Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Och, až toľko som toho napísala??? :-))

Ahojte,dlhšie som sa neozvala...mám novinku...pamätáte,ked som vám hovorila,že môj priateľ sa o mojej bulímii nesmie dozvedieť,že by to nepochopil,že on o takých veciach ani nevie...tak na to prišiel sám!! Proste sa ma v piatok večer opýtal,či mám nejaké problémy..niečo som mu naznačila,že mám problém s jedlom,ale nič iné..a v piatok sa ma opýtal,či mám anorexiu,a ked som povedala,že nie,opýtal sa na bulímiu..tiež som zaklamala,že nie,ale trval na svojom,vraj,láska,ja viem,že ju máš,priznaj to...Tak som to priznala...a neverili by ste,aký bol chápavý..netváril sa vydesene,ani z toho nerobil vedu,nechal si všetko vysvetliť,veľa sa pýtal,ešte aj v sobotu,aby toho vedel čo najviac,a povedal,že na mňa bude dávať pozor a pomôže mi.Pochopil ma dokonca lepšie ako mama...nekričal na mňa,neplakal,ako pravý chlap zaujal racionálne stanovisko:-) Takže dalej spolu chodíme na obedy,ale trvá na tom,že mám jesť aj polievku,vždy sa pýta,čo som jedla,pripomína mi,že nemám robiť blbosti..a ked som mu hovorila,že to robím peto,lebo sa mi nepáči bruško,povedal mi,že moje bruško je normálne,že iba ja mám zlý pohľad,a že ma bude milovať,aj keby som mala 20klg nadváhu:-))
A tiež mi povedal dôležitú vec..vraj,ked to budem dalej robiť,možno budem mať ploché brucho,ale ked a na mňa niekto pozire,nebude vidieť,aké mám pekné bruško,lebo všetci budú iba pozerať na moje chudé ruky a nohy,a burcho si ani nevšimnú..tak som si uvedomila,že má pravdu...a tiež začínam mať pocit,že to bruško asi nie je až také zlé,ved on má reálnejší pohľad ako ja..a súhlasím s ním,že sú oveľa dôležitejšie veci na svete,ako mierne vypuklé bruško..
Už píšem priveľa,ja viem:-)) Ale ešte jedna vec..rozhodla som sa,že musím naozaj pribrať..váha 46 kg je hrozne nízka pri 172cm...a tiež si nájdem nejaké hobby,aby som nemyslela na hlúposti..a môj vzťah s priateľom je teraz ešte silnejší,lebo o sebe vieme úplne všetko,pochopil ma,nezľakol sa,a chce mi pomôcť...
Tak kočky,držím palce sebe aj vám,aby sme to naozaj zvládli,raz a navždy...viem,že aj ja ešte zakopnem,ale som na to pripravená,a verím,že s priateľovou pomocou to zvládnem:-)

Vsetkym Vam prajem dobry dnesny den. Mam radost zo Sunny20 pokroku. Musime si vsak povedat, ze vyliecenie z PPP nejde az tak rychlo, je plne vykyvov. Musime si v zivote veci realne definovat, pohlad cez ruzove okuliare na akykolvek problem moze byt len kratkodoby. Ale pomalicky sa bude realita priblizovat pohladu cez tie ruzove okuliare, urcite. Sunny srdecne pozdravujem, nech sa drzi tak super aj dalej. VSETKO zalezi od nej.

arweena
a vie tvoj priatel o tvojej chorobe? A vie o tej chorobe nieco? Je dobre moct sa aspon niekomu vyspovedat a zdoverit sa. Mne dala Sunny precitat knizku "strach z jedla" a to mi hodne pomohlo lepsie ju pochopit a tiez ma ta knizka naucila ako sa spravat, co povedat a naopak co v ziadnom pripade nepovedat... A dokazem jej teraz byt isto vacsou oporou, lahsie sa jej so mnou o tom bavi ako na zaciatku ked som o bulimii nevedel vela (ajked ja uz som sa s bulimou stretol - sestra, byvala kolegyna, byvala spoluziacka). Ked sa na nikoho ineho nemozes obratit, tak myslim ze priatel by ti mal byt oporou a som si isty ze by ta pochopil a pomohol ti keby vie co sa s tebou deje

iris.
jasne ze nie za 1 den. Zlepsilo sa to odkedy isla na cas ku mne lebo doma to moc dobre nebolo(volny pristup k jedlu...), prerusila na rok studium aby sa vyhla zbytocnym stresom, povedala rodicom a svojim blizkym o svojom probleme... vplyvalo na to mnoho faktorov ale uz dva tyzdne sa drzi ajked s malymi zakopnutiami (ale bez padov sa chodit nenaucis). Ale je na tom o poznanie lepsie ako pred tymi dvomi tyzdnami. A od nemocnice si slubujeme hlavne to ze ju tam naucia ake porcie si davat kedy... a terapie a autogenny trening jej tiez isto nieco daju. A to ze aj sama doktorka ju chvali tiez doda na sebavedomi. Dufam ze jej to takto vydrzi a zbavi sa toho raz a navzdy

miska,som rada ze si tak zvladla! tie 2 hod nie su vela?? zelam aby sa ti darilo aj nadalej. a tu psyhogicku stale navstevujes?
dobru nocku

katika20,nikdy nie je neskoro. mas uzasnu podvahu!! rychlo s tym zacni nieco robit,moja. vyhladaj psychologa a urob,co ti doporuci.a naozaj je najlepsie,aby to tvoja rodina vedela. mozu ti pomahat a podporovat v liecbe!!

aeryn_sun
myslim ze by si mala mamine aj ocovi povedat o co ide a co najviac ich informovat o tejto chorobe najlepsie nejakou knizkou (napr "strach z jedla"), ked budu o tom vediet viac, skor ta pochopia a pomozu ti v tvojom trapeni a urcite by po precitani tej knizky tvoj oco nikdy viac nereagoval tak ako pises. Sunny sa obavala toho isteho a ked to nakoniec doma povedala, rodicia zareagovali najlepsie ako mohli a su jej oporou a snazia sa jej vsemozne pomoct a dokonca by som povedal ze sa ich vztah este viac prehlbil. Laska rodicov k svojim detom sa neda porovnat so ziadnym inym druhom lasky a ajked si myslime ze nas nechapu alebo ze nemame s nimi idealne vztahy, ked sa na nich obratime s ozaj vaznym problemom hlavne pokial o zdravie ide vedia pomoct ako nikto iny. Ale skor do tej mieri ze su vam oporou. Vyliecit dokaze len odbornik (psycholog ci psychiater). Ale v prvom rade sa treba chciet liecit.
btw tieto slova patria aj Katike20 (a isto aj mnohym dalsim). Zdoverte sa vasim blizkym a nebojte sa zajst za odbornikom, bude sa vam kracat lahsie proti chorobe

priatel sunny20,jeeej to som fakt rada! dufam ze jej to vydrzi,strasne moc ju pozdravujem a drzim palce a nech napise hned ako bude moct,alebo zavola!

priatel sunny, za jeden den taky pokrok?
to sa da??
pozdravujem ju!!!!!!!! tesim sa,ze urobila toto rozhodnutie vcas a prajem co najprijemnejsi pobyt a skory navrat!!