniu skutočných priateľov. Koníčkom môže byť hocičo - od športu, hudby, hociakých tvorivých či zberateľských činností..Určite neodporúčam robiť veci, kt. by si mohla neskôr veľmi ľutovať, len preto aby si zapadla. Nič to nerieši, nebola byy si šťastná.
anonym66 : Ja som si tiež začala zvykať na samotu . Tiež rada plávam ;) a čítam , pozerám filmy a viac času trávim s rodičmi ale proste to pre mňa nieje ono . Máš to fajn v tom že máš aspoň tých dvoch skútočnýh priatelov . Mne by pokojne stačil jeden človek , ktorému by som mohla veriť , nebála by som sa mu zveriť so svojimi problémami a trávili by sme spolu čas . Ja tiež žijem ale príde mi to len také prežívanie a čakanie na lepšie časy...
DzanaFX : ako si na tom teraz ? :)
Ja čítam , a vela . Taktiež strašne rada športujem . Chodím na plávanie a našla som si tam pár kamarátov ale je to ten typ ludí ktorých pozdravím ,prehodím s nimi pár slov a to je všetko pretože oni majú svoju partiu . Myslím si že je fakt ťažké nájsť si priatelov . Hlavne neviem kde mám hladať ...Ale aj tak vdaka za rady
