Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

nikolka je mi to ozaj luto:( i ked teraz sa ti tato situacia zda bezvychodiskova, vsetko chce cas. Nie je to fraza, nezabudnes, ale spoznas nove, a tvoja bolest sa utisi, vsetko chce cas.

lejli:)
predstav si seba dnes a mňa pred pár rokmi: tie isté osoby a tá istá situácia, pocit neriešiteľnosti a nekonečnosti, beznádeje.
Nie som silnejšia, len sa mi podarilo z tej lode, kde sa všetky veziete, vystúpiť. Som za to vďačná, vážim si každý deň bez PPP a cítim neuveriteľnú úľavu, že som zdravá, že dokážem robiť niečo pre druhých a že sú tu ľudia, ktorí ma podržia alebo preplesnú na prebratie. Áno, som silná ale štartovacia čiara je rovnaká pre všetky. Tam nejde o to, kto má aké dobré tenisky alebo silné svaly. Ide o to, že chceš začať bežať a že tam do toho cieľa aj dokrivkáš s otlakmi ako svet!

Ahojte.Uplne vas chapem.Ja trpim niecim podobnym..bud nejem vobec,alebo zas zerem vsetko.Ja uz nevladzem ,uz ma to nebavi stale dokola..Aj ja som sa cez vikend opat prezrala,mam asi o 3 kila viac.Je mi zo seba zle.Preco neviem jest normalne?..Lenze ja ked sa prejem(zjem uplne vsetko),ale nevraciam,neviem to,kolko raz by som aj chcela,ako mi je zle ale nejde to.Ako to dokazete?Zase mozem cakat 3 dni,kym to telo vsetko stravi..Je mi zo seba zle,nemozem sa na seba pozerat,nenavidim sa.Kolko stoja prosim vas prehanadla a kde ich kupit?To keby ma to zas chytilo..nech mi je aspon trochu lepsie.Fakt sa tomu neda chapat..ale vy ,co tu pisete,akoby ste mi z duse hovorili.

Nikolka, to je fajn, že píšeš, nedus svoje pocity vo svojom vnútri, daj to radšej zo seba von. Je pre človeka prirodzené, že smúti, že plače, že je bezmocný, keď stratí blízkeho človeka. Je mi ťažko hľadať slová, ale troška pomôže aj čas a hlavne ľudia, ktorí pri Tebe ostali. A mrzí ma to, že z akéhokoľvek dôvodu (čo ja neviem) vyhasol mladý ľudský život. Ak chceš píš, ak chceš plač, ak chceš spinkaj...len sa nevzdávaj...bude dobre.

nikolka:
aj ke´d to možno znie čudne, smrť je okolo nás denodenne. V akej forme a či spravodlivá alebo nie, je ťažké rozlúsknuť. Jednoducho patrí k ľuďom. Tak, ako existuje smrť, je tu aj obrovský smútok za tými, čo zomreli. Je prirodzené, že plačeš, že Ti ide roztrhnúť srdiečko a že cítiš prázdnotu. Nechaj si čas na to, aby si svoj smútok prežila, lebo je potrebný.
Časom ale budú hrany oblejšie a už nebudeš vyčítať, cítiť nespravodlivosť...potom skús myslieť na človeka, o ktorého si prišla a popremýšľať, ako by to chcel on...akú by Ťa chcel vidieť a akú nie. Určite by privítal úsmev na Tvojej tvári a aby si bola zdravá. Aby si našla nový zmysel...A verím, že sa k tomu dopracuješ. Drž sa!

Gabi, ja čítam Tvoje blogy. Sú to neuveriteľne a fascinujúco pravdivé články, slová, myšlienky...akokeby si opisovala všetko to, čo sa deje v mojom živote, len s menšími obmenami mien a miest, čo nie je podstatné. Ale to zmýšľanie, správanie sa, priority, pudy,...to všetko je rovnaké ako v mojom prípade. Si úžasná žena a naozaj aj skvelý pisateľ. Si silná, že si sa z takej doslova sra...ky, dostala. Musím to všetko prečítať a istotne ma niečo inšpiruje, motivuje a ja sa KONEČNE SPAMATÁM!!! Ďakujem, že ste tu...

lejla:
predstav si, že nič na svojom živote nezmeníš a pozri sa tak o päť - sedem rokov dopredu. Ty-síce vždy perfektná a dokonalá matka, manželka, milenka - ale so silami na konci. Možno fyzická troska, URČITE psychická troska. Nebudeš spokojná s nikým a ničím okolo seba a hlavne nie sama so sebou, lebo budeš mať pocit, že sa od Teba neustále čosi očakáva. To neuveriteľne vyčerpáva a ubíja. Nebudeš mať o sebe žiadnu dobrú mienku, nebudeš si vážitť sama seba, budeš sa nenávidieť. Prinajmenšom. Takýmto tempom sa zruinuješ!
A on? vysmiaty a spokojný, ako to zvláda, ako Ťa nádherne manipuluje, ako má v rukách Tvoj život, Tvoje oblečenie, Tvoj účes, Tvoje myšlienky...
Je to sebec! Otvor očká a popremýšľaj, či si radšej tie roky neušetríš na niečo krásne. Možno na boj s PPP, potrebuješ na to silu a nie, aby Ti ju niekto vedome kradol.
Si dospelá, začni sa tak správať aj ku sebe a ku svojim vzťahom. Všetko ostatné je iba pretvárka!!!

Och nikolka, to je mi velmi velmi luto. Viem, ze to velmi boli. Nemas sa za co ospravedlnovat. Drz sa a plac kolko mozes...

pardon..asi som sa musela vyrozpravat..
mrzi ma to

ahojte baby...no, ja som v noci ani oka nezazmurila, len som sedela na parapete a pila na tony caj. ale potom mi zas siblo a vsetku tu vodu som vyvracala. a na svitani som si hodinku pohajala..
zajtra bude pohreb, ja to nezvladnem. nemozem uverit ze zomrel. ja uz teraz nemam nikoho, prisaham. ved...my sme mali vsetko pred sebou, chceli sme maly domcek...dve krasne deticky a hlavne seba. a on proste odisiel. ja tomu neverim, ja stale na neho cakam. cakam kedy pride a zaklope na dvere ze to bol len zart, strasny sen...preco sa to muselo stat nam? ved..uz to bolo konecne ako tak fajn. Boze, strasne mi chyba. ja bez neho nechcem ist dalej!