Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

chilli

Ešte niečo - tiež to nepripisujem médiám, je to v tebe - túžba po dokonalosti, túžba mať všetko pod kontrolou... a keď si ešte taká ťažšia povaha ako píšeš a skôr introvert, tak myslím že spĺňaš všetky predpoklady, aby sa to u teba rozvinulo do obludných rozmerov. Takže - určite pokračuj v psychoterapii, na tvojom mieste by som skúsila aj nejaké AD a istotne si nájdi nejakú terapeutku, ktorá ti sadne - aj za cenu, že vyskúšaš viaceré - je to veľmi dôležité. Tak to by bolo všetko :)))

chilli

Tak to už je iné kafe ako NASRATÁ NULA, to ti poviem!!! Supeeer! Dnes znieš už oveľa optimistickejšie ako posledné dni, to je skvelé. A ty budeš na tom asi podobne ako ja - ja som tiež bola fanatik do zdravej stravy a keď som si náhodou dala niečo, čo do nej podľa mňa nepatrilo, tak hneď výčitky a keď toho bolo veľa, tak som väčšinou vyobjímala záchodovú misu.

Myslím, že tebe by tá delená strava sadla. Ak ťa to zaujíma, tak skús pozrieť www.splk.cz, tam nájdeš potrebné info, ako to celé funguje. A jej knihy sú normálne v predaji, ja mám už asi štyri. Ale keby si chcela nejaké info, tak stačí napísať, určite ti poradím. Som v tom už profi:))))

Tak zatiaľ paaa a ak máš nejaké otázočky, tak sem s nimi!!!!

somtuzasa
Ešte som zabudla ohľadom toho stravovania. Myslím, že mne by veľmi pomohlo, keby som nerobila na zmeny. Ten kolotoč je hrozný. Proste raz ješ v noci, cez deň sa snažíš donútiť spať, potom zas naopak. Keď si zvyknem ako tak na jednu zmenu, už je tu iná... Hrôza. Ale mám teraz takú malú nádej, asi prestúpim do kancelárie, hoci... mám z toho obavy. Vieš, ja tie babské intrigy, klepy za chrbtom vôbec nemusím a tiež to potom zlé znášam. Teraz síce pracuje manuálne, ale kolektív sme vynikajúci. Sranda, pohoda, porozumenie, pomoc, podpora. Je to fakt super. Tak neviem, bojím sa, aby som si nepohoršila.

chilli
Dúfam, že nebudeš štipľavá... a nepopáliš ma... hi-hi-hi
Myslím, že chybu robíš v tom, že najskôr dietuješ a potom jasné, že sa už nedokážeš ovládať. Tvoje telo musí mať stály príjem kalórii, adekvátny výdaju energie. To jest: V období, keď diétuješ tvoje telo je v strese a snaží sa aby ako tak fungovalo, čerpať energiu zo zásob. Lenže jasné, že to nejde do nekonečna. Raz ťa proste donúti siahnuť po väčšom množstve jedla, aby si znova doplnilo zásoby. Vtedy máš obdobie kedy sa prejedáš. A to je chyba. Tvoje telo musí vedieť, že vždy dostane energiu v podobe jedla a tým si aj prestane ukladať do zásoby. Je to jednoduché. Teda: čím viac sa obmedzuješ, tým viac potom priberieš. To je jo-jo efekt. Ja ti radím jesť pravidelne a tým sa vyhneš prejedaniu, alebo ho budeš lepšie zvládať. Najlepšie ak máš stály režim. To znamená. Presne v rovnakú hodinu raňajky, desiata, obed, olovrant aj večera. Daj si niečo vždy, keď príde ten čas jedenia. Aj keď niečo malé, ale proste musíš. Tým sa ubrániš veľkým návalom prejedania. Jasné, že všetko má aj psychickú príčinu. S tou ti pomôže psychologička. Porozmýšľaj nad tým. Mne tiež veľmi pomohlo poznanie, prečo to robím. To znamená, prečo sa prejedám a vraciem z toho psychického vnímania.

