Ahojte , chcela by som vás poprosiť o radu . Mám 16 a som asi trochu iná ako väčšina teenegerov . Nepotrebujem alkohol ani iné drogy ku zábave a preto pomaly strácam priatelov . S mojimi kamarátkami som si bola kedysi blízska a rada som s nimi trávila čas ale ako sme rástli začalo ich baviť chodenie po diskotékach a opíjanie sa . Stále viac sa cítim osamelá pretože ma nebaví takýto typ zábavy . Rodičia ma nepúšťajú vonku dlho do noci a preto už nemám s kým tráviť čas . Neviem čo mám robiť pretože ma nebaví byť zavretá celý deň doma , chcela by som sa ísť niekam prejsť alebo ísť opekať ale moji priatelia najračej celý deň nič nerobia a večer idú do mesta . Velmi ma to trápi pretože by som chcela mať nejaké spomienky a zážitky , ale nemám ich mať s kým . Najhoršie na tom je to že sa začinám uzatvárať do seba , z veselého a optimistického dievčaťa som sa zmenila na uplakaná kôpku a nemám sa o tom s kým porozprávať , .Proste neviem či mám začať robiť to čo oni ,,,piť a klamať rodičom alebo byť račej úplne sama , bez kamarátov . Prosím poradte mi pretože ja už takto naozaj nevládzem existovaťc...
Strácam priatelov a pomaly aj seba
dasenka, odkiaľ si ? alebo nedas mi na seba mail ?
pozri, ak zacnes aj ty chodit s kamaratkami na diskoteky tak ich nestratis, ale viacej sa s nimi zblizis...alebo nebudes a tym padom to bude tak ako to je, alebo horsie, ze o ne prides nadobro..je to smutne, ale tak to dnes chodi...ale nerozumiem, preco by si ich nemohla zavolat niekam na kupalisko, k jazeru popripade aj stanovat, tak sa tiez da uzit vela zabavy a nejaky ten alkohol ked si das, nic sa nestane...chapem, ze tie diskoteky su o nicom, nuda je to aj pre mna, preto radsej skus par krat s nimi ist takto, nejak to pretrpiet, ale potom uz s nimi budes moct chodit hocikam..sice prazdniny sa uz koncia zachvilu, tak neviem, ale predsa, nemoze stale behat len po diskotekach nie? co tak si vyjst v podvecer niekam do mesta, sadnut si niekam, pokecat? a ked sa ony budu uz chystat na disku, ty povedz ze musis proste domov..ale ide o to travit s nimi nejaky cas, aby si o ne neprisla..tak ich aj ty mozes niekam vytiahnut
Ahoj moja :) Ja mám podobný problém. Nikdy som nechodila po zábavách a diskotékach, nepila a nefajčila ako moji rovesníci a to je aj dôvod prečo mám málo priateľov.. ale mám tiež šťastie.. od 9 rokov mám stále najlepšiu kamarátku s ktorou ma veľa spája.. a to je skutočná radosť . mať aspon 1 človeka na blízku vo svojom veku.kamarátku ktorá ma nikdy nezradí ...a môžem sa na nu spolahnúť za každých okolností.. a ďalších ľudí som spoznala na nete .. kedysi som si založila blog o telenovelách... Telenovely boli mojou záľubou... tam som spoznala kamarátku ktorá býva daleko odo mna.. to nás však neovplyvnilo , tá diaľka.. a čo sa stalo?.. teraz ide na vysokú školu práve do môjho mesta... :) Mysli pozitívne ... a potom budú chodiť priatelia za tebou a nebudeš musieť vyhladávať slušnú spoločnosť ty :)...V júni som sa tiež stretla s jednou kamarátkou z netu ktorá zhodou okolností tiež chodí na Vš do môjho mesta ... Takže aj takto sa dá spoznať ľudí.. kamarátky, kamarátov ... ked ti priateľstvá cez net vydržia dlhšie ako rok.. budeš trpezlivá..dá sa navrhnúť aj stretnutie reálne... samozrejme treba si dávať pozor na úchylákov... a podobných ľudí ktorí internet využívajú na celkom iné účely... treba byť opatrná.. a potom teda ako ti tu väčšina spomína.. tie krúžky a nejaké aktivity sú dobrý nápad :) Len zostan hlavne pokojná a neplač, tie slzy ti za to nestoja.. Samota sa dá niekedy dobre využiť .. nie na plač ale na premýšlanie.. vtedy ťa nikto neruší a ty si to môžeš vo svojej hlavičke pekne upratať a porozmýšlať nad tým čo ti tu píšeme :)
