Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

ahojte ludia. raz som sem pisala ohladne mojich jednodnovych postov. teraz som mesiac jedla v pohode, ale dnes v noci som nevedela spat (trapim sa kvoli muzovi, ktoreho lubim...) a rozhodla som sa, ze do buduceho piatku kedy ideme na vylet (aj ten muz) schudnem co sa da. jedla som len pomenej, ale dostala som velke chute. jedla som buchty, melon, pizzu... tu pizzu ale iba kvoli tomu, lebo som dufala, ze mi pride zle. chcela som zvracat, vyzvracat to von! ale nic. keby som bola doma sama, tak to naschval vyvolam... :-( pisem sem, lebo sa nemam komu vyrozpravat. chcem sa potrestat... chcem schudnut, lebo keby som bola vychudnutejsia ako som teraz, tak by to znamenalo, ze som "trpela". este stale mam hlad. neviem co budem robit... :-(

Akým iným spôsobom sa dá ešte dostať von negatívna energia??Napríklad plačom? Už ani neviem čo to je. Neplakala som asi 4 mesiace. Pamätám sa, že aj keď som si poplakala, zvyklo vyjsť slniečko. Samozrejme, že teraz nehľadám dôvod plakať, ale už aj to je lepšie ako vracať. Pamätám sa, že keď som mala priateľa, som nevracala.Asi potrebujem lásku.Niekoho, kto by ma objal,pohľadil. Možno aj tu hľadať ten spomínaný prapôvod.Ale keď s tou láskou to vôbec nie je také ľahké, som vychladnutá a momentálne by som nedokázala dávať.Dievčatá, pekný víkend, budem tu až v pondelok,papa a držme sa

Alterantíva
Pekné popoludnie ti prajem :)) Aj keď by mohlo byť chladnejšie.. Fúú, už som sa tuším aj prilepila na stoličku.. Taká tá vodička, čo nám tu spomínaš by sa mi teraz šikla :))

Miška
Ani nevieš ako si ma potešila, naozaj si vážim tvoje slová, mám ťa rada, si veľmi dobrý človek a je mi ľúto, že to tvoj brat nevidí.. :,( Nevie o čo prichádza a aj tvoji rodičia. Miši, ty sa musíš naučiť od nich odosobniť, ja sa o to pokúšam tiež, jednoducho nenasávať do seba toľko tie ich pocity a postoje, lebo nám to len ubližuje, byť imunná voči ich rečiam a nerozumnému postoju.. Viem, zo začiatku to bude ťažké, budeš si pripadať ako sebec, že pozeráš na seba, lebo táto choroba nás naučila na seba nepozerať, preto to bude veľký nezvyk a budeš si to vyčítať. Ja to robím ešte doteraz, vždy mám výčitky ak niečo odmietnem, či poviem si svoj názor doma. Hold oni nás nechápu a asi ani nikdy nebudú, človek sa nedá prerobiť, môžeš ho iba naštelovať, ale keď je raz nechápavý voči takýmto problémom, nechápavým ostane a my sa to musíme naučiť pochopiť a netrápiť sa s tým. Veď na svete je toľko ľudí, ktorí nás pochopia, vypočujú, preto treba hodiť týchto ľudí za hlavu a sústrediť sa na tých, ktorí nám tú podporu ponúkajú.. Podľa mňa je tvoj brat nespokojný sám so sebou, so svojim životom a títo ľudia, čo sú nespokojní sami so sebou si zvyknú tú nespokojnosť vyvršovať na iných ľuďoch a hlavne takých slabších citlivých článkoch, akým si ty, či ja, hocikto z tohto fóra.. A on to cíti, že si citlivá osôbka, že nasaješ jeho reči ako špongia a trápiš sa s tým.. Musíš sa naučiť byť vyzbrojená voči týmto negatívnym vplyvom a odrážať ich, lebo inak nebudeš nikdy úplne šťastná. Musíš myslieť aj na seba. Iba tak sa to dá všetko zvládnuť. Keď bratovi nestojíš ani za návštevu, Miši, tak kašli na neho, on nestojí tebe ani za pohľad, taký egoista, nabudúce keď on bude slaviť, zabudni ty na neho.. Ukáž mu, že ty už nie si ten slabý článok, že ty si silná.. Čo aj si. Samozrejme naďalej sa k nemu správaj úctivo, len už si ho toľko nepripúšťaj k telu a nenechaj si od neho ublížiť. Rozprávaj sa s ním, no zároveň jeho negatívne reči ignoruj. Držím ti Miši pästičky, drž sa, neboj bude lepšie a tiež ti prajem príjemnú dovolenku, papa :-))

Lucka,
vsetko na nas posobi tak, aku vahu tomu v nasej mysli dame - v dobrom aj v zlom. Neries, CI ta voda nebude slaba. Ak mi doverujes, tak to skusaj znova a znova. Aj si hovor, ked ta osviezujuca voda bude tiect po Tebe, ze zmyva z Teba vsetko zle. Funguje to. A nemaj obavy, som normalna a realna :D. A prefackanie hmm,...co keby to Tvoja mama naozaj urobila? To si pis, ze by si s nou na pomerne dlhy cas "skoncila" komunikaciu. Jasne, kazdy sme iny, preto niet jednotneho receptu na tento boj. Kazda si ho musi najst sama, babulky.

lucka
Presne chápem to čo si písala.. Tú očistu. Jedlo je ako niečo čo nás zaťažuje, špiní zvnútra a ten pocit, keď v tom brušku nič nie je je neopísateľný.. No je to tak ako to písala gabina, jednoduho svoje trápenia, pocity ventilujeme skrz jedlo.. Čo nie je zrovna najlepší spôsob.. Ja si občas keď nervujem zahádžem predmetmi, hehe :))
A k tej psychologičke.. Ja jednu navštevujem, ktorá je moc fajn.. Nechodím ku nej síce dlho, ale väčšinou sa zatiaľ iba rozprávame.. O tom aké som mala dni, jednoducho ja rozprávam, ona počúva a keď mám nejaký problém, ktorý potrebujem riešiť, tak ho spolu riešime, alebo keď má ona pocit, že má zasiahnúť, tak zasiahne, snažíme sa nájsť príčinu všetkého a nikdy mi nezabudne pripomínať aká som výnimočná osoba, aj keď ja si to ešte tak celkom nemyslím, no je veľmi milá, také slniečko.. Tiež sme rozoberali napr. obrázky modeliek, alebo môj denníček jedálniček a tak.. Je to výborný krok, že si sa rozhodla navštíviť nejakého odborníka, fakt dobrý lekár ti môže pomôcť, držím ti palce, aby si takého našla :-)))

Alternativa:
vďaka za radu, aj keď si myslím, že tá terapia vodou by bola asi príliš slabá.Niekedy si mylím, že by sa mi zišlo poriadne prefackanie od matky a vykričanie, že prečo sa takto DOBROVOĽNE ničím.Podľa mňa sa len ľutujem,vyrábam problémy som rozmaznaný spracek, ktorý od dobroty nevie, čo so sebou. Mám všetko čo chcem, aj tak som nešťatná

sali:
pravdaže, ani sa nepýtaj
na 1 strane som rada, že sa pridávaš, na 2. zarmútená, že opäť sa rozrastá naša rodina

kočky, čo chodíte k psychologičke: čo sa vás pýta, resp. ako takáto diskusia prebieha. A kam konverzácia speje? Hľadáte spolu prapôvod choroby?Prosím komunikujme spolu, som fakt veľmi zvedavá, ale nechcem si zakrývať, oči, uši, ústa ale otvorene hovoriť

Miska,
prepac, ale som si precitala Tvoje riadky urcene Z-uzke. Vztah k blizkemu a tebe drahemu cloveku si budes musiet postupne hladat a budovat asi mimo Tvojich najblizsich - aj to sa casto stava. A mozno sa mnohe upravi. Skus sa na postoj rodicov pozriet z ich strany -teraz z mojej. Rodic vie, ze schudnutim kazdeho deka ste blizsie k ohrozeniu zivota. No a zvacsa pride neuroticka reakcia zo strany rodicov=cirkus. Keby sme Vas, deti, nemilovali, tak by nam bolo vsetko jedno, ani ten cirkus by nebol:D. A brat : vo vztahu je zvacsa rozhodujuci postoj zeny k muzovej rodine - no, nemusi to vzdy tak byt. Zober to ako skusenost a spomen si na nu, ked raz budes vydata a budes riesit nove vztahy - svokrovci, svagor, svagrina :D. Teraz sa tym nezatazuj, hladaj v kazdom dni tu peknotu, ktoru casto pre utapanie sa vo svojom nestasti ani nevnimame. Pa