Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

katika: niekedy zabudame na to, ze aj my sme plnohodnotne ludske bytosti a ze tak ako neublizujeme druhym, nemame pravo ublizovat ani same sebe. a tiez ze mam pravo na nedokonalost a na chyby ale aj na stasie a usmev. je strasne dolezite, aby sme si vazili same seba a nikomu ani sebe nedovolili aby nas nicil, tyral, klmal, podrazal, deprimoval, podryval nase sebavedomie. vlastne to vsetko co robime ked sedime v kute a nadavame si ake sme neschopne. zelam vela uspesnych dni...

Ahojte babulenky, ako tak citam tie vase myslienky a pocity ukryte v pismenkach a to ako sa snazite a radujete sa co i z jedneho dna straveneho bez vracania...stale viac a viac sa zacinam zamyslat aj sama nad sebou. ...drzim vam vsetkym strasne palce. Sama viem ake je to strasne tazke:(((. Tiez mam niekedy dni, kedy som odhodlana bojovat a plna sil, no niekedy mam chut niekde sa schovat a navzdy tam ostat uväznena. Niekedy to jednoducho na mna vsetko dolahne....vtedy stracam vsetku nadej a chut zit. No mala kvapocka nadeje vo mne stale zije a tu davam aj vam...Ved aj my sme plnohodnotne ludske bytosti a aj my mame pravo byt stastne.Zivot je prilis kratky nato, aby sme ho prezili len trapenim sa kvoli stihlej linii. ...Aj ked som sa dnes znovu v sebe sklamala, nepripustam si prehru.........mozno som prehrala boj, no nie vojnu. Verim, ze to vsetky zvladneme.............pamätajte vitazstvo je preca na dosah. Som s vami a moooc drzim palceky:))))))

criss: som na teba strasne hrda:)) a len tak dalej. take tie malickosti su uplne najdolezitejsie, ved na nich strasne zalezi nasa nalada, pocity a chut bojovat dalej! verim ze to zvladnes.

kiky, DAKUJEM TI, boze ako dobre mi to padlo, ani si to nevies predstavit. a michaelax, s tou vahou asi priberes, dokym si zvyknes pravidelne papat, ale su tu rozne sporty a urcite sa budes citit lepsie, aj ked s par kilami navyse. Drzim palce

Ahojte,ja som s bulimiou zacala este na zakladnej skole v osmej triede.Predtym som vazila 62 kg.Bola som tucna v porovnani s mojimi rovesnickami,a robili si zo mna vsetci srandu..Schudla som na 50 kg a po odchode na strednu skolu ma zacali vsetci chlapci obletovat.POcas strednej skoly moja vaha oscilovala, asi v tretom rocniku som prestala vracat a nejedla som vobec..Potom som sa uz nepacila ani ja sebe..Tak som pribrala,s cim som sa zase nemohla vyrovnat a pred rokom som zacala znova s vracanim.Teraz studujem na vysokej skole,cestujem a som uspesna,znova som stihla,rada sa pekne obliekam a rada sa pacim..Ked nevraciam nejem takmer vobec, okamzite zo vsetkeho priberiem.Rada by som jedla :rano..na obed..vecer..ale priberiem a som nestastna..Z tohoto sa jednoducho neda dostat von.Alebo mate niekto ine skusenosti?Prstali ste, a nepribrali ste?

criss:to je vynikajúce..držim ti strašne palčeky nech vydržiš..dokážeš to!!!

ahojte babulky.Ja som mala tuto chorobu tri roky.Bola som v dosť važnom štádiu.Bola som extrémne chuda,padali mi hrozne vlasy.Menzes som nemala ani nepamatam.A stále som chcela chudnuť.Až som pomaly strácala rodinu,priateľov a hlavne priateľa,vtedy som si uvedomila?že je načase skončiť.Rozhodla som sa ísť na liečenie.Síce som tam nevydržala dlho,ale s vracanim som skončila.a už sa držím dva mesiace.Ked ma človek pevnu voľu,tak sa to dá.tak vám všetkým prajem,aby ste aj vy našli tu pevnu volu a podarilo sa vam s tým skončiť.

Ahojte bambulky, chcem sa s vami podelit o moje pocity.Takze moje novorocne predsavzatie sa mi zatial drzi, uz 7 dni som nevracala. je to tazke, hlavne vecer, ale aby ste vedeli, nie je to len o negativnych pocitoch. Veeelmi pomaly rozlisujem na co mam chut, pred tym to bolo len na jedlo, teraz je to uz, ci na sladke, slane a tak. Mam vacsi optimizmus, normalne sa bavim s ludmi, nie len ked som opita, viete, predtym mi to robilo prooblemy. Citim sa lepsie, plet nemam uz taku sivastu, kazdym dnom si uvedomujem viac, ze musim ist k psychologovi, aj ked sa zatial drzim sama, lenze, co ak to zas na mna pride a neodolam. A este nieco mam sexualnu tuzbu, chi a mnoho roznych inych malickosti. Budem sa tu vam zdoverovat s mojimi pokrokmi. Drzim vam palce.

hmmmmm ano je to hnusna choroba.Stale ten isty kolobeh stale.Snazim sa byt stastna,spokojna s tym ako vyzeram no nie...pozeram sa okolo seba a ked vidim tie baby ake su stastne a maju krasne postavy.Ani ja nie som tucna no stale by som chcela zhacdovat nejake kila je to strasne.Cele dni rozmyslam kedy sa najem,kolko,a ze nebudem vecerat a tak.Ked nevraciam tak jem extremne malo....ten kruh je STRASNY.....

alternativa mudre myslienky čo tak napísat ich aj na úzkost,hodili by sa nam tam.