Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

anka, ahoj...čo myslíš? Tá škola?

ahoj misha,
ako ti to dopadlo?

z-uzka
Ahoj, ako tak citam tvoje prispevky o rodicoch a zivote v rodine,mam dojem ze sme na tom dost rovnako.Ich vplyv a pristup k nam sa na nas aj rovnako odrazil...:-( je to celkom fajn najst si tu spriaznenu dusu,lebo zatial som na tento boj sama.Takze kedykolvek budes mat chut sa podelit o dojmy a nalady kludne sa ozvi-budem len rada,myslim ze si budeme mat co povedat. moj mail:
jamka.jamka@zoznam.sk

Inak prihlasila som sa aj na ten korespondecny kurz od Anabell tak dufam ze to vyjde.
Drzim aj vam vsetkym palce!!!Pekny den

Ajojte divčatá...Ja len, že či sa k vám môžem pridať...Väčšinou to tu len čítam....Ale podľa zuju sem asi nepatrím, pretože sa nechcem vyliečiť na 100%, bojím sa, nechcem pribrať:-(

Zaspala som, tak rychlo myslienka na dnesny den : Mam sa rada, som jedinecna /kazda v tomto smere na sebe cosi najde/. Som to ja, kto okrem inych vidi aj seba - v tom dobrom slova zmysle. Pocuvam to, co ma posunie dalej, k lepsiemu. Riesim len to, co riesit viem. Pa

ahojte, dnes som mala zvlastny pocit na aerobiku, bola som tam po pol roku, a okolo mna same tenke baby, vyzerala som ako obor. Oni ani prsia nemali. Mala som dost velky problem, cvicit normalne, stale som v zrkadle ,teda skor v mojich ociach videla len moje obrovske telo / nie tucne/ obrovske

Dobrý večer dievčatá!
Ja len že práve som pozerala Dr.Hausa a bol tam prípad jednej bulimičky. Išli jej transplantovať srdce, inak by zomrela, tiež tuším brala nejaké lieky, ktoré pri kombinácii s bulímiou ohrozovali jej život a už bola takmer hrobárovi na lopate, keby ju Dr.Haus nezáchránil..
Ja som tým len chcela povedať, že až keď to možno takto človek vidí si uvedomí viac riziko súvisiace s tým. Je to naozaj nebezpečné a nikdy neviete kedy váš život bude visieť na vlásku! Takže baby držte sa, bojujte, veľa šťastia!! :-)
Dobrú noc :))

Kiky
Takže niekto už má prvý školský deň za sebou, čo?? To mňa to ešte len čaká. No ja svojich spolužiakov ešte nepoznám, teprva iba spoznám :)
A s tými tvojimi spolužiačkami a ich rečami o diétach a chudnutí, presne viem ako sa cítiš. Mne to tiež nerobieva dobre. Vždy sa zle cítim ak niekto papá menej ako ja. Ale vieš čo si vždy predstav, alebo povec, ak sa opäť budú baviť o diétach a na obed budú mať šalát?? Že sú to všetko len reči. Tak ako chlapci mávajú silácke reči, tak môžu mať aj dievčatá. Oni síce môžu povedať v škole, že na obed mali šalát, ale tým napr. že na olovrant zjedli trebárs hranolky, alebo čokoládu, tak s tým sa určite nepriznajú. A nikto nemôže vedieť, či to všetko dodržujú, veď spolu nie sú stále a nesledujú sa non stop.
Takže hlavu hore a nezúfaj, sú to len reči, a tie ich diéty, diétami ani nemusia byť :))
Prajem pekný večer a ešte aj pekný a úspešný týždeň v škole :))

Ahojte..dnešok by možno bol veľmi pekný deň opäť som videla svojich spolužiakov a bola som aj celkom rada..aj keď som dosť musela svoju dobrú náladu hrať lebo ja vlastne väčšinu dňa myslím na to kedy sa bude jesť..ale moje odhodlanie sa uplne stratilo..teraz som už trošilinku začala priberať lebo som fakt veľa jedla lenže keď som znova počula ako kamošky komentujú svoje postavy,ako idú cvičiť a na obed si dali len šalát..uplne ma to dorazilo. pripadám si ako prasa ktoré len žere(jem 6x denne) a nič iné nerobí. Zdá sa mi že ich prítomnosť ma ničí keď sa bavia o diétach, vtedy strácam svoju silu a hlas v mojej hlave mi bráni jesť..samozrejme jesť neprestanem ale ten hlas ma trápi..stratí sa vôbec niekedy?Ja ho tam nechcem..:(

Alternatíva: juj to som rada že si sa k nám vrátila..dúfam že si si užila dovolenku..:) Ale už tu chýbali tie tvoje rady a povzbudenia..:)

Zatiaľ sa majte idem sa navečerať dokým mám na to silu..

Lejla, tak som to nasla a okopcila:) som lenivec, viem...:))
lejla: hmotnost mi najprv nenarastala, lebo som sa aj pokusala jest ale so zvracanim som neprestavala. Stale som sa to snazila regulovat na nejakej nizssej hranici, bala som sa pribrat...Potom som konecne otehotnela, snazila som sa napriek chorej hlave okamzite preorientovat svoje myslenie nie na mna ale na dieta...Po porode sa moja vaha ustalila na cisle mensom, ako som mala na strednej skole...To je sice mozno na prvy pohlad zvlastne, ale upravila som stravu, pravidelnost fakt robi svoje...Ked som dokojila, snazila som sa udrzat si taku kondiciu, aby som za dietatom stihala...a upravilo sa mi vsetko akosi prirodzene a samo: jedlo ako tak pravidelne (pri malom babatku je to sice niekedy problem ale snazila som sa), vyvazene, zdrave...vela pohybu vonku, cerstvy vzduch, nemyslela som na blbiny a ani som na ne nemala cas...
nevsimala som si svoje brucho, mala som ho totiz uz aj giganticke, v 9. mesiaci, cize po porode som bola spokojna:))
Nejako sa mi vsetko ustalilo v prirodzenych kolajnickach, citim sa vyborne...
To obdobie po nabehnuti na stravovanie je zlomove, vela dievcat sa zlakne a nevydrzi, zacnu opat zvracat...Ale sama vies, ze sa len zo zaciatku organizmus zasobuje, lebo po sokovej dietarskej terapii je uplne mimo, tak berie, co pride. Ale je to len docasne, ked zacne pravidelny prisun potravy, zase ma dovod nam verit a aj spalovanie a vyuzivanie vsetkych potrebnych latok sa ustali....
Viem, uz len slovko "priberanie" je pre Vas strasiakom...tazko sa mi radi...
kazdopadne budem drzat palce s tym dietatkom, a ak nie, neboj, ked pride ten spravny cas, ono sa ohlasi:)) Bud silna! PA