Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

no v hlave mam presne co ty presne tak isto to myslim len to akosi neviem natukat spravne do klavesnie :)ani ja uz niesom suca to som tak nemyslela ..len ze baba ked prekona ppp tak je urcitu dobu na tom este zle po psychickej stranke ze to prekona sice fyzicky no je jej zmyslanie myslim poznacene este urcitu dobu ...aj pre mna bolo prejedanie utekom casto jedinym vychodiskom no uvedomila som si ze to dalej nejde ...po vianociach sa nieco zmenilo som normalny clovek to ja len teraz mam take blbe pocity v sebe ...spominam ....mam proste krizu tak papam a pripomina mi to to skarede obdobie mojho zivota co uz nikdy nechcem zazit tu strasnu nocnu moru a vidim kolko dievcat je v tom a chcela by som im pomoct no viem podla seba ze baba nato musiprist sama ...nik jej nepomoze iba ona sama musi ...

a ppp od okolia odcudzi vzdy...vcucne do vlastneho sveta...

a nemas ani ziaddneho odbornika,ktoreho aspon sem-tam navstivis a ktoremu veris?no vies,ja som mala ppp v obdobi este pred pubertou,alebo teda zacinajucej puberty mozno,ale v puberte som sa rozhodla s tym bojovat.bolo mi mizerne,nevladala som,nemala som silu,trisla som sa od zimy neustale,ale snazila som sa zaradit sa do beznehoi zivota a vyslo mi to-puberta uz bola super :)ale tak ma napadlo,ked som nad tymmuvazovala,ze vlastne ziadne casove obdobie nie je vhodnejsie alebo lepsie pre ppp....vzdy je nieco pre co sa oplati byt stastnou:)

no ja som bola stastna istu dobu aj s tym prejedanim,lebo som jednoducho na to kaslala,ze sa prejedam,bola som stastna,ze nemyslim stale na jedlo uz a bala som sa,ze ak by som sa snazila akosi organizovane jest upadla by som do toho znova....ale asi pred viac ako mesiacom som si uvedomila,ze takyto pristup k zivotosprave tiez nikam nevedie a ze som uz asi dost zrela na to,aby som sa vysporiadala aj so svojim strachom,ze do toho znovu upadnem.uz viac ako mesiac sa snazim stravovat pravidelne,jedlo si vyberam tj.aj tu chvilku kym si vyberiem to ,,spravne'' a zdrave sa nim zapodievam a je to vsetko ok :)takze nemyslim si,ze po stranke jedla je kazda baba po ppp suca na psychiatriu:)

nejde to ..ppp som mala v obdobi puberty cize moje kamosky trapili vtedy uplne ine veci odsudzili sa vsimli si ze mi nieco je no viete ako medzi mladymi ..teraz ichmam sice s5 ale neviem ako by sa na mna divali bojim sa ake by to potom bolo ......a rodina mama toho mala dost vidno na nej ze uz to nechce preberat ....ak nieco zacnem ohladom vahy diety snazi sa zmenit temu ...to je len hlupa kriza a chce sa mi plakat i ked je vonku tak nadherne ....nech uz je leto

ja viem nejde ani tak o to stravovanie uz potom kazda baba po prekonani ppp po stravovacej stranke je urcite suca na psychiatriu...upravio sa to ako som povedala asi pred pol room raz rano som sa zobudila a zistila som ze je to prec ze som zase uplne normalny clovek no teraz mam depky krizy uz dost dlho chce sa z toho dostat no to prejedanie sa moe telo to potrebuje citim ze to potrebuje nemam ani strach ze to potom nezhodim len niesom stastna ....a nemozem to nikomu povedat

tak sa prestan tvarit pred vsetkymi,ze je to prec a aspon jednej osobe sa zver s tym,ze ako to naozaj je....psycholog,psychiater,priatel,kamaratka....je to na tebe.a ze ci to bude take ako predtym?tak to uz nebude nikdy....moze to byt este lepsie ako predtym,:)treba si uvedomit,ze teraz si vies vazit bezne veci viac ako predtym ako si upadla do ppp,ja by som to uz nikdy nechcela vratit!bolo to ako to bolo,je to minulost a poucila som sa z toho...a ak ti je smutno,napis sem,my sa tu tiez podporujeme :))

no nevravim ze ppp budes mat cely zivotlen mna to do urcitej miery poznacilo urcite uz ten zivot nebude taky ako predtym aspon ten moj ....viem ze ppp som uz prekonala ...da sa povedat ze pred 3 rokmi no po psychickej stranke asi pred pol rokom ....tie pocity a navaly chladnickove co obcas mam je len problem stravovaci urcite nie ppp ....len viete ked mi je zle smutno nemam sa s kym o tom porozpravat .... a mne je tak strasne smutno ....je to vsetko na dlho tolko mam toho v sebe a tvarit sa pred vsetkymi ze je to prec ..no dost namahajuce

vsetko je to o psychike-spoznat samu seba a vidiet tie svoje slabe chvile,kedy prichadzaju a kvoli comu,naucit sa to rozpoznavat a riesit to este v predstihu inak.ten strach tam este roky u mna bol-co ked do toho znovu upadnem a neuvedomim si to a ,,preberiem'' sa az ked budem v tom az po usi...ale zrazu prisla chvila,kedy som si uvedomila,ze cele je to len a len v mojich rukach a ze ja uz nedopustim,aby to az tak daleko doslo a sklzlo to do ppp:)takze bojovat sa naozaj oplati....

lenusicek...liecenie trva dlho,su aj krizy,ale stale ich je casom menej a menej...ja som sa v poslednej dobe uz pristihla pri tom,ze aj ked mam krizu,vravim si,ze ppp nic nevyriesi a ani ma to uz nelaka...takze si mozem zda sa gratulovat :)cize to co sa tyka toho,ze je to celozivotne by som vysvetlila na zaklade mojej skusenosti asi takto:ppp nemam a uz ani mat nebudem,lebo som sa tak rozhodla...ale ostrazitost a prevencia je na mieste :)treba sa snazit mat ine aktivity a zvysovat svoje stastie niecim inym a ked ma clovek problemy tiez sa ich snazit riesit inym sposobom,napr. sportom odstranit nahromadenu zlu energiu atd...takze to celozivotne by som nebrala az tak tragicky :)