ahoj leijla,
ja sice netrpim PPP, ale som takou spolutrpitelkou s mojou dcerkou...Chcem ti len povedat,ako to vnimam ja...Tym,ze v tom clovek lieta sam,si vlastne aj sam vytvara podmienky na dalsie a dalsie vracanie...Ten pocit istoty, ze nikto o tom netusi, ho stale zenie vpred.A neustale je v kolotoci...Ver mi, ze ked sa clovek otvori-realnej, nie virtualnej bytosti-zrazu ma pocit,ze v tom nie je sam.Zo zaciatku mozno budes viac hnana zodpovednostou za svoju rodinu,ale to urcite neskor prerastie v zodpovednost v samu seba.Mozno to budes zo zaciatku robit kvoli,manzelovi,detom,pretoze ich nebudes chciet sklamat,ale casom...zistis,mozno ani nebudes vediet ako, ze to vlastne robis kvoli sebe,kvoli svojmu zdraviu, svojmu zivotu.Ver mi, ze ked ty budes stastna, spravis stastnym cele svoje okolie.Ja som sa strasne obavala toho, ako prijme manzel dcerkinu diagnozu..Boze,ako som sa bala...A vies co?? Po mojom citlivom vysvetleni, to prijal s pokojom a rozvahou.Nehovorim, ze nezbledol,ze nezostal nervozny, ze nepadlo:"ja som to tusil", ale potom to predychal a povedal len tolko: pomozeme jej najlepsie,ako budeme vediet, hoci sme netusili,/a vlastne ani netusime/ co to slovicko AKO obnasa.Poviem ti, ze chlapi sa v krizovych situaciach vedia zachovat ako velmi silni jedinci.Mne velmi pomohla Alternativa a vlastne aj vy, vsetky dievcata,bo prostrednictvom vas viem ako-tak pochopit,co sa deje vo vasich hlavkach.Ver mi leijla,clovek sa len velmi tazko sam,bez pomoci dokaze odrazit z toho dna a vyplavat na povrch.Neboj sa zdoverit sa manzelovi,garantujem ti, ze tym nic nepokazis...Len ziskas..A to obrovsku ulavu a zaroven podporu milujuceho cloveka...Uvidis, zvladnete to.Drzim palecky...My tiez s dcerkou zaciname,je nam jasne,ze to nebude lahke, ale ini ciel,ako vitazstvo si nepripustame....A to nas zenie dopredu...i ked sme len na uplnom zaciatku cesty...Ale nevzdáme sa...Urcite padneme velakrat na "hubu",ale vzdy je sanca sa postavit a kracat dalej...My budeme nasej dcere napomocni ako len najviac budeme moct.A mozno ten pocit,ze sme pri nej ju takto nastartoval...Skus zazit aj ty ten pocit.Ze je niekto pri tebe,ze ti bude chciet niekto pomoct...
Pekny den vam vsetkym, dievcata.