Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Vrr, ja nebývam na dedine,m aj ked naše mesto je ako veľká dedina.-))
Joj, to s tatrami ma mrzí, fakt nie je žiadny dôvod alebo podnet, čo by ťa priviedol k presvedčeniu, aby si bola zdravá??Dočerta, ved máš taký pestrý život, si mladá, máš kopec kamošov (aspoň podľa toho, koľko žúrov stále absolvuješ:-) ) , tak sa konečne vzchop a začni bojovať! Ja viem, aj ja som mala obdobie, ked mi mohli hovorť, čo chceli, aj tak som to robila,nechcela som sa uzdraviť,ale ver mi, že po čase to človeka unaví, organizmus sa vyčerpá a prídu zdravotné problémy...
Skús hľadať dôvod, pre ktorý prestať..

minetka u mna je to asi este horsie abo mam take dni kvoli dazdu neviem ale mala som ist dnes do tatier ale ja myslim len na jedlo ja ani nespim aby som jedla a vies co..zostanem kvoli tomu aj do siedmej rana hore a tak som akosi prespala odchod a uz zas jem...cize takto je to so mnou..
tak pozdrav byvaleho frajera:)
a skus psychologa vo vacsiom mestecku poblize tvojej dedinky abo vo vedlajsej dedinke.

Ach, psycholog v našom meste...neriešiteľný problém:-) Sú iba dvaja,a ani jeden sa nezaoberá PPP,resp. o nich ani veľa nevie...ale pouvažujem o tom...knihu sa pokúsim zohnať,ale asi najskôr v Košiciach, najbližšie väčšie mesto.-)
A priateľovi o tom radšej nepoviem, verte mi, je to tak lepšie..Je chápavý, možno by som mu to mohla povedať, a snád by ma aj pochopil, ale na druhý deň by na to zabudol, on je proste taký, problémy preňho neexistujú...

Minetka, aj mňa pri čítaní tvojej novej správy podobne ako alti napadlo, aby si mamine kúpila odbornú knihu. Určite by jej to pomohlo pri pochopení tvojej choroby a mohla by ti aj ona lepšie pomôcť. Chodíš aj na nejaké sedenia so psychológom? Ja som si vždy predstavovala, že by som tam chodila s niekym blízkym a že by psychologička mohla aj jemu poradiť a vysvetliť veľa vecí,ako pomôcť. Nemohol by to byť aj tvoj partner? Tú knihu minimálne by som dala prečítať aj jemu. Som zvedavá ako by ju strávil, aj keď je silná osobnosť.

Alti, v tom čo si písala niečo bude a zoberiem si to k srdcu. Nie vždy to však výjde, ale pokúsim sa. Dnes príde dcera z tábora, tak sa na ňu teším, že na ostatné veci nemyslím. Aj v práci som dnes skoro nič neurobila, keby tak vedel zamestnávateľ. Ale aj tak, máme celozávodnú, som tu viac menej pre istotu, keby niečo bolo treba. Takže trochu viac sa zapájam a internetujem.
V práci som viac menej úspešná, študujem externe na vysokej, keď zoženiem peniaze na zimný semester, budem aj pokračovať /stojí to skoro 20 tis./ ale na vzdelanie sa to oplatí minúť. Snáď mi pomôže mamina, zdá sa, že má dobré obdobie, už dlhšie sa dobre drží, pomohla jej zmena zamestnania, spoznala nových ľudí a má opäť kamarátky.
Vidíš Lejla, muži o teba záujem majú, aj keď máš to kilečko naviac. Dodávajú ti sebavedomie, ktoré doma strácaš. Presne ako u mňa. Mnoho mužov mi povedalo, že by ma na rukách nosilo. Ja sa novému vzťahu ani tak nebránim, len za 10 rokov sa mi ani pre jedného srdce nerozbúchalo a klamať manžela,nech je aký chce by som nevedela. Hrýzlo by ma sebavedomie. Ale viem,že keby sa takéto niečo stalo, tak by som sa asi najskôr rozišla a potom začala nový vzťah. Ale to sa mi asi nikdy nestane, lebo mám taký pocit, že som vďaka môjmu manželovi zanevrela na všetkých chlapov. Snívam len o tom, že som saba sebe paňou, že bývam sama/alebo len s dcérou/ a robím si to, čo chcem ja a neprispôsobujem sa inému. Načo by mi bol chlap? Znie to trochu zatrpknuto?

