Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

Baby, mne asi zasibava...ale ja hlave, teda, ppp myslienkam nadavam a aj sa im vysmievam...momentalne mi napadlo taketo nieco...inak, ja som asi este vacsie psycho, nez som bola:) Anorexia hnusná je,
už ma veru nedostane!
Jedlo ma už nedesí,
prejedanie nevábi.
Budem zdravá, silná...CHCEM!
nevzdávam sa bojujem!
pekny vecer!

suhlasim so vsetkym :)
ja len taky toto, ze radsej by som nadavala mojim myslienkam nez hlave, pretoze to moc neprispieva k sebalaske:))
zuzicka drzim palce, verim ze najdes co hladas, len hladaj dalej :)
a krasny dnik prajem kazdej jednej

Ahoj zuzicka!
Bolo by asi zbytocne, keby som ta presviedcala, ze zivot ma zmysel...ty sama ho musis najst...aj ja som uz velakrat chcela so vsetkym skoncovat...a vo vnutri som plakala, ze je to vsetko na prd, ze zivot je na prd...ze nema ceny...a ja tu len zbytocna som...no, teraz viem...ze nemozem chciet od seba tak vela...len ty mas kluc ku svojej hlave...ja si ju niekedy zhmotnim a nadavam jej, ty sprosta hlava, ty ma nebudes oberat o pekne okamihy, bojuj s nou...a mozno to bude aj pomaly boj...ako ten moj...drz sa!

ahojte bojovnicky!tak ako sa mate?
ja na nic..uz mam vsetkeho po krk..skoly,ucenia,neziskanych priatelov,sklamania,problemov doma,priatelov..
mama mi povedala,ze si vymyslam,ze sa mam tolko ucit..jasne nudim sa az tak ze pisem seminarky,ucim sa lebo nemam co robit..mozem to uz vsetko kaslat!!!
najradsej by som niekde odisla,prec...niekam daleko..od vsetkeho a od vsetkych..alebo este lepsie navzdy..mne sa uz aj tak nechce zit!!mna to uz nebavi!!tak naco...

Zajtra je deň D. Teda asi Z. Ako zuby. Myslite na mňa babenky. Som z toho napnutá ako guma v gatiach a mám neuveriteľnú chuť sa prejesť. Idem radšej spať. Ak sa mi to podarí. Doobedie bude ešte asi horšie. Ale musím to vydržať. CHCEM!!!!
somtuzasa
už som nad tým aj ja premýšľala ako som cez PPP dozrela, veľa vecí pochopila, viac sa spoznala... Asi bez tej PPP by bol zo mňa jeden hnusný, sebecký, zanovitý, závistlivý, nedoprajný, nespokojný a neviem ešte aký človek. Otvorila mi oči. Síce veľmi krutou formou, ale aj tak. Viem, že koľko dáš, toľko sa ti vráti. A dávať ma robí šťastnou...hoci niekedy je to zložitejšie. Už tak netúžim po dokonalosti, nie je to pre mňa priorita č.1. Chcem byť spokojná. V živote, rodine, chcem byť milovaná, spravodlivá, priateľská a vedieť čo je správne. Myslím, že sa mi to darí. Začínam si všímať iné hodnoty. Tie sú pre mňa dôležitejšie ako zovňajšok.

Pozerám že som ti preklepla meno, prepáč - Alternatíva! :)

Alternatina

to,čo ma asi najviac posunulo smerom k chorobnému premýšľaniu o jedle, zdraví, postave, bola kniha od manželov Diamondovcov - "Ako si ovládať svoje telo". Vtedy - pred viac než 10 rokmi, to bola jedna z prvých kníh u nás o delenej strave. Ak sa dobre pamätám, kúpila si ju matka, lebo chcela nejaké to kilečko zhodiť (vždy bola skôr pri tele). Samozrejme, dopadlo to tak, že matka sa do nej ledva pozrela, pretože zistila, že ide vlastne takmer o vegánsky štýl stravovania, čo jej teda absolútne nesedelo. Ja som sa naopak, touto knihou úplne nadchla a časom som si kúpila aj druhý diel. Už vtedy som trošku flirtovala s vegetariánstvom a toto mi dodalo zbytok. Uznaj - už len ten názov!!! Myslím, že dnes už by nikto nepredal knihu s takým agresívnym titulom.