dasenka tých, ktorí pijú môžem vieš čo a vôbec sa nemienim pre to trápiť, obklopujem sa ľuďmi, ktorí vedú normálny život, možno sú starší, ja mám 21...Ale ja som už úplne niekde inde...Momentálne pôjdem do zahraničia, snáď i tam sa obklopím ľuďmi, ktorí majú nejakú tú zodpovednosť...Podľa mňa by ste sa nemali trápiť, že strácate kamošov, to ONI strácajú VÁS! A tak to má byť :-)
dasenka, zbytocne sa oberas o prilezitosti tymto strachom. ved ich zavolaj. ak nepojdu, ich skoda. neskusis - nezistis. raz tvoje pozvanie niekto prijme - a budes vediet, ze o to stoji. a mozno bude stat aj za to. stastie praje pripravenym, ale aj vytrvalym. keby sa uspesni ludia nechali odradit predstavou, ze co by keby, nikam to nedotiahnu. a ani prvymi nezdarmi sa netreba nechat odradit. v zivote to tak uz chodi - uspech si zasluzia ti, co sa on zasluzia.
Je jasné, že človek v tomto (nielen) veku potrebuje priateľov. Rozhodne sa však nepodriaďuj tým, ktorí nenaplňajú tvoje predstavy o živote. Ty predsa takých kamošov nepotrebuješ, aj keď viem, že ti asi chýbajú. Alkohol, cigarety, drogy predsa nie sú zmysel života a pokazia ti život! Určite existuje ešte množstvo ľudí, ktorí majú záujmy ako ty. Rob to, čo ťa baví, začni navštevovať krúžky, športuj a uvidíš, že pri týchto aktivitách spoznáš ľudí, ktorí budú s tebou zdieľať tvoje záujmy. Good luck :)
dasenka52, skoda, ze nie som mladsi, by som s tebou travil cas :))
dasenka52, hlavne to nepitvaj, vsetko sa deje z nejakeho dovodu a vedz, ze v konecnom dosledku to bude mat pre teba pozitivny efekt. Mozno prave taky, ze sa zbavis nespravnych ludi okolo seba ;)
Estelle78 dakujem za radu :) Ja sa ich snažím hladať ale mám pocit že ak si dobrého priatela nenájdeš už v detsve tak potom je to už ťažké ... Napríklad v škole vychádzam s každým , viem sa porozprávať s hocikým na rôzne témy ale bojím sa napríklad zavolať niekoho na kofolu alebo na bicykel pretože neviem či stoja o moju spoločnosť .
ludia su taki, a su onaki. jedni sa potrebuju flakat a zgrupovat, mnohi na to doplatia, ci uz drogovou zavislostu, nechcenym tehotenstvom, spackanym zivotom. ty si z tych druhych - chcela by som povedat, ze ako ja kedysi, ale bola som mix oboch typov. no viac som bola ako ty. mala som plno konickov, a ano, malo priatelov. vtedy este nebol internet... mozno chvala bohu. tiez som sa ucila jazyky, vela citala, vysivala, pocuvala hudbu, starala sa o psika... byvala som na dedine, kde zaujmovych kruzkov nebolo vela a este som aj jedinacik z rozvedenej rodiny. napriek tomu som optimisticka a nezufam si. vlastne mi je bez inych castokrat lepsie, aj ked spolocnost niekedy chyba aj mne. ale vdaka internetu sa da najst mnozstvo zaujmovych skupin (pozor na sekty a podobne neduhy spolocnosti), najprv virtualne a potom aj realne. alebo ako pisu ini: vyjst si do nejakeho sportoveho centra, trebars to plavanie... spolocnici sa uz najdu. medzi ludmi to tak chodi. ak chces najst priatelov, musis vyjst z domu a vydat sa ich hladat. sami k tebe nepridu.