Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

pišta

Ahoj, Mishka :)
Tvoje odhodlanie sa "pustit do jedalnicku" je viac ako dobre : ))
S vyzivou trosku mam skusenosti, mozem vam v tom kus pomoct.
Poobede odchadzam prec, zajtra vecerom sa mozem pripojit, ak to dovtedy nahodou nevyriesite same : ))
.(mailicka rada na uvod - rano si pokojne namiesto nanuku daj jablcko-dve, lepsie travi a ma dokonca menej kalorii ako nanuk : )

misha

leijla, awoooj...som rada, že máš dnes zasa to odhodlanie. To nič, že včerajšok nevyšiel ako si chcela. Dnes je zasa nový deň, a môžeš sa o to pokúsiť dnes. Ty to zvládneš! Bojuj a nevzdávaj sa!!!!
Babenky, ja by som potrebovala, aby mi niekto zostavil jedálníček. Aby som nehladovala, a aby som sa ani neprejedla. Aby som dokázala normálne papať. Vôbec neviem, ako vyzerá normálna porcia. Ráno som mala ovocný nanuk, na obed popcorn bez tuku. A v hlave ma stále niečo zožiera, že to bolo už veľa, že to preháňam:-( Ešte je veľa času do večera. Veľmi by mi taký zostavený jedálníček pomohol. Papala by som podľa neho. A pravidelne. Dala som si tabletku proti strachu z toho jedla, je trošku aj na ukludnenie, tak snáď tie výčitky trošku povolia...Chcela by som to jedlo dostať zo seba preč:-(
...a tá mamička, čo sem píše, neviem nick. Len chcem povedať, že Vašej dcérke závidím takú pomoc v rodine. Ja ju doma nemám, a ani ju nikdy mať nebudem. Veľa síl v boji!!!!

pišta

Rýchle a pomalé cukry

Ak máte pocit, že nesmiete pribrať ani deko, tak sa dá robiť kompromis. Najprv sa pravidelne naučiť jesť :
1. rýchle cukry - ovocie, 1-2 porcie denne, sólo!!! A nepriberie ani gram. Odskúšané (banány, jablka, čerešne, žlté melóny...vyberajte sladkejšie druhy, aby vám nedráždili najmä žalúdočnú sliznicu. Pomalé cukry mozog zaregistruje cca za 10-15 minút, ich pôsobenie trvá 1-2 hod.
2. pomalé cukry, polysacharidy (škrobové jedlá ) – ryža, zemiaky, chlieb, - s maslom, so zeleninou, troškou bielkovín, 1-2 porcie denne, pôsobenie pomalých cukrov cca 3-4 hod. (baj očko :)
.
Náš mozog Pán Stvoriteľ vymyslel tak, aby sa mu dostalo to, čo potrebuje, normálnou stravou.
Tabletky pomáhajú – na čas prebudiť posmutnelý mozog z nedostatku výživy.. Psychológ a psychiater – tiež, na čas vyrovnáva primárny nedostatok.
Alternatíva, Z-uzka. Gabina, (ale aj iní) tak to je pomoc z prvej ruky pair exellance (hádam je to zhruba dobre napísané)
Ale najväčšia pomoc ste vy SAMÉ.
Píšte sem, koľko potrebujete.

ALE JEDZTE, koľko potrebuje Váš generál, MOZOG.
***********************************
Inak vôľové vlastnosti sa budú u vás prejavovať pomaly, pomaličky. A s tým aj vaša rekonvalencsencia.
.
Nabudúce (časovo bližšie nešpcifikované:) – revitalizácia (vašich) slizníc : )

pišta

Asi viete, čo je „hlaďák?“
**********************
To je vtedy, keď sa vám zotmie pred očami od hladu. Keď zjete aj klince na topánkach, keď vás trasie, čo si dať do úst a úplne nelogicky ešte a ešte a ešte...Katastrofa bez konca. No a potom, zle a zle a zle.
Nemám BA ale som to zažil niekoľkokrát. Ide o prudký pokles cukru v krvi. Mozog, orgán, ktorý ho potrebuje najviac, prikazuje – jesť ,jesť jesť. Kým príde pocit nasýtenia, žalúdok je taký plný, že to musí ísť von. Aj u toho, kto BA nemá. A tak to ide dookola.
.
Zabrániť prudkému poklesu cukru v krvi nie je až také zložité. Dokonca, dosť jednoduché,
Alterantíva o o tom niekoľkokrát písala – 5x denne jesť. (ja jedávam cca 6x, riadne porcie)
Dôležité na tých porciách je (okrem iného), aby mali vyváženú skladbu rýchlych a pomalých cukrov. Mozog musí byť skrátka v pohode, inak sa odtrhne z reťaze stvára hlúposti. Je mimo kontrolu a BA spoľahlivo beží v kruhu.

pišta

Dámy, idem „okolo“ a tak mi dovoľte, sa zastaviť u Vás – s klobúkom v ruke : )))
Musel som ho dať dole, ako prejav uznania vášho húževnatého boja „za lepší zajtrajšok“ .
A tak by som vám rád, v rámci mojich poznatkov ale aj osobných skúseností, posunul niektoré informácie, o ktorých si myslím, že by sa vám mohlo zísť. Ale, samozrejme, rozhodnutie je na vás

...