ďakujem, povzbudili ste ma:-) Alti, to s webom máš asi pravdu, bude to tak lepšie,tiež sa mi zdá, že o ňom nemusí vedieť...viem, že si poplačeme, a dúfam, že nás to zblíži,a že mama mi pomôže...ale neviem,ako vezme fakt, že ešte viackrát zlyhám...budem sa snažiť,aby sa to nestlao,ale ak k tomu dôjde, mala by o tom vedieť, iba budem mať obavy jej to povedať, lebo viem, že sa bude trápiť..ona si asi mylsí, že stačí pevná vôľa a vyliečim sa zo dňa na deň..
vrr,
tá fráza mi je známa, respect..používa ju môj bývalý priateľ, s ktorým máme taký zvláštny vzťah,stále sa máme istým spôsobom radi:-) Pekné od teba, že na mňa myslíš...Tebe sa darí ako?nechceš sa pohnúť ďalej na ceste za zdravím?Mysli na následky, mňa dosť vyplašilo, ako to poznačí moje zdravie v budúcnosti...ale ja viem,ked to na človeka príde, môže sa vykašľať na následky...

Minetka,
vyborne rozhodnutie si urobila. Mama je tu vzdy pre dieta, bez ohladu na vek. Mozno mama pokrici, bude hisacit - niet sa co cudovat, ved ide o Tvoj zivot. Musi mat cas na pochopenie. Urcite si poplacete dnes vecer obe, ale tak to ma byt - vzdy mame mat nablizku rameno na vyplakanie. S tymto webom to zvaz. Myslim, ze nie je dobre, aby ste vedome tu boli obe. Ak si mama tento web najde a bude tu, bude to v poriadku. Ale od dnes si predsa Vy dve nemusite zbierat informacie o Vasich pocitoch cez web - to je velmi dolezite. Kup nejaku knihu o bulimii, aby mama vedela viac, aby mohla naplno zapnut. Lebo vies, kto nema predstavu moze mat pristup "prefackam ta", hoci naozaj nechce ublizit. Len to nevzdaj, moja.

minetka, Respekt. myslim na teba

Tak,a "vďaka" počasiu som nemohla ísť na obed s priateľom, tak som sa dala kolegyňou odviezť domov, a zasa sa to zopakovalo...ale urobila som dôležité rozhodnutie- dnes sa porozprávam s mamou..poviem jej o o tom, lebo CHCEM sa vyliečiť,a sama to nezvládnem , musí mi niekto pomôcť...Možno jej dám aj adresu na toto forum,aby ma lepšie pochopila, dúfam, že sa nenahneváte...aj ked, možno takto mám svoje súkromie a je to tak lepšie...ale o bulímii musí vedieť,ab u nás nebolo vždy navarené a nakúpené...dokonca aj ked jej poviem,aby mi nekupovala žiadne tyčinky ani iné blbosti, stále večer vytiahne slôadkosť a ja neodolám.,..a pootm mi povie, že ved si to nemusela zjesť!!! Mne, čo trpím roky na PPP...mama proste nechápe,aký je princíp tej choroby a jej vyliečenia...preto jej to budem musieť vysvetliť...bojím sa tých sĺz a výčitiek,a otázok,prečo jej tak ubližujem,ale takto ubližujem sebe

Dejna,
velmi bolestivo sa mi cita Tvoja "spoved". Ved uz len ako odpoved tomu podnikatelovi to tak nenechaj. Vies co, ak Ta Tvoja snaha mat sama seba rada bude stat aj toto manzelstvo, skus to. Nemas velmi v tejto faze o co stat. Neviem, ake mas vzdelanie, pracovne zaradenie. Urcite by som si nasla nejake kurzy,ktore mi pomozu aj profesionalne, mozno aj do buducnosti sa Ti budu hodit. Dejna, skus ten casopis dalej citat a na pripadne poznamky nereaguj. Hold, divcata, aku sancu na aroganciu manzelom dame v zaciatku, taku oni vyuziju. Ale nikdy nie je neskoro na zmenu. Ako krajna moznost je zivot bez muza, ved otcom zostane. Ale je to moznost, ked to inak nepojde.