Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Príspevok v téme: Anorexia a bulimia - Boj Vyhras
Alternativa

Som rada, ze si v tejto teme. Urobila si prvy krok vo svojom ozdravnom procese, tesim sa. Dnes skus :
Denne viackrat si aj nahlas opakuj :
1.Chcem byt zdrava. Vsetky tazkosti a prekazky zdolam.
2.Zrkadlo uz nepotrebujem, lebo viem, ze som krasna - a tak to je aj bude.
3.Moje doterajsie stravovacie navyky uz nie su pre mna dolezite /hoci pri nich este mozno aj dlhsie zostanes/. Usmev a radost z malickosti je to najkrajsie, co mam.
Mozno, ze sa divis, ale stalym opakovanim tvoje podvedomie to raz prijme a tymto smerom sa nasmeruje tvoj kazdodenny zivot.
Klikni si sem-tam tuto temu, tu nebudu slova o depkach, lebo tie ta prestanu zaujimat. Pekny dnik, ahoj

--------
Admin: Nakolko tato tema ma seriozne pomahat, tak som ju zamkol len pre registrovanych...
--------
Stručný článok na tému "Anorexia" www.zdravie.sk
Stručný článok na tému "Bulímia" www.zdravie.sk
Komunita PPP ppp.zdravie.sk
Poradna "Anorexia/Bulímia" www.zdravie.sk

evcca

caute, ja tak vstavam uz 4.roky, da sa to, dospavam to teraz cez vikendy. a navyse, ked ide o pracu, ktora ma bavi, tak to ide.
ja som mala vcera tak nenormalne silnu chut sa prejest, ze som to takmer urobila, jedine, co ma zachranilo bolo, ze som bola tak unavena, ze som nevladala ist do kuchyne.aspon na nieco je ta unava dobra.

jajusa

evcca,vstavat o 4 kazde rano je fakt skoro,uz dlho takto skoro vstavas?ja mam este vtedy vacsinou hlboku noc:))))
romanka,som rada,ze som ta trosku nabudila:)a pekne mi napis ako pokracujes,jo?:))
dobru noc babulky

evcca

ahojte, zuzi, ja vstavam kazdy pracovny den o 4:00, lebo dochadzam do prace a rano potrebujem kavicku a medzi jej chlupkanim a dzobnutim do niecoho si pozriem forum. to je moj zaciatok dna. v skole mame blokovu vyucbu a potom hned aj nejake terminy,snad to takto pojde dalej.

jajka

tak teda ide sa bojovat,co povies?:)perfektne,ze muz o tom vie,aspon v tom nie si sama aj ked viem,ze sa tak urcite casto citis...je skvele,ze chces znova poprosit o pomoc odbornika,zial nikoho tam nablizku ti poradit neviem,mozno ine baby...ale nemusi to byt len odbornik na ppp.tak teda krocik po krociku-skus nejaky iny sposob relaxacie a odreagovania sa-napr prechadzka s niekym po slniecku:)ved prichadza jar,skusme sa prebudzat spolu s prirodou:)dalej,snaz sa byt aktivna hoci na to niekedy nemas iste chut a hlavne nesed doma!:))

romana

Ani nevieš ako rada by som sa ho zbavila. Tie myšlienky ma dosť otravujú. Uzatváram sa. Najrdšej len sedím doma. Potrebovala by som sa naštartovať. Myslím že toaj dokážem, len to neviem akosi vydržať. Však aj psychologa som vyhľadala sama. Nikto o tom nevedel Hoci potom som sa mužovi priznala. Pochopil to. Akosi o tom aj vedel. Bol strašne zlatý a nikdy mu to nezabudnem. Najradšej by som si našla iného lekára. Len tu v okolí ani neni taký výber a nakoniec ani ich nepoznám . MOžno keby mi niekto poradil nejakého špecialistu v okolí Ziliny. Bola by som veľmi rada.

jajka

aha,rozumiem ti,to nebolo prijemne ked sa psychologicka tak chovala...ale skus nejaku inu a ked ti ta nebude vyhovovat tak kludne dalsiu,nedaj sa odradit...vies,zo svojej skusenosti si myslim,ze ak ti ma nejaky clovek skutocne pomoct,musi to byt tvoja krvna skupina:)pohrdala?hm,neprijemne...ale nie vsade je to tak!netreba zanevriet,aj ked verim,ze ta skusenost ti urcite entuziazmu nepridala...vies,s negativnymi pocitmi sa nikto uplne lahko nevyrovnava,niekomu to ide lahsie,niekomu tazsie...aj mne to ide tazsie,ale pracujem na tom:))myslim,ze tvoj problem trva uz dost dlho na to,aby sa zacal uz naozaj riesit...a odstranovat postupne,pomalymi krocikmi:)dolezite je,ci sa ho ty naozaj chces zbavit...a neukryvat sa v pomyselnej bubline zvanej ppp.

romana

ahoj jajka. Najskôr budem odpovedať.
Ku psychologičke som chodila do ZA. Nebudem menovať. Bola celkom zlatá. Naučila ma o probléme rozprávať a dokonca sa zan az tak nehanbiť. Pred tým to bolo hrozné. Hrozne som sa hambila. Co sa mi však nepáčilo bolo že bola dosť roztržitá. NIkdy ma nevzala presne čakala som aj vyše hodiny a ked som už bola dnu tak jej zas zvonil telefon každu chvilu, čo tiež dosť ruší. Nakoniec to ostalo na akejsi rovine. Mala som pocit akoby už nevedela najsť riešenie. Na psychiatrii to bolo hrozne. Doktorka mnou doslova pohrdala. Normalne som sa tam zosypala. Len som plakala a nevedela čo mam povedať. Dala mi nejaké lieky. Chvíľu som ich aj brala ale nevidela som nič. Možno by som skúsila iného psychologa. Radšej však ženu. A kedy to začalo? Viem. Ked som sa zamestnala. Je to celé taký blúdny kruh. NIe a nie sa z toho dosť. Môj problém je aj v tom že sa zle vyrovnávam s negatívnymi pocitmi..