Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ahoj vsetky dievcata,
a je tu zase den, ked bude svietit slniecko. Mozno bude za mrakom, mozno zaprsi...ale my vsetci vieme, ze dni su slnecne a kazdy mrak sa rozplynie. Podme kazda z nas rozfukat ten mracik, co zakryva nase slniecko, da sa to. Treba BOJOVAT, babulky.

hlavku hore,opras kolena,POKRACUJEME..miska!!takto si to tu niekde pisala..pametam sa nato vlemi dobre,nejak sa mi to utkwelo v pameti..to iste hovorim teraz ja tebe..misulka,zlatko,bojuj,v ziadnom pripade sa nevzdavaj..

Mishulka pocuj..taketo stavy su pocas liecby normalne,len sa im hlavne nepoddavaj..ak sa nepoddas o par dni to prejde,ver mi,sama vies,ze viem o com hovorim....si strasne fayn holka,takze vzdavanie sa neprichadza do uvahy,jasneeee?=Dvies ako zle sa mi cita,ked ti nie je dobre a s akou radostou citam ked ti je fayn?=Dmojaa,ja viem,ze to je tazke,ale bola to LEN slaba dlhsia chvilka,nic viac...a ze nevies s ppp pohnut?to je blbost,citam ta uz dlho a viem,ze si presla velky kusisko cesty a vravim ti,ze ja VIEM,ze sa z toho dostanes a nevravim to preto,aby som ta utesila,jasne?takze hlavu hore dievca a ide sa dalej=D

alti, s forever som sa uz stretla. je to strasne fajn holka:)

Jaji,
nie, to nebola slabá chvíľka. Cítim strašnú bezmoc, trápi ma, že s tou PPP neviem pohnúť.
Gabi,
ja mám fajn psychologičku, som s ňou aj často v kontakte- CHYBA JE VO MNE, NIE V NEJ! Viem, čo mám robiť, ale prečo to nedokážem plniť? Čudujem sa, že ma psychologička nenechá tak. Gabi, aj keby som mala inú, aj keby bola prísna a dala mi vybrať, buď začnem konečne konať, alebo môžem od nej odísť, odišla by som. Ja sa skutočne neviem pohnúť, nerozumiem tomu.

Misch, Zuju, keď nefunguje jeden spôsob, treba hľadať iný. Keď nepomôže jeden človek, možno sa nájde druhý. Viete veľmi dobre, že je to o pádoch a vstávaní. Nesmiete to vzdať aj keď, slabé chvíľky prídu a vtedy je veľmi ťažké veriť, že to ide.
Zujka, Ty predsa máš človeka, ktorému veríš. Psychoterapeut a práca na sebe Ťa posúva vpred a možno si to ani neuvedomuješ.
Miška. Ty stále potrebuješ psychologičku, výbornú (už som Ti to pár krát zdôrazňovaala) a dôslednú prácu na sebe. intenzívne terapie niekoľko ktrát do týždňa a bez toho, že by Ťa zaťažovala práca a iné veci. Mala by si sa venovať len a len terapii. Navyše aj s mamou. Dnes možno pre teba nepredstaviteľné ale snáď sa k tomu raz obidve dokopete...

mishulka co jeee?slaba chvilka,vsak?vies,ze to stoji za to,toto mi nerob...bojujeme dalej,jasne?=DA zujka ty tiez

aj ja mam niekedy chut to vzdat

misha co sa deje?

Vzdávam svoj boj. V kútiku duše som verila, že to zvládnem.... snažila som sa bojovať, hľadala som pomoc... ale márne. Nehovorím, že to bolo zbytočné, strata času.... len nedostačujúce:-(