Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

jéééj, sranda, napísala som Ti presne o hodinu:-)

Lejla, len nezúfaj, zlepší sa to, neboj...Tak vidíš, ked nemôžeš ty, činí sa on..Tak to treba urobiť, a presne,ako hovoríš,ak sa nezapojí, neper, nevar,nežehli, nech si to,čo preňho robíš, viac váži, a uvidíš,ked bude hladný, ako rýchlo sa zapojí do domácich prác :-)
Na seba dávaj pozor, aby si sa zasa nezložila..a nad jedlom sa nezamýšľaj, proste to neurobíš,a hotovo..mne sa to ľahko píše, ked tiež zlyhávam...ale uvedom si, že ťa deti potrebujú,a aj manžel, aj ked to možno nedáva najavo..

Minetka si zlatá Ďakujem....je to už lepšie...to je aj tým, že o deti som sa už postarala a sedím v práci a muž je tiež v práci. Takže mám trocha iné myšlienky...ale povedala, som , že ide výkend a znova upratanie celého nášho domu a varenie obedov ostáva na mňa...a nastala vo mne vzbura...zapratám aj jeho a ak nie, tak bude špinavo a ostane hladný. O deti sa postaraám...a vieš, čo je paradoxom...asi dva mesiace do zadu som mala so sebou obrovské zdravotné problémy a bola som asi týždeň v nemocnici...nedalo sa inak...nebola soms chopná stáť na nohách...a vtedy kmital v domácnosti ako hodinky, vozil deti do škôlky, školy, pratal, varil, normálne pral a vešal prádlo...ráno si privstal...vrátila som sa z nemocnice a doma bolo všetko tip-top....Ale prečo je schopný a ochotný takto pomáhať, len vtedy ,keď ja už vystieram kopytá od vyčerpania???? Pritom viem, že nie je až taký, aby nepohol ani palcom...ale posledné obdobie je hrozné....joooooooj...snáď to prejde....lebo nemám chuť znova stráviť pár dni v nemocnici na infúziách....A potom len jem a jem, bezmyšlienkovite, v slzách a vraciam....fuj, sama sebe sa hnusím...bože....

Lejla, dnes mám celkom dobr náladu, tak zareagujem trošku v tomto štýle..musím priznať, že pri čtaní Tvojho príspevku mi napadlo, že by som sa mala rozísť so svojím drahým priateľom:-) On totiž si zo mňa stále uťahuje, že tak,ako si to popísala, to bude u nás doma:-) Vraj ja sa budem musieť o všetko starať,a tak...a ešte aj byť krásna pre neho...dúfam, že ozaj iba žartuje:-/ Tiež mi vraví, ako ma ľúbi..ale ked sme boli na dovolenke v tatrách, tak sme vstali o 12tej,a ked videl, že nejako sa mi nechcelo, navaril on:-)) V podstate cvelé 4 dni varil obed aj večeru:-))) Ale neodpustil si poznámku, že po svadbe varechu ani neuvidí:-))
Tvoj muž si je asi príliš istý, možno by pomohlo, keby si šla napr. s kamarátkami na víkend niekam preč,a deti by ostali na ňom..-neboj postaral by sa o ne,a začal by si Tvoju prácu viac vážiť...
Tak pekný deň, nemysli na to ráno, deň bude istotne krajší:-)

To som len tak napísala, aby som si troška uľavila...a potom môj hnev a stres asi ventilujem v prejedaní a následnom zlýhavaní...Asi naozaj je pravdou, že sa z toho nedostanem, kým neporiešim problémy, vzťahy a prostredie, v ktorom žijem...

Dobré ránko Alternatíva...takže sme ťa inšpirovali zubárom...no mne postupne dáva dohromady odhalené krčky zubov, takže to ide zub za zubom...to v snahe mať úplne čisté zúbky si ich drhnem s kefkou ako blázon, a potom si poodhaľujem krčky....Ale už to vyzerá lepšie...Jooooj, dnes ráno ma môj muž táááák vytočil, že sa idem zblázniť...normálne by som mu aj facku dala (aj keď som to ešte neurobila). Ale všetko ostáva v domácnosti na mne a on si spí. Najhoršie sú rána...zobudiť seba, dať sa ako tak dokopy, nachystať raňajky všetkým, desiaty, zobudiť deti, muža, to mladšie bobo poobliekať, ktoré sa ešte rozčuľuje, žeby radšej spalo ako išlo do škôlky...potom skáčem do auta a letím ako blázon do práce, aby som sa stihla "štiknúť" načas. Bože to sú stresy....a on si spí, lebo vie, že to zvládnem...ale niekedy naozaj nevládzem takýmto tempom žiť. Je to unavujúce...keby z jeho strany aspoň nejaký ten povďak alebo úcta alebo niečo také bolo, ale to on ešte bude podpichovať, že aj ostatné ženy to zvládajú, že on má dosť práce v zamestnaní (akokeby ja som tu ležala), že on pracuje okolo domu, tak ja sa mám starať o zbytok...nie je to vždy tak, vie mi aj pomôcť, ale dnešné ráno to je des...a ešte bude kritizovať, ako vyzerám, atď....Bože, bože...kto pomôže...a keď poviem, že ma toto nebaví, tak on len kývne rukou a povie, šak si choď, keď si myslíš, že Ti niekde bude lepšie....Potom zase povie, šak vieš, že Ťa mám rád...ja som proste taký...je to na psychoša...a rozhovor tu už nezaberá....

Aj ja vám všetkým prajem krásne ránko, aj keď upršané...Všetkým Zuzankám praje zdravie, lebo je vzácne, šťastie, lebo je krásne a lásku, ktorá je pravá, aby Vaša tvárička bola stále usmievavá.

Dobré ránko všetkým, a špeciálne našim Zuzankám :-) Prajem vám všetko najlepšie, hlavne to zdravie,aby ste rýchlo porazili tú pliagu...to je pre nás asi najdôležitejšie,aby sme potom molhi byť šťastné..A posielam vám takú virtuálnu pusu:-) a Z-uzka, Ty si bola prvá Zuzka, na ktorú som si dnes ráno spomenula,takže vidíš, nie všetci zabúdajú :-)
Kiky, vďaka za povzbudenie, viem, že eešte veľakrát padnem, ale,ako hovorí Alternatívka, ked zakopnem, znamená to, že idem:-) Tak po včerajšku som sa pozbierala,a snažím sa ísť vpred...
Prajem vám pekný, aj ked u nás upršaný deň,pa

minetka
Tak to som rada, že aspoň niekto si ju nemá problém dať k obedu, ja s tým problém ešte mám :(( Teším sa z tvojho úspechu..
Tak nabudúce pekne vysvetlí priateľovi, že pizza ako večera nie je vhodný typ, ale taký šalát??? Nech sa držíš naďalej, dávaj na seba pozor, príjemný deň, papa :o)

Kiky
Tak dúfam, že čoskoro to kašlanie pominie.. Hm, veru, do takých Tatier by som aj ja išla, ale tieto prázdniny mi asi fakt nič nevýjde, opäť budem trčať len doma, ach jó, už som si zvykla :((
Kika to je super, že si píšeš denníček, je to dobrý nápad, tam si vylješ všetko to, čo v sebe dusíš, alebo sa bojíš povedať, veď je to len tvoj denník a čítať to môžeš len ty, aj ja som si ho písala, no teraz nejak na neho nemám síl a ani chuť, tak snáď příšte áno..
Tak pekný dník :-))