Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Ahojte dievcata, chcem sa spytat ci sa aj osobne stretavate alebo len takto cez forum :-)

napis aj ty nieco o sebe este.

teraz 49kg

koľko vážiš teraz?

suhlasim s tym, ze "vdaka" ppp sa asi mam nieco naucit. je to zavislost, tak sa ucme pokore a skromnosti. asi by som nechcela vratit nic, co bolo bolo a co bude, o to sa musim pricinit.

Je zvláštne ako určitá vec môže ovplyvniť tvoj další život. Že? Keby sa to tak dalo vrátiť. Ale niekedy ma napadne, že to tak malo byť a že ma to vživote určite niečo naučí. Veľa vecí by som proste asi prehliadla. Ale aj tak môcť si vybrať. Posunúť trochu čas. Určite tú chybu už nikdy neurobím. Aj ma vtedy napdlo, že čo ak sa stane z toho závislosť. Ale vieš, hodila som rukou. Myslela som si, že to budem riešiť potom, však existuje nejaká forma liečenia. Ach aká som bola naivná. Škoda, že nik doma na to neprišiel a nik mi nepomohol. Vždy som bývala samostatná a veľa doma sama. Akoby sa o mňa nik ani nazaujímal. Proste ak niečo chceš, tak povedz. A ak nie, tak nič...

tak to mame spolocne, ja som mala v puberte 70kg a bola riadny tucko, spoluziaci sa mi smiali a vtedy som sa zatala a zacala chudnut, pocas gympla som schudla na 56kg, co bolo pri vyske 164cm celkom fajn. no, potom sa to doma skomplikovalo a zacala som to v 18.rokoch riesit manipulaciou s jedlom. este aj teraz ma desi, ze priberiem a opat budem pocuvat tie posmesky, hroza a des.

Takže nijaká snaha schudnúť? Ja sa nemôžem stále zbaviť strachu z priberania, Akoby len chudí a krásni ľudia boli šťastní. Viem že to nie je pravda, ale aj tak. Ten strach tam je. Asi preto, že v puberte som bola plnšia a veľmi som tým trpela.

dufam, ze som sa ta vcera nejako nedotkla, ak ano, tak prepac, ale obcas skor poviem, ako myslim a som zvyknuta, hovorit veci priamo, to mam od svojho doktora. u mna to zacalo tak, ze som chcela riesit blbu rodinnu situaciu doma jedlom, myslela som si, ze ked budem dokonale chuda, bude aj nasa rodina opat ok. teraz mi to pripada smiesne. mame som to povedala sama, bola zhrozena a reagovala dost divne, nie je s tym stale vyrovnana, ze jej vzdy poslusna dcerenka moze toto robit a ze bola na psychiatrii. no, snazi sa.

Vieš, je zvláštne vedieť o niekom kto ma taký podobný problém ako ja a tiež už dlhší čas. Mala som z nášho včerajšieho písania zvláštne pocity. Asi som príliš citlivá a potom nad všetkým premýšľam. Je pravda, že aj mám čas, lebo moja práca je čisto manuálna a nevyžaduje si nejaké rozmýšľanie. Potom ti myšlienky stále blúdia sem a tam. Ako sa to u teba začalo. Čo bolo tvojím spúšťačom a čo na to tvoji blízky?