somtuzasa
Ja moc akosi neinklinujem k tej delenej strave. Neviem, vždy mi chýbajú sacharidy. Musím aspoň 2 lyžice ryže /obyčajne natural/, alebo grah. cestoviny... ale proste musím. Ja som taký opačný typ. Musím mať hlavne pečivo, jogurty, tvaroh, jablká, zeleninu, ryžu. Bez toho si neviem predstaviť existenciu. Čo nemusím to je: mäso, zemiaky, omáčky, knedľu, vyprážané a udené mäsá. Mám často pocit, že môj jedálniček je jednotvárny, ale vždy pred tým ako idem jesť, rozmýšľam na čo mám asi chuť a to si dám. Moja psychologička má podporila a povedala, že je to v poriadku. Akosi sa vo mne udomácňuje nejaký životný štýl a tým idem. Doma najskôr frfľali, ale teraz si už zvykli. Aj muž už vie čo mi má kúpiť v obchode, aké potraviny mám rada. Bielkoviny nahrádzam mlieč. výrobkami, tofu. Ale aj tak si ma potešila. Veľmi mi to dobre padlo. Pri vete ...tvoj jedálniček sa mi.... som normálne stŕpla, keď som to čítala. Až som si vydýchla s úsmevom... že páči...
Inak, dík za typ. Určite si niečo pozriem od tej Kořínkovej. Mne veľa pomáha aj pohyb. Mám z toho dobrý pocit. Nebolí ma tak chrbát a mám, doslova kypím energiou. No.. teraz mám akýsi útlm. Ale nevyčítam si nič. Až sa mi bude chcieť naštartujem sa. Hm... v poslednej dobe sa mám akosi radšej. Som kľudnejšia, spokojnejšia, úplne inak vnímam veci. Až na tie krízy doma. To ešte musím prebrať s psychologičkou. Viem, že ideálne manželstvo neexistuje, ale akosi neviem.... Niekedy mám pocit, že si nerozumieme, lebo sme rozdielny, alebo rovnaký.... už sa v tom nevyznám.

Inak,to som ja-Nasratá nula.Zabudla som sa podpísať.Môže byť takýto nick?:)

Tak to teda vyskúšam ako mi to radíte.Pre mňa je problém neprežierať sa.Aj toto je bulímia,keď mám drastické (vraj) diéty a potom sa prejedám,ale nevyvraciam to?Iba si potom zasa dám diétu a zasa sa prejem a tak to ide dookola.Keď pekne dodržujem "režim",tak sa cítim super,ale keď sa začnem prežierať,tak som ako vymenaná.V depresii ležím a čumím do ničoho.A chcela by som sa vtedy zabiť,lebo žerem ako také prasa.Neviem sa kontrolovať.Asi by som fakt mala zájsť za nejakým psychošom,ktorý sa špecializuje na PPP,nie?Lebo teraz čo k jednému chodím,tak mi vraví,že PPP je dôsledok tlaku médií.Ale ja si skôr myslím,že to je niekde inde.Hlbšie.Podľa mňa vôbec nejde o média,tie sú možno len spúšťačom.Mám kopec komplexov,možno je to aj preto.A mám trochu zložitú povahu.S málokým sa viem sa viem naozaj skamarátiť.

nasratá 0

Ozaj neporozmýšľaš nad nejakou inou prezývkou? Zbytočne sa degraduješ, určite si skvelý človek aj so všetkými chybami čo na sebe máš - sú tu na to, aby sa odstraňovali.

Nechcem tu zbytočne mudrovať, ale Romana ti radí dobre. Ja som bola na tom podobne ako ty, začala som chodiť na terapie a poctivo brať AD a potom som úspešne abstinovala. Moja depka bola taká strašná, že som už len ležala doma, žrala, vracala a nič nevládala. Nebola som schopná si nájsť prácu a nič ma netešilo. Ku všetkým som bola protivná, vrátane môjho vtedajšieho frajera, ktorý si to teda zopárkrát fakt zlízol. Najmä keď prišiel neohlásene a ja som bola práve napchatá na prasknutie, chvíľku pred útokom na toaletnú misu. Vtedy som bola schopná ho zdupať, že čo tu hľadá, veď sme boli dohodnutí na neskôr. Strašneéééé, už to nechcem nikdy viac zažiť, tie stavy. Antidepresíva sú podľa mňa pre teba skvelá cesta, ako sa z tohoto dostať. A keď už nebudeš mať také beznádejné depky, tak budeš mať aj viacej síl, bojovať s ppp. Viem, že to odomňa znie ako mudrovanie, sama v tom lietam - ale vyskúšala som to a šlo to - a ani to nebolelo. To, že som do toho znova skĺzla, bola súhra rôznych udalostí, čo sa mi prihodili a mojej vlastnej ľahkovážnosti. Ale každopádne - choď ku psychiatrovi, daj si niečo napísať a hlavne - začni chodiť na terapie k nejakej dobrej terapeutke. Niekedy to trvá dlhšie, kým si nájdeš tú pravú, ale oplatí sa hľadať a skúšať. Tak hlavu hore!!!