k tej jednej bodke v mene pridavam este ..,to aby si vedela,kto som. ale to je v podstate jedno. tak este raz pekny den

alti

Ahoj, nestiham sa prihlasit, takze v skratke s nickom :D
Nic si nepokaslala, mala si krasny den a hotovo. 24 hodin nemoze byt dokonalych, to mi ver. A s tym zdoverenim sa : ved mas tu nas, sme si vsetky dostatocne blizke ako "butlave vrby" pre plac a aj "prefackanie". Hlavne u mna je to zaradenie toho fackovaca, ale ver mi, Leilha a ostatne, inak to nejde. MUSITE SA ZOBUDIT. Muzovi by som to ja nehovorila, zalezi na jeho povahe, neviem...Deti to poznacuje uz teraz, to si pis. A toto je argument, ktory mas asi jedina v tejto teme. MUSIS ZABRAT a DOKAZES TO. Po obede si tu urcite kliknem. Prepac tvrdost v mojich slovach. Poznam psychiku nielen z knih a sama som jeden taky boj dokonale vyhrala. Alebo mas pocit, ze nie? :D Tak to dokaze kazdy, treba zabrat.

.

ahoj leijla,
ja sice netrpim PPP, ale som takou spolutrpitelkou s mojou dcerkou...Chcem ti len povedat,ako to vnimam ja...Tym,ze v tom clovek lieta sam,si vlastne aj sam vytvara podmienky na dalsie a dalsie vracanie...Ten pocit istoty, ze nikto o tom netusi, ho stale zenie vpred.A neustale je v kolotoci...Ver mi, ze ked sa clovek otvori-realnej, nie virtualnej bytosti-zrazu ma pocit,ze v tom nie je sam.Zo zaciatku mozno budes viac hnana zodpovednostou za svoju rodinu,ale to urcite neskor prerastie v zodpovednost v samu seba.Mozno to budes zo zaciatku robit kvoli,manzelovi,detom,pretoze ich nebudes chciet sklamat,ale casom...zistis,mozno ani nebudes vediet ako, ze to vlastne robis kvoli sebe,kvoli svojmu zdraviu, svojmu zivotu.Ver mi, ze ked ty budes stastna, spravis stastnym cele svoje okolie.Ja som sa strasne obavala toho, ako prijme manzel dcerkinu diagnozu..Boze,ako som sa bala...A vies co?? Po mojom citlivom vysvetleni, to prijal s pokojom a rozvahou.Nehovorim, ze nezbledol,ze nezostal nervozny, ze nepadlo:"ja som to tusil", ale potom to predychal a povedal len tolko: pomozeme jej najlepsie,ako budeme vediet, hoci sme netusili,/a vlastne ani netusime/ co to slovicko AKO obnasa.Poviem ti, ze chlapi sa v krizovych situaciach vedia zachovat ako velmi silni jedinci.Mne velmi pomohla Alternativa a vlastne aj vy, vsetky dievcata,bo prostrednictvom vas viem ako-tak pochopit,co sa deje vo vasich hlavkach.Ver mi leijla,clovek sa len velmi tazko sam,bez pomoci dokaze odrazit z toho dna a vyplavat na povrch.Neboj sa zdoverit sa manzelovi,garantujem ti, ze tym nic nepokazis...Len ziskas..A to obrovsku ulavu a zaroven podporu milujuceho cloveka...Uvidis, zvladnete to.Drzim palecky...My tiez s dcerkou zaciname,je nam jasne,ze to nebude lahke, ale ini ciel,ako vitazstvo si nepripustame....A to nas zenie dopredu...i ked sme len na uplnom zaciatku cesty...Ale nevzdáme sa...Urcite padneme velakrat na "hubu",ale vzdy je sanca sa postavit a kracat dalej...My budeme nasej dcere napomocni ako len najviac budeme moct.A mozno ten pocit,ze sme pri nej ju takto nastartoval...Skus zazit aj ty ten pocit.Ze je niekto pri tebe,ze ti bude chciet niekto pomoct...
Pekny den vam vsetkym, dievcata.

leijla

Dobré ránko. Milá Alternatíva...už som si myslela, že si to s nami tu vzdala...ale nie...ako vidím, opak je pravdou. Prečítala som si Tvoje rady pár krát a vídim tam veľký kus pravdy...takže postupne sa to možno dá, krok za krokom...lenže samej mi to ide veeeeľmi ťažko...
Stále zvažujem, či to poviem manželovi alebo ako to môže ovplyvniť vývoj mojích detí...ale nedokážem sa s tým nikomu z môjho blízkeho okolia zdôveriť. Som nimi príliš uznávaná a stratila by som týmto všetko uznanie, dôveru, obdiv a hlavne ich vieru vo mna... Vidíte aký som sebec?? A možno aj tá moja túžba po prílišnej dokonalosti naštartovala toto hnusné ochorenie....Včera som mala krásny deň so svojou dcérou a manželom...ale večer som znova nedokázala povoliť...ešte aj sám manžel mi dal na to príležitosť (tak nepriamo, on o tom samozrejme netuší). Vzal deti na chvíľu sám von...len tak sám od seba sa tak rozhodol, že si mám oddýchnuť..a ja hlúúúúúpa hus, som to znova v bezmyšlienkovitom záchvate všetko pokašľala....bože, bože, bože...a dnes mám znova dobrú náladu, kopec plánov na víkend...ale všade hľadám škáročku, ako sa uvoľniť, utiecť, skryť a vykonať "potrebu" mojej chorej mysle....Po takej dlhej dobe je to hrozný a ťažký zlozvyk, ktorého sa asi nedá len tak zo dňa na deň zbaviť....
Ostatné dievky, Mishka, Zuju, Gabi, Z-uzka, Kiky, w,..., ako sa Vám darí? Prajem pekný dníček