Anorexia a bulimia - Boj Vyhras

romanka,
viem ze takto je to dlhsi cas..ale ked ja aoby som sa nevedela nakopnut..ale vdaka tebe som sa odhodlal ist znova ku psychologicke,pisala som ti o tom?ty si ma tak posunula aby som jej zavolala..ale bolo to uz fajt na poslednu chvilu..no zobrala ma,al emala som z toho taky divný pocit.

romanka,
mas pravdu,ze je to o peniazoch!ale podla mna by mal clovek robit oredovsetkym to co ho bavi.ved naco chodit do prace ktora ma nebavi..clovek tam chodi potom len z donutenia..je to podla mna take o nicom.
tak uz nove zubky su v plnom prude..tak fajne..no vidis,uz si len zvyknut a bude to fajn.chce to len cas uvidis!§a podla mna to mas urcite skvele§len je to tak yblby pocit,lebo je to v tvojich ustach nieco nove.

zuzička
sanž sa tešiť zo života a hľadaj niečo pozitívne. Musíš sa naučiť kontrolovať svoje myšlienky, lebo takéto úvahy máš už dlhší čas a vlastne kráčaš stále po vychodenej ceste. Opakuj si to pozitívne a postupne na to nabehneš.

palinna,
neviem,ja to ani nevnimam tak ze sa podcenujem..jednoducho si poviem ze na to nemam a hotovo.to tak riesim uz dlhe roky..
asi mas pravdu,ze musim najst nieco pozitivne,ved sa aj snazim..ale nejakomi to nejde..nemam momentalne zmylsel pre ktory by som zila,co by ma naplnalo..

Ahoj Romanka
no, obavam sa, ze teraz je to naozaj len o peniazoch...malo by to byt tak, ze clovek ma robit, to co ho bavi....mna velmi mrzi, ze uz som stratila tie idealy o praci, ktora ma bavi...dnes, ked chce clovek nejako zit, tak v prvom rade hladi na peniaze...

ja sa momentálne vyrovnávam s novými zúbkami. No a asi sa mi aj celkom darí, lebo už si začínam zvykať.... ale ráno to bolo ešte hrozné. Bola som u mamy a tá mi to vychválila, aké to mám pekné... Asi som dosť ovplyvniteľná, alebo dám na druhých???? No ale nakoniec, už aj tak s tým neurobím nič, tak čo mi iné ostáva. Len vyrovnať sa s tým.

palinna:
boze,ako to ty inac vnimas tu ppp,uplne ina nez ja..obdivujem ta,naozaj ta obdivujem a blahozelam,ze ti to tak ide!ale ja akoby som uz prehrala nad samou sebou,chapes nechce sa mi zit,proste uz nic,mam vsetkeho po krk..a nechce sa mi bojovat,nechapem preco to tak je..neviem sa prinutit..a viem ze to musim len sama,lebo inak to nepojde..ale ked sa aj snazim,nahovaram si,ale ja tak som tam kde som bola..a hlavne ked som na private cez tyzden..vies som sama..tak vtedy mam ..raj"nejem..a potom sem-tam zachvat prezerem sa a vraciam,,a potom vycitky

Zuzicka, pokus sa aj v tom negativnom, co je na skole najst co najviac pozitivneho. urcite ako psycholog by si mnohym pomohla, o tom som presvedcena, si inteligentne, sikovne dievca...preco sa podcenujes? preco si seba nevazis? mas na to dosiehnut v zivote vela, ale nechci to hned a zaraz...pokus sa aj v tych pracach, ktore sa chystas pisat do skoly, najst co najviac obohacujuceho pre teba

ahojte!
vidím, že je tu fajn debata.
Ono je to ťažké s tým učením, školou a všetkým okolo. Aj ja mám školu, ktorej práca ma vôbec nebaví, ani to robiť nechcem. Mám už svoj vek a vlastne musím povedať, že sa stále hľadám. Teda, neviem čo by ma bavilo. Ale získavať vedomosti z ktorej koľvek oblasti je fajn. Čím je viac človek inteligentný, tým je mu lepšie a pochopí asi aj zákony v živote. Niekto sa necháva len tak unášať životom a niekto ide do hĺbky. Málo ľudí robí to čo ho baví, väčšinou je to o peniazoch

Zuzicka
ja si nepredstavujem, co by som mohla mat, co by som chcela...ze by som chcela mozno este tancovat, spievat, malovat...nejako sa snazim zit z minuty na minutu...nejako sa velmi nehrab v myslienkach, ktore ta zatazuju...ja som spociatku BOJA zaujala taky postoj, ze som nerozmyslala vobec nad nicim...len som si v duchu spievala pesnicky....