Romanka

vieš čo je zaujímavé? Som v tom síce po uši, ale na dovolenky sa vždy teším, lebo tam fungujem nejak úplne inak. Aj v časoch, keď som na tom bola najhoršie, čo sa ppp týka, tak na dovolenke som v pohode vydržala normálne zdravo jesť, aj po reštikách niekoľkokrát za deň a ani raz som z toho nemala zlý pocit a nebežala na záchod. Ja na dovolenke, najmä keď som v cudzej krajine a je tam úplne iný režim, prepínam na iný program. Nerobí mi problém jesť v jedálni alebo v reštike, ale to mi v podstate nerobí problém ani doma. To je trošku netypické, myslím si. Keď idem s kamoškou na obed, alebo som niekde na oslave, opekačke, grilovačke, kľudne jem pred inými ľuďmi, mne to práve pripadá, že keď nejem osamote a vidím, že aj ostatní toho nejedia práve málo, tak je to v poho. Mne by veľmi prospelo, keby som mala riadnu prácu, kde by som ráno vstávala a musela utekať, na obedy spolu s kolegami a na večeru niečo rýchle doma, lebo by som ešte mala iný program. Ja viem, že keď budem chcieť skoncovať s týmto bludným kruhom, musím si nájsť inú prácu - to by bol základ.

Ešte niečo - zvyknem sa pozriem na jedálničky, a tvoj mi pripadá veľmi rozumný, máš tam veľa zeleniny, ovocia, jogurtov... U mňa je dobré to, že milujem zeleninu, ovocie, zelozrnné cestoviny, proste zdravú stravu. Keď som dosť dlhú dobu abstinovala, tak som jedla podľa delen stravy Lenky Kořínkovej. Absolútne mi to vyhovovalo, nemusela som sa obmedzovať a držala som si krásne postavu, bez toho, aby som hladovala. Aj som cvičila a cítila som sa skvele. Pravidelná stolica, dobré trávenie...čudujem sa,že to tu ešte nikto nespomenul. Podľa mňa je to ideálny životný štýl, keď si niekto chce držať postavu a napriek tomu si aj dať do tela niečo dobré. Mám od nej veľa kníh, aj receptov, sú skvelé a celej rodine chutilo keď som ich varila. Moja matka s tou stravou schudla 15 kíl za pár mesiacov a to sme fakt jedli pestro.

Keď sa už definitívne nakopnem a dám sa dobrým smerom, budem v tejto strave pokračovať, mne sa fakt osvedčila. Dnes keď jem niekde na návšteve alebo v reštike, vždy si dávam niečo, čo sa zhoduje s delenou stravou. Aj na dovolenke - mäso so šalátom, zeleninou, rizoto so zeleninou a pod. Nerozmýšľala si nad takýmto niečím?

Nasrata 0
OK. To som chcela vedieť. Či ozaj chceš.
Mám dojem, že si hrozne depresívna a ak ti psychoterapia nepomáha, vyhľadaj v prvom rade nejakú psychiatričku. Tá ti dá nejaké lieky proti depresii.
Stravuj sa pravidelne asi každé 3 najviac 4 hodiny. Aj keď nebudeš hladná, niečo zjedz!!! Vyberaj si zdravé jedlá ale aj to, načo máš chuť a čo máš hlavne rada. Nie veľké porcie. Večer porozmýšľaj ako stráviš nasledujúci deň. Naplánuj si niečo, čo ťa baví. Vynikajúci je hocaký šport. Ten ti uvolní hormóny šťastia a budeš sa cítiť fajn. Pochváľ sa! Za všetko, čo je pre teba dobré, ak to urobíš. Zlé veci hoď za chrbát a nevracaj sa k nim. Neviem koľko máš rokov, či bývaš sama, alebo s rodičmi, aký máš s nimi vzťah, popr. so súrodencami, koľko vážiš, meriaš, ako dlho si už v ppp a či si už bola na liečení....
Ja nie som lekár. Radím, len podľa svojich skúsenosti. Ale je to všetko individuálne. Každému pomôže niečo iné. Tak ak chceš bojovať, skús podľa mňa.