Dobrý deň všetkým:-) Pripájam sa neskôr, lebo ráno som bola u gastroenterologa, mám totiž helicobactera a moja lekárka vravela, že to nafúknuté bruško môže byť aj z toho...robil mi tú sondu do žalúdka, bol prekvapený, že ma vôbec nenapínalo...keby& tak vedel, aký mám nácvik pchať si niečo do hrdla,a nič mi to niekedy nerobí...bol neskutočne milý, veľmi príjemný,všetko mi vysvetlil...predpísal mi lieky,robil aj usg,vraj som celkom zdravá (aká irónia,že? :-) ) Zvláštne, po tom všetkom, čo so svojím telom vystrájam, je všetko ok...
K tomu včerajšku...večer som sa šupla mamine do postele (a to májm 24:-) ), a pomaly to zo mňa vyliezlo...mama reagovala skvele, úplne pokojne, vypytovala sa,ako dlho to zasa trvá, a viete,čo mi povedala?Vraj to tušila,ale vedela, že budem zapierať (mala pravdu), tak počkala, kým s tým vyjdem sama...potom ma objala, hovorila, aká som pekná, rozumná, že si nesmiem tak ubližovať, hovorila mi o zdravotných následkoch, o tom, aké by to bolo super, keby som bola OK, ako sa budem tešiť zo života...dosť dlho sme sa rozprávali, povedala, že mi pomôže,ako bude vedieť, že aj ked príde kríza,mám jej to povedať, že nebude kričať,ani mi nič vyčítať, že ma podrží, ked bude zle...Ale že musím ja chcieť a papať normálne, lbeo som až veľmi chudučká...bolo to fajn, aj ráno bolo také pekné...
ale prišla som na jednu zaujímavú vec- ja už nemám bulimické záchvaty, že sa musím prejesť,vyvrátiť to,aby mi bolo dobre, môžem mať aj plnú chladničku,a nič sa nestane, ale ked mi nafúkne to brucho, vtedy ho chcem mať ploché,a preto to urobím...takže to už nier je tá typická žravá bulímia...ale viem, že musím prestať aj s týmto...
Takže kočky, som šťastná, že som to mame povedala, verím, že mi to pomôže...veľmi pekne vám dakujem, že ste ma podporili,že ste na mňa mysleli, to mi dodalo odvahu:-)
Dejna, Lejla, som rada, že sa vám to podarilo, aj toto je veľký úspech.len tak ďalej, uvidíte, že sa to podarí...
