Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

no ja som dnes zasa sklamala, dala som si cajik poobede, no vecer som sa na cajik vykaslala a jedla a jedla..je to velmi tazke vecer..cez den sa to da, stale niekde byt, nieco robit, ale vecer..

Alternatíva reagujem na tvoj podnet a tu je môj jedálniček zo včera a za dnes.
Včera: 2 kávy, 2 ovocné čaje s medom, 1 Kubík džús, jedná fľaša ochutenej minerálky.
Dnes: miska kukuričných lupienkov, 2 kapučína, nesladená detská výživa, malá konzerva kukuričiek Bonduell, jogurtový nápoj, 1 krabička ľadovej kávy a pred chvíľkou som dojedla misku kokosového pudingu z nízkotučného mlieka ochuteného minimom cukru.

A mám pocit, že toho bolo veľa :-( Možno keby som nemala obdobie, že si pripadám neskutočne tučná, tak by mi toho veľa neprišlo a tiež túžim schudnúť, no už mi to nejak nejde, niečo vo mne to už nedokáže, aj keď niečo by si to veľmi prialo.. Je to ako vojna svetov, vojna dvoch hláv v mojej jednej hlave..

Ak budete suhlasit s tymto malym experimentom, skuste si spomenut aspon priblizne aj na cas, ked ste to, co nam napisete, zjedli.

Dievcata a Pista, s tymi medailami ste ma normalne rozslzili, dik. Kiky vitaj, zostan tu, v partii, roypravaj sa s nami :D.
Viacere pisete, ze papate normalne, mate vycitky, riesite to laxativom, atd. Mozno, ze len robite nejaku chybu vo vybere jedla. Je tu viac ludi vo fore, ktori sa venuju zdravej vyzive. Mozno staci mala zmena, laxativum nahradit napr. vhodnym stopovym prvkom alebo enzymom a bude po starosti. Porozmyslajte, ci by ste tu nenapisali Vas jedalny listok napr. zo vcerajska, t.j.pondelka. Ale dolezite je, aby ste nic neprikraslovali, nevymyslali si, tu sa predsa na nic "nehrame". Nie je to domaca uloha :D, je to namet do debaty a dufam, ze nieco sa vsetci nazajom poducime.

kiky:
ako hovori zuzka, urcite na to neostavaj sama a neboj sa sem nam aspon napisat. Ulavi sa ti a ver mi, je tu mnoho ludi, ktori ti z uprimneho srdiecka chcu pomoct. Mozem sa spytat? odkial si?

kiky
Ahoj Kika! Ak sa s tým nechceš zdôveriť mamine, tak si skús vyhľadať najprv nejakého odborného doktora, psychológa, ktorý by ti pomohol prekonať prvý ostych a určite by ti aj veľa vecí vysvetlil a poskytol iný pohľad. Po čase a konzultáciach s psychológom by si sa mohla zveriť aj mamine. Žiaľ nepoznám tvoju maminu, tak len ťažko povedať aká by bola jej reakcia. No jedno čo viem určite je, aby si si to nenechávala pre seba, je to ťažké bremeno a nemala by si ho niesť sama :-)

vrr
No mne nič moc, mám teraz obdobie, kedy sa snažím jesť, byť zdravá, no ide to ťažko, lebo váha stúpla a o to viac si všetko vyčítam, buď nejem, alebo sa občas viac najem a potom úžívam laxatíva, alebo vraciam. No mne to vracanie ani moc nejde, vždy sa pritom dosť naptrápim kým niečo výjde von, tak to radšej riešim laxatívami, alebo hladovkami. No ani toto nie je zrovna najlepšie riešenie, ale keď hlava zavelí, sama vieš, že sa jej ťažko protirečí :,( U mňa to trvá tak 3 roky.
A aké čajíky si si kúpila? Ja zvyknem občas pijávať také žalúdočné a črevné, ževraj tie pomáhajú napraviť rovnováhu v zažívacom systéme :) A ak sa môžem ešte opýtať, tak kde študuješ? Zatiaľ papa a nech sa ti darí :)

ach tusim som neodpovedala, to nejedenie trvalo asi 3 mesiace a potom nastalo to druhe, cize asi rok.

Z-uzka jasne ze sa mozes opytat, studujem, nepracujem a ppp trpim..hmm..no najprv som nejedla..repsektive jedla max 500kcal denne cize uz to nebolo v poriadku...ale pacilo sa mi to bo som chudla..potom som zmenila prostredie a teda aj navyky jedla... nejak sa to zhuplo zacala som sivycitat ak bolotych kcal viac..teda sup prsty..potom uz mi ani neslo o kalorie ale stale len myslim na jedlo a jem a sup von..
diki za podporu no kupila som si dnes nejake cajiky a tak zatial doktorku hladat nejdem..
a ako je to s tebou?

ahojte..čítam vás už dosť dlho ale nemala som odvahu napísať sem..
Všetko sa začalo asi pred rokom keď mi na obede "kamoška" povedala že strašne veľa jem.Vtedy som nebola tučná len taká normálna postava s trošku bruškom...
A teraz pri výške 169cm mám tak 46/47 kíl. Menštruáciu som nemala už rok.Gynekologička sa ma pýta či jem normálne a ja vždy že :"áno" a pritom to nie je pravda.Buď jem normálne ale všetko vycvičím na aerobicu alebo sa snažím jesť menej.Pri mojej mame sa to síce nedá lebo varí vkuse aj teplé večere tak musím(vtedy sa prejem a mám výčitky) ale nejak to vždy urobím.
Ja sa chcem liečiť.Len sa hanbím zveriť sa niekomu..nedokážem sa s mamou o tom porozprávať...nejde to.Závidím všetkým, čo sa dokážu od srdca zasmiať bez toho aby stále mysleli na tú blbú chorobu..Už mesiac normálne obedujem ale niečo v mojej hláve stále vymýšľa aby som si nedala buď raňajky alebo večeru.AKO SA MÁM TOHO ZBAVIŤ?Bojím sa pribratia ale hanbím sa za svoje chudé telo..
Môže mi aerobic ublížiť?Stal sa mojou záľubou ale neviem či pre moje telo nie je veľkou záťažou..
Pomôžte..