Gro tej knihy bolo vlastne očierňovanie akejkoľvek ľudskej potravy - od kravského mlieka (ktoré sa v žalúdku zráža a vytvára pre ľudské telo nestráviteľné látky, ktoré prekysľujú organizmus a UROBIA ŤA CHORÝM), cez akékoľvek, aj rybacie mäso (ktoré je neprirodzené jesť, lebo človek je svojím tráviacim ústrojenstvom uspôsobený výlučne na trávenie stravy rastlinného pôvodu a z mäsa OCHORIE - spôsobí mu upchatie ciev, žalúdočné vredy, zlú pleť, obezitu...) až po sladkosti (nedávajte ich deťom, OCHOREJÚ z nich - budú agresívne, budú mať zažívacie ťažkosti, problémy koncentrácie v škole, citové problémy, sklony k obezite...) a biele pečivo (neobsahuje žiadne výživné látky, je vyrobené zo zrna, ktoré stratilo akúkoľvek výživnú hodnotu mnohonásobným mletím a priemyselným spracovávaním - OCHORIETE Z NEHO!)... mohla by som menovať do nekonečna.

V skratke táto kniha vlastne hovorí, že ak nechceš byť obézny a predčasne zomrieť pomalou, bolestivou a strašnou smrťou, tak sa neopováž dať do úst niečo iné, ako ovocie (samozrejme len bio), zeleninu (ako ináč - bio), destilovanú vodu (to nekecám - keď som si chcela zháňať podľa ich rád destilovanú vodu, otec mi prvýkrát povedal, že "či mi nešibe"), výlučne doma pečené pečivo a sladkosti sladené fruktózou, klíčky, semiačka, strukoviny... ale samozrejme, ani to nie keď sa ti práve zažiada - jesť treba v presne určených hodinách a VÝLUČNE V SPRÁVNYCH KOMBINÁCIÁCH!!!!

Ak sa ti náhodou nepodarí ovládnuť a zješ niečo "ZAKÁZANÉ", tak si stratená - bude ťa nadúvať, budeš mať depresie, vyrážky, zlé vlasy, vysoký tlak, partnerské problémy, ploché nohy a vred na zadku...

:)))) trošku som to prehnala, ale iba tie posledné slovíčka - inak je to tam všetko čierne na bielom - tak ako to tu píšem... Vlastne keď som zobrala prvýkrát do ruky túto knihu, podpísala som si vlastnoručne nad sebou rozsudok - "doživotne chorá na bulímiu..."

Ale neskoro je plakať nad rozliatym mliekom, bulímia ma naučila viacej nad sebou premýšľať a aj celkovo nad životom, myslím že sa poznám viacej ako väčšina zdravých ľudí pozná samých seba a sú tam ešte nejaké tie pozitíva - aj keď je to vyvážené obrovským utrpením mojich najhorších bulimistických období a doživotnými obavami, aby som do toho zasa nevpadla "až po uši". Teraz som v tom momentálne asi tak do "poly krku", ale pomaly sa škriabem na povrch - URČITE SA MI TO PODARÍ!!!

