Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Alternativa: ano už ma zase liať..:(
diky za tipy, nemáš ešte nejaké iné?Niekam viac do prírody lebo nechcem ostať zajtra celý deň v byte, chcem sa ísť prejsť..

A co tak Medicka zahrada, prezidentska zahrada, lavicka na Nam. slobody, hrad... Mozno by sme sa tam stretli:o)Akeze zle pocasie, hlasia zhorsenie?

Nikolka,
zajtra bude na Teba mysliet vela ludi z tohto fora. Vraj existuje prenos energie na dialku - moju urcite mas a aj od mnohych dalsich, aj od tych, co sem mozno nenapisu. Ved zial a bolest inych nemoze byt nikomu lahostajna. Moja, uz zajtra vecer si v pokojnej a pokornej spomienke plnej zialu poloz otazku: chcel by moj drahy, aby som bola zdrava? A urcite si odpovies ANO. Tak to spln, dotiahni svoju liecbu do konca. Bolo by velmi potrebne, aby si sa vratila do sanatoria. Odchodom nasi drahi sa predsa nestracaju z nasej mysle. Mozno sa Tvoj drahy meni na Tvojho anjelika strazneho :o). Tak sa usmej a pravdivo si odpovedz a podla toho si zariad dalsie tyzdne. Verim, ze budes v kontakte s nami a budes nam pisat o Tvojich krocikoch ku zdraviu.

Alternativa: to s tými rokokovými dámami blo zlaté:)ďakujem..
No v Ba nie je veľa lesov a kamošky takéto veci veľmi nezaujímajú, ale s rodičmi chodievam na Kolibu a tak..nechcem byť celý deň v byte, ale zajtra ma to čaká-je zlé počasie a kamošky nejavia záujem, ale našla som si záľubu-puzzle to ma zabaví aj na 5 hodín a okrem toho som Doborvoľníčka UNICEFU tak im balím pohladnice..takže aspoň niečo robiť budem aj keď hlava mi už teraz vyčíta nedostatok pohybu

Viete že aj v BA sa stretávajú dievčatá trpiace anorexiou? Každý týždeň..dnes mi to povedala psychologička, neviem či tak mám ísť. Vôbec neviem ako také stretnutie prebieha..ani čo sa tam robí..tak mám strach..

Kiky,
konecne radostna sprava a nielen pre Teba, ale pre nas vsetky :o). Myslim, ze celkom obmedzit pohyb by si nemusela. Ziadne fitka, to je jasne. Ale taka prechadzka v blizkom okoli s kamoskami, maminou urcite liecbe neuskodi. Chodte do lesa a zhlboka dychaj, obzeraj stromy, ten strom, ktory sa Ti zapaci, trochu poobjimaj :o), tes sa z kvetov na luke. A mozno najdes nejake liecive bylinky na cajik. Priroda je uzasny liecitel, uc sa ju precitit, nechaj ju vstupit do Teba. A ked na tej lesnej cesticke aj trochu pobehnes, nevadi. Zober si so sebou nieco male pod zubok a u Teba asi aj pod dva :o). Tie dobove tance -ojojoj. Ked budes mat nejake vystupenie /po case, pravdaze/ v BA, daj vediet a urcite budem tipovat, ktoraze z tych rokokovych krasnych dam je nasa Kiky :o)

nikolka: neviem čo by som ti mala povedať, alebo ako ťa utešiť. Pravdepodobne by som všetko len zhoršila, tak ti aspoň napíšem(lebo mi to nedá) úprimnú sústrasť. Myslím na teba, som s tebou,chcela by som ti pomôcť no neviem ako. Len nepremýšľaj o svojom konci. Jeho smrť nie je aj tvoja,on by to nechcel. teraz sa na teba pozerá z neba a pošle ti silu aby si sa vyliečila a začala naplno žiť. Nech ostane v tvojom srdci ako niekto kto ťa ľúbil a pomáhal ti. Spomínaj naňho, ale neprestaň žiť. On chce tvoje dobro, chce aby si bola šťastná..nie aby si sa trápila..
Večer sa za teba pomodlím..krásny deň..

xyz:
nechaj Nikolku, nech si skusi svoje city usporiadat sama. Je to jej zivot, jej prezivanie, jej vnimanie a jej spomienky. Neprikazuj, nepoucuj, nemoralizuj...
Nevieme si ani predstavit, co sa dejej v jej vnutri, ztak nemame pravo urcovat, co robit a co nie. ANI TY, aj ked si prezila velku bolest. Ale Tvoje slova su slova okresane casom, u Nikolky je vsetko velmi, velmi cerstve. poprosim Ta, vaz slova citlivejsie. Vdaka

Alternativa: ostávam aj naďalej doma..pribrala som už jeden aj pol kila a snažim sa ďalej. Ten pohyb musim obmedzovať ako sa len da lebo inak nepriberiem a to je u mňa najdôležitejšie lebo mám vysokú podváhu..ale od septembra by som chcela začať chodiť na dobové tance..
Veľmi ma trápi že sa vlastne nehýbem a hlava mi nahovára samé blbosti, ale už nechcem byť vyziabnutá a sama cítim, že nemám ani silu..

nikolka ja viem ze mas smutok za chlapcom ak som spravne pochopila ale sa mi zda ze to poriadne prehanas a ze sa vyzivas v svojom utrpeni.viem co pisem lebo som podobnu vec prezila.mozes byt rada ze si sa nevydala a ze nie si vdova a ze necakas s nim dietatko.a ti hovorim ten pohreb prezijes.ked sme my prezili tak aj ty.a prestan konecne rumazgat a pozri sa na seba do zrkadla a to posledne co mozes pre neho urobit ked si ho tak lubila je ist sa s nim dvostojne rozlucit na poslednej ceste.dlhujes mu to.a na co by si chcela aby sa vratil aby bol cely zivot postihnuty a povedz starala by si sa o neho alebo ho o pol roka opustila lebo by si to psychicky nezvladla.teraz si povedz ze je mu tam dobre konecne ho nic neboli.je stastny clovek ze sa nemusi dalej v tomto zivote trapit a cakat na pomalu smrt ako mozno niekto z nas.

idem teda ja behat..alebo niekam daleko prec..od ludi..od vsetkeho. vezmem si kona a pojdem jazidt. ked sa stratim v lese to bude vtipne