Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

avinka, až mi je z tých príspevkov smutno, pretože viem, ako sa cítiš, to isté prežívam aj ja teraz:-( Tiež som sa stále pýtala psychologičky, kedy sa tá váha zastaví, kričala som, že nechcem priberať, chápem Ťa!!!!! Ale vieš čo? Ja mám pocit, že mne sa tá váha už stabilizovala, nestojí na jednom čísle, to ale nikomu, ale tak kilo hore dolu. Vážim sa čo najmenej, veľmi mi to pomohlo.
A na prechádzke bolo fantasticky. Krásne počasie, parádička:-) Ja som dojedla teraz jablko, a bude ešte večera. A vieš čo? Ja som zjedla ráno 1/2 čokolády Milky a žijem! Stavy som mala z toho strašné, to je pravda, ale predýchala som to!!!!

mishi..radsej ani necitaj :))) ako bolo na prechadke? (ja zase jem..)

Nakoniec vás budem len čítať:-(

dievčatá, čítam vás, za chvíľku budem reagovať, práve som prišla z prechádzky...

merilam..tak to je svata pravda,bude sa to s nami vliect cely zivot asi,a najma v hlave. Tak potom ty mas postavu uplne super,dokonca aj trocha podvahu:)Ale ak si si nasla system stravovania ,tak je to skvele.A ako dlho si drzis tuto vahu?Nekolise to? A ako si schudla tych 10 kil,drasticky,alebo cvicenim.. Myslis ,ze si to udrzis?Nebojis sa jojo efektu..

ahoj :o) či už som z toho von? Mám pocit, že také jednoduché to nie je.. asi sa to bude s nami vliecť celý život (minimálne v hlave). Ja to delím na také obdobia, teraz mám dobré obdobie :o) , ale býva aj zlé obdobie, kedy sa celý čas zaoberám len sebou a svojím výzorom. Vtedy mávam aj bulimické záchvaty. Meriam 174 a vážim 53kg, som spokojná, našla som si systém stravovania..dúfam, že mi to vydrží.

merilam..tak vitaj v klube.a ako si na tom teraz?mozem sa opytat kolko merias?uz si z toho von?z tych chorob,alebo..

..ale ked som bola chuda-okolo 55,to bolo este v norme a vyzerala som aj ok.citila som sa super,ako bohyna,bola som na seba hrda,ze som to dokazala,ze sa mi podarilo schudnut(nikdy predtym som diety nedrzala,bolo to neskutocne,citila som sa ako modelaka,ziadny zadok,zbytocny tuk..)bola som strasne stastna,ved poznate ten pocit,ked idete po ulici a ste hadam najchudsia a ste so sebou spokojna,a vsetci vam hovoria aku mate super postavu..a teraz akoby som spadla naspat,tam kde som bola,som skoro na povodnej vahe..a nemozem sa prijat (dnes sa tu dako rozpisujem,ale potrebujem to dat niekde von,tak ma chapte:):/

úvodom by som rada vsetky pozdravila. Je to vôbec prvý krát čo píšem do nejakeho fóra, ale toto ma fakt zaujalo. Precitala som si Vase prispevky a je pravda, ze to vzdy zacina nespokojnostou. Presla som si anorexiou i bulimiou a medzi tymito dvoma chorobami je veľmi tenka hranica.
Špecialne pre Maťku a jej seminarku:o) : ako to vsetko zacalo? Vo vseobecnosti prevlada nazor, ze takymito "simple" chorobami môžu trpieť len slabe, nevyzrete osobnosti. Na uvod by som to rada vyvratila. Som perfekcionalistka. Od narodenia. Môj život je krásny, napriek prekonanym chorobam. V mladosti som pracovala v zahraničí ako modelka, precestovala som mnoho krajín a tu niekde je počiatok anorexie. Chcela som byť najkrajšia, najúspešnejšia získavať lukratívne práce a tak som chudla, až na 46 kg!!! Skončila som v nemocnici a tu skončila aj moja "kariéra". Začala som diaľkovo študovať, pracovať, študovala som aj v zahraničí a postavou som sa nezaoberala do chvíle, kedy moji spolužiaci neverili, že na fotografiách spred 3 rokov som ja. Brala som to ako frontálny útok na moje ego. Vážila som 64 kg. Najjednoduchšou cestou k štíhlosti sa mi zdala bulímia. Vypestovala som si závislosť a takto som žila 4 roky. Nakoniec som sa odhodlala ísť k lekárovi avšak stále mám chvíle kedy ma to prevalcuje. Počas celého obdobia si nikto nič nevšimol. Je mnoho navonok úspešných ľudí, ktorí ako daň za úspech platia chorobou. V súčasnosti pracujem v top manažmente jednej z najúspešnejších firiem na Slovensku, neustále sa zaoberám zdokonaľovaním seba, chodím len do naj restaurácií, na najlepsie dovolenky a nakupujem v najlepších obchodoch...proste stále som perfekcionistka. Neviem či je to dobré alebo nie. Skôr nie, ale zvykla som si
:o(

ja viem len nad vecou lamentovat,plakat,lutovat,ale neviem ju riesit a vsetkymi moznymi cestami sa to snazim obist.najprv som mala podvahu a teraz zacina zachvatove prejedanie,priberanie.. zuju,vdaka za pismenka:)drz sa aj ty,v skole aj v praci ,a najma nech sme spokojne sami so sebou..(co ja nikdy nebudem..)