Je uzasne citat Tvoju pravdu, Somtuzasa. Priam knizny priebeh liecby z PPP, aj s tymi zakopnutiami. Ale aj tie raz celkom zmiznu, ver mi. Dotknem sa tych partnerskych vztahov, ktore su u Teba zatial nejake rozharane, zatial. S PPP ziaden kvalitny partnersky vztah dlhodobo neprezije. Je to obrovsky balvan aj pre partnera, ved to mnohe poznate. A nie je to len o laskach, ale o medziludskych vztahoch celkovo. Postupnym dostavanim sa z PPP sa zacnu objavovat kamarati, upravia sa vztahy doma, zacnete sa smiat, mat sa rada, mat rada aj ostatnych a vychutnavat si zivot. A to za to stoji, dievcata. Drzim Vam vsetkym palce. A zajtrajsok si nedajte nikym a nicim pokazit - tesme sa zo slniecka alebo aj z dazda. Urcite pri prechadzke nam bude pod nohami sustat kooopec listia, to mam zase ja velmi rada :o)

ahojky
Evka, zdá sa mi hrozne neskutočné, že mávaš ešte aj po toľkých rokoch chute sa prejesť. Ja som si myslela, že časom to z človek vyprchne ako gáfor. Jednoducho už žiadne pokúšania ppp. Asi som sa mýlila, je to boj na celý život...
A..ani mne moc vysoké teploty nerobia dobre. Hrozne ma to oťapuje. Nechápem, ako niekto povie, že sa vyhreje ako had na slniečku a je nabitý energiou. Ja som zas úplne bez nej. Akoby to slnko a teplo so mňa energiu vysávalo. Vystihla si to presne. Ako "topiaci sa snehuliak".

jana_blm

prepáč, že takto neskoro odpovedám na tvoju otázku, ale pár dní som vôbec nebola na nete a tak som nemala možnosť skôr...
Bulimičkou som ak dobre počítam už nejakých vyše desať rokov, celkom presne ti to ale povedať neviem, začalo sa to vegetariánstvom v 16-tich, potom delenou stravou, vegánstvom, bla-bla-bla... Neviem kedy to zašlo tak ďaleko, že už som začala vracať pravidelne, pamätám si len, ako som to vyskúšala prvýkrát a ako mi to nešlo a čudovala som sa, že tie bulimičky, o ktorých som čítala v novinách, na tom môžu tak ulietať - veď sa to vôbec tak ľahko nedá - sa vyvracať! Spočiatku to bolo len keď som zjedla po dlhom čase nejakú "zakázanú" potravinu a potom som si tým riešila osobné problémy a komplexy, keď som zostala po maturite dlhší čas doma, nezamestnaná. A teraz už v tom lietam zo desať rokov. Mám už za sebou nejakú tú abstinenciu - asi tak niečo vyše roka a pol, bolo to skvelé obdobie. Prišli zasa dosť závažné osobné problémy, postupne som tomu zasa prepadla. Teraz sa snažím po dvoch rokoch intenzívneho vracania, kedy som takmer každé jedlo vyvrátila a úplne si zdevastovala metabolizmus a celé prežívanie a vnímanie samej seba, znova nakopnúť smerom k uzdraveniu, alebo aspoň zlepšeniu. Snažím sa od zač. augusta, vyše 3 týždňov som bola úplne "clean" a teraz mám cca 3 záchvaty týždenne, čo by ma síce mohlo priháňať do zúfalstva, lebo som s tým okamžite chcela prestať a úplne a to som nezvládla, ale pokúšam sa to brať z tej stránky, že som to krásne zredukovala, pribrala som a začala cvičiť, čiže samé fajn veci...a to ostatné dúfam zvládnem tiež a čoskoro budem môcť povedať, že už som viac-menej za vodou.
Čo pre to robím? Zmenila som prácu, som finančne úplne nezávislá, nie som odkázaná na nikoho, robím si školu, mám vyhliadky, že po jej ukončení konečne budem môcť robiť to, čo by ma neskutočne bavilo, na bud. rok na jar sa sťahujem do vlastného, a tak... Trošku mám bordel v partnerských vzťahoch, ale aj to sa nejak spraví. Pokúšam sa myslieť pozitívne, nenútim sa do ničoho a snažím sa ignorovať aj to, čo vidím v zrkadle a čo tam ešte v júli nebolo - kilá navyše...
Neviem, či je to pre teba inšpirujúce, ale toto je pravda o mne a spôsob, akým ja sa pokúšam zvládnuť svojho démona...

Tak paaa:)))