Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

romanka,

úplne ti rozumiem - to s tými pocitmi, keď sa ti zdá, že nič nestíhaš, nezvládaš, všetko ti padá na hlavu, a ani sa nenazdáš - zrazu sa nájdeš s prepchatým žalúdkom sklonená nad WC...

Ja tiež neviem, ako s týmto najlepšie bojovať, ja som ešte slobodná a nemám dieťa, myslím že to mám ľahšie ako ty - proste keď mi padá doma strop na hlavu, tak jednoducho odídem a prespím u kamošky, prídem na iné myšlienky. Snažím sa eliminovať tie situácie, ktoré ma privádzajú do toho stavu, že je mi "na grc". Je to ťažké, lebo som tiež ako ty perfekcionistka, vytočí ma niekedy aj to, že nedostanem zo skúšky 1, ale 1,5:)). Ale tuším sa to zlepšuje, čím som staršia. Už nie som tak zo všetkého vystresovaná, ako pred pár rokmi.

Romanka :)to aj ja stale pozorujem zuby...normalne som na to zatazena..:)zubarky

21 mam...no, ani ja som nechcela mat zensku postavu, ale ked som uz rok z toho vonku, tak mi je luto, ze zenske krivky nemam...hlavne v oblasti hrudnika:)

dík palinnnka
Potešila si ma. Dúfam, že to bude dobre vyzerať. Potom napíšem.
Ja tými mojimi zubami trpím celý život. Asi som bola v minulom živote zubárkou. Už aj muž mi povedal, že ja nič nevidím, len kto má aké zuby. No... však vieš, deformácia. Hádam, ak budem spokojná so svojimi to pominie...

romanka,

vidím, že máme rovnaké myšlienky:)))

Palinna

môžeš prezradiť, koľko to máš rokov? Čo mi trošku nejde do hlavy, väčšinou baby, ktoré trpia na ppp, tak nechcú mať príliš ženskú postavu - skôr im to vadí. Tak sa čudujem, že tebe sa cnie za krivkami:)

palinnna
Môžem sa opýtať koľko máš rokov?

Romanka, urcite doba stomatologie pokrocila...treba si injekcie dat pichnut a ono to takmer neboli...ja som vacsinu zubov mala zivych...ale s injekciami to bolelo menej, i ked nemozem povedat, ze to bolo uplne bezbolestne, ale nie je to nic, coho by si sa musela obavat. To budes mat super, ze ti daju take nahrady, niektori lekari to davaju, ta moja nie...tak ja som veru chodila ako strasidlo aj do roboty...budes to mat pekne a urcite budes spokojna!

somtuzasa
Och.... veľmi pekne si to napísala.
Nerobím si zo zlyhania nejakú ťažkú hlavu. Skôr je to o pocite. Skôr ma trápi ten pocit, ktorý to vyprovokuje. Neviem či rozumieš. Jednoducho, chcem sa naučiť prekonávať prekážky a keď ma nejaká stretne znova som pri ppp. To ma hrozne štve. Cítim sa potom slabá a doslova manipulovaná ppp. Neviem či mi rozumieš. Ale v tých okamihoch si inak neviem pomôcť, len jedlom a vracaním. Potom ten tlak akoby so mňa trochu upadol a začínam odznova. Pritom to nechcem, ale je to neprekonateľné...

somtuzasa, myslela som tym to, ze pred tym ako som zacala s ppp (pred 8 rokmi) tak som, bude to zniet hlupo, sa pekne vyvijala...a potom som to postupne zacala utlmovat anorexiou...prsia sa zmensili, panva akoby zostala mala...a niekedy mi moja postava v porovnani s ostatnymi dievcatami vyzera menej zenska...ale aj s tym porovnavanim uz radsej prestavam...lebo to je moj vecny problem:)