Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

kiky
čo sa deje? Nedarí sa Ti,máš blbé dni...?

ahojte dúfam že sa máte lepšie než ja..ja len píšem aby ste vedeli že žijem a nevzdávam to..ale mám sa zle

ja vam radim iba jedno a vzdy ked tu zajdem budem to opakovat vyhladajte odbornu pomoc...

anorexia je choroba treba ju liecit ...nie je to iba o tom ze chcete chudnut...deje sa to vsetko vo vasej hlave je to psychicka choroba

tvoja kamoska by mohla ist k lekarke..ak je to v pociatocnom stadiu tak sa to da liecit iba ambulantne..bude chodit za psychologickou raz za tyzden..a dostane sa z toho...treba ist cim skor

Dievcata a mate menstruaciu?? mate ju kazdy mesiac???? Ak ju nemate kazdy mesiac tak je to velmi zle..ak ju mate iba raz tak za tri mesiace..a len take moc ale moc slabe..krvacanie..( ak nemate menstruaciu...chodte hned k lekarovi..prosim vas..za gynekologom..potom psychologom..resp. psychiatrom..este mi lekarka..povedala ze anorekticky..ziju nevidia v nicom problem posobia, ani vo vztahoch..iba chudnu a chudnu..a potom sa stane to...zlyha cely organizmus a za tri hodiny ste mrtve...

Mishka.
neviem ako dlho uz mas anorexiu ale vies o tom ze ju mas pises ze nemate na to aby si ambulantne navstevovala klinickeho psychologa ...tak ho nenavstevuj chod za nim iba raz a chod sa liecit do nemocnice ....PROSTE JE TO TAK SAMA SI S TYM NEPORADIS ANI ZA POMOCI BLIZKYCH ...musi byt pri tebe odbornik ...kolko mas rokov? na aku skolu chodis? a myslim tak ako pise tu ta gabina da sa to fakt zlepsit moja dcera sa smeje ma sa omnoho lepsie ako predtym ..... jasne vzdy mi to aj sama povedala nevie sa uz prejest ako normalny clovek ..nikdy to uz nebude vediet...bude si to kontrolovat ale to je dobre..pretoze potom by to mohlo prejst do bulimie..mne dcerina psychologicka povedala jednoduche statistiky..50 percent dievcat sa vylieci 50 percent sa nevylieci nikdy..a z tych 50 percent 30 percent zomrie...na tu chorobu alebo na jej nasledky

ahojte,neviem ci vobec mozem pisat na tuto stranku,nasla som ju nahodou,a zda sa mi velmi familiarska co je pre mna mile..poviem vam nemam anorexiu ani bulimiu no moje telo nedokaze pribrat som z toho dost nestastna a niekedy koli tomu casto placem hlavne ked ma nikto nevidi. ako malu ma na to casto vysetrovali bola som ako pokusny kralik neustale nemocnice a lieky no nic nezabralo az kim to nevzdali.... teraz som sa na rozhodla pozriet na koren mojho problemu ja ale zatial nic. skusala som b12 a vse mozne co sa na trhu z pharmaceutiki najde ale bez vysledne, rozhodla som sa teda vyskusat proteiny pre sportovcou ale tiez bez ....! dost to vycerpava hlavne moje nervy to uz tahaju z posledneho

Dievcatka,
tie Gabine slova nie su oblbovacky, ved to sama prezila. Ja som PPP neprezila, ale mam za sebou pekny kus zivota. A to, co ste citili Kiky, Mishka v dnesmom rozhovore nie su len pocity pri PPP. Patria ku kazdej vaznej chorobe, lebo kazda nejako zmeni zivot. Urcite obidve mate pri sebe draheho cloveka, ktory ma vazny zdravotny problem: napr. vysoky tlak, problemy so srdieckom, vsakze? Pri takychto dg clovek musi prestat napr. intenzivne sportovat, vela pracovat, jedlo ma takmer neslane, celozivotne uziva lieky, nesmie pit, atd. Pozrite sa okolo seba, ziju tito ludia nejako nekvalitne, maju zo zivota peklo? Nie, ak si ho sami neurobia svojim postojom k sebe samemu. A tiez svojim sposobom abstinuju. Z PPP sa da vyliecit, da sa zit plnohodnotne, mat radost i prezivat smutok, zlost, cize zit tak, ako sa ma, tak celkom normalne. Nekodujte si do hlaviciek to casto opakovane "neda sa". Dokazete to, urcite.

Teraz sa bojíte jedla a myslíte naň denne. Je to strašiak. Časom sa to otočí. Budete vedieť, ako na to, budete si jedlo užívať, naozaj to vôbec tak nevnímam a nemám z neho strach. Netreba to siliť a stresovať sa tým už dnes. Samé viete, že boj s PPP nie je zadefinovaný a nalinajkovaný na pol roka dopredu. Ide to zo dňa na deň ale ide to...
Aj ja som stokrát prestala veriť. Chcela som to vzdať, neverila som, že to dokážem a ako to dokážem. Prečo by mi to malo ísť? Nevidela som žiaden posun, z môjho pohľadu sa to nehýbalo...A ani neviem, ako a odrazu som zistila, že žijem inak. A že je to stále lepšie a lepšie. A že ma to hovadsky motivuje a že to už predsa nevzdám...Teraz je to na Vás, babulky.-))