Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Dejna, ani nevieš ako Ťa chápem. A viem si to živo predstaviť....ale nie je dobré toto, čo robíme...lenže kde je tá sila, ktorá nás dostane z toho von. Ja už teraz som začala jesť, lebo za pár minút vyrážam domov...a to som už minulý týždeň (celý) nemusela celý ten kolotoč absolvovať...a teraz, normálne sa už pripravujem na rituál. Este šťastie, že cez víkend nás vytiahli naši na chatu a tam to také jednuché nebude, takže aspoň trocha sebakontroly mi neuškodí... Ale také prázdne dni by si mohla využiť na cvičenie, na kamarátky...veď keď manžel chodí neskoro domov.Ja som obmedzovaná ním a časom. Lebo nemám kde dať deti a na druhej strane je môj manžel vždy doma, keď som už aj ja. hmmm

w,
som rada, že si z toho vonku a že si vydržala. Dodáva to odvahu ostaným, keď vedia, že sa dá z toho dostať.

lejla, neboli sme náhodou v našich minulých životoch príbuzné? Máme až veľmi podobné osudy. Aj mňa všetci považujú za spoločenskú, v práci sa bezo mňa nič nezorganizuje, ale nikto nevie ako sama sa cítim. Aj dnes, idem domov, manžel príde večer, zajtra tiež príde až večer, prípadne pôjde ešte za kamarátmi a nedeľa ? To ešte neviem, ale si budem opäť sama. Často sa mi stáva, že v piatok prídem domov z práce a vychádzam z domu až v pondelok ráno do práce. Čo doma robím? Jem a vraciam dookola. Viem, že ani dnes to nebude inak, už sa dostávam "do nálady", čakám len na to, kedy už budem doma a budem jesť.

čo sa týka tehotenstva, tak mne zase dáva takú kvázy mšlienkovú voľnosť a neviazanosť sa len a len na to jedlo. Ja som počas tehotenstiev nepribrala veľa a dosť skoro som sa vrátila na pôvodnú hmotnosť....Takže z toho strach nemám. A viem, že to priberanie by bolo iba dočasné a hlavne nie spôsobené mojím prejedaním...

lejla, neviem ako ty, ale ja mám pred tehotenstvom veľkú paniku. Neviem si predstaviť, že by som pribrala a že by mi rástlo brucho. Ja sa vlastne čudujem ako som to zvládla pred 9rokmi. Bola som mladá, zaľúbená, bezstarostná, vôbec ma vtedy netrápilo že som pribrala v tehotenstve okolo 25 kíl. Ale teraz? Asi by som sa z toho zbláznila a nechcela by som ublížiť tomu maličkému stvoreniu.

Dejna...aj ja som na tom dnes takto podobne...vôbec sa mi nechce ísť domov...ufff. znova to isté. V práci som úplne veselý, spoločenský typ, ktorý isto pre ostatných nemá žiadne takéto problémy
Tak dejna...mysli na mňa, na nás a skúsme to nejako pozitívne zvládnúť. Pekný víkednik všetkým.

lejla, mňa tiež okolie považuje za veľmi silnú osobnosť, že vraj som dynamická, sympatická veselá kôpka. Keby ma videli v mojich stavoch doma, asi by som ich veľmi sklamala a šokovala. Možno je to tým, že som šťastnejšia aj veselšia, keď nie som doma. Aj teraz, idem už domov z práce, normálne mám nechuť aj pocit strachu a myslím len na to, že sa doma poriadne najem. Malá je v tábore, príde v pondelok.

Ano, Lejla, to je casty problem - co sme "akoze" a co naozaj. Hoci to pre okolie si tiez Ty. Musis byt ale taka aj sama pre seba. Alebo predovsetkym :D

w,
Tebe sa to povie...priateľ je veľmi zlatý,aj ma miluje, ale on uvažuje tak racionálne, jednoducho, on by nepochopil, prečo si človek sám vedome ubližuje, nemôžem mu to povedať...On nie je taký citlivý, nevie, čo je to trápiť sa porblémami, on si z ničoho nerobí ťažkú hlavu..

Si zlatá w... naozaj...je to fajn, počuť takéto povzbudujúce slová. Pretože moje okolie ma považuje za silnú, dokonalú a hlavne samostanú osobu, ktorá už k úspechu nepotrebuje nejaké slová chvály alebo opory. Ďakujem.