Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

romanka:obdivujem ta ako to ty tak vsetko zvladas!!klobuk dole,si fakt silna!!!
ano chodim ku psychologicke uz od januara,dost mi pomohla..vies ja som na intraku,a z mojich dlhych hladoviek som odpadla pred vianocami a nestastnou nahodou som sa dostala na psychiatriu vdaka ludom,co boli proti mne..a tak som tam stravila aj vianoce..no uz sa tam nikdy nechcem vratit..a teraz uz o tyzden maturujem,no a uz nebudem chodit ku psychologicke..lebo uz skoncim tu skolu.. myslis ze je potrebne chodit aj ku psychiatricke?a nevies ako to je s tym menzesom?

rybicka
Neboj sa, ja sa neurazím. Neberiem to ako záťaž, že mám dcéru a muža. Hoci, niekedy... Dcéra je moje slniečko. Vieš, také 12 ročné dievča má v sebe toľko spontánnosti, akoby som aj ja na to potom nabiehala... A muž, vie o tom. Tomu som rada. Môžem sa s ním porozprávať, hoci tomu nerozumie tak ako by som chcela. V poslednom čase mi viac pomáha. Dnes je na brigáde. Aj včera, aj predvčerom. Ale akosi mi to už nevadí.
Hm... akurát tu prišla ku mne dcéra, chytila ma kolo krku a vraví: Mamička, čo tu stále vypisuješ, veď poď už niečo varkať... Stisla ma, pobozkala, potešila... hneď mám úsmev na perách.
No, čo sa týka teba. Musíš spraviť prvý krok. Viem že samotné odhodlanie je ťažké. Ale musíš presvedčiť samu seba čo je pre teba lepšie a dôležitejšie. Neviem čo predchádzalo tomu, že si do toho spadla... Vieš, nikdy nie je neskoro. Skús to, budem ťa podporovať ako budem vedieť.

Alternatíva
Ja viem. Ale chcem mať dnes upratané a nechce sa mi. Akosi sa mi to prie. Včera som kázala dcére a tá to odflákla a už ma to rozhádzalo... Zas mám pocit, že je všetko na mne. Treba ísť do obchodu, uvariť, oprať, upratať.. A to som si myslela, že poobede pôjdem s dcérou do fitka, na zmrzlinu a spravíme si pekný deň. Niekedy ako keby som si nevedela vybrať, čo je pre mňa dôležitejšie, či pocit z uprataného bytu alebo z pekne prežitého dňa..

Ahoj dievcata,
po dlhokanskom case som si temu pozorne presla. Velmi sa tesim z Vasich uspechov, hoci Vam sa zrejme zdaju akesi pomale. Nie je to tak...velmi dolezite je vediet, spoznat v svojej hlavine, ako chceme zit...tato volba je na nas. Ano Romanka, to co musime, nas frustruje. Ale kvalitu zivota si vyberame sami a ovplyvnujeme ju dobrovolne, takze hlavku hore, dievcata. Urcite bol krasny Tvoj bicyklovy vylet s dcerkou a aj sulad s partnerom predsa za tuto zmenu stoji, vsak?
Betka20,
na nas si tu nove babulky asi nepamataju, ale to nie je dolezite. Temu maju v ruckach spravne naladene dievcata, bojovnicky. Pridaj sa k nim :o)).
Vsetkym prajem krasny vikend plny slniecka /aj vo Vasom vnutriú a radosti.

ahojte vsetci, som tu prvykrat, ale uz davnejsie citam vase prispevky. Mam bulimiu uz viac ako 10 rokov, s mensimi prestavkami. Moja najdlhsia abstinencia bola rok, vtedy som si myslela, ze som uz definitivne nad nou vyhrala a som za vodou. Potom som si parkrat povedala, ved co - ten jedenkrat ked pojdes vracat, to ti nic neurobi. tak najskor to bolo raz za tyzden, potom uz dvakrat tyzdenne a teraz, asi po 2 rokoch, som na tom tak, ze vraciam priemerne 2-3 krat za den a jedine co väcsinou zostane v zaludku, su ranajky.
chcela by som sa znova nakopnut a zacat abstinovat, len je to dost tazke lebo mam teraz rozne ine problemy v sukromnom zivote. Mam 28 a asi by bolo nacase nieco so sebou urobit. Mam skvelych ludi okolo seba, oni o tomto sice nevedia, ale viem, ze kvoli nim by sa oplatilo nieco zmenit.

romanka, ty sa mi velmi pacis, ako bojujes. si pre mna velka inspiracia. dufam ze ta neurazim, ale ked si predstavim, ze by som sa s tymto stavom mala borit ked budem vydata a mat dieta, tak mi vstavaju vlasy hrozou. Napises mi nieco? Nie som teraz kazdy den na nete, ale potesilo by ma, kebyze si tu nieco od teba najdem. dakujem a drzim palce, nielen romanke ale vsetkym!!!!!!! Paaaa:))))

Zas mám akúsi depku. Bože prečo??????
Tie výkyvy neustále nálad ma raz privedú do hrobu! Raz ma porazí z toho. Neviem čo mám robiť a čo vlastne chcem. Musím popremýšľať! Zas niečo musím!!!! To NEZNAŠAM!!!!!

ľľél
a to som si myslela, že som tu najstaršia...

Ahojte dievčatá. Velmi dobre poznám toto šialenstvo.Bulímia sa u mňa prejavila keď som mala 19 rokov. Liečila som sa u dr.Dimovej a keď sa to začalo zlepšovať, zistila som, že som tehotná.Dnes mam 35 a som na tom tak isto ako ako kedysi. 16 rokov sa snažím, ale je to ako drogová závislosť.

zuzicka1989
Chodíš ku psychologičke alebo psychiatričke?
Viem, čo prežívaš. Aj ja som na tom tak bola. Ale chce to čas.
Ja som si povedala, že keď som 6 rokov na nič iné nemyslela len na jedlo, tak predsta sa nemôžem zo dňa na deň vedieť tešeť z maličkosti. To chce čas. Čím dlhšie to budeš zvládať, tým to bude u teba pomaly naskakovať. Ja som si včera s dcérou kúpila také dva bodkované hrnčeky na kávu alebo na čaj. A tak sme sa z nich tešili. Hneď sme si doma do nich uvarili čajík. Až neskôr mi došlo ako to postupne začínam byť ja.
Ak nechodíš k psychologičke, pouvažuj o tom. Veľa by ti pomohla, poradila ako zvládať situácie...
Držím palce nech máš zajtra dobrý dník.

ja neviem, co zo sebou, vadim si dnes nenormalne moc. neviem, co chcem, hoci to ani tak nie je. asi mi uz cvoka...
musela som to niekde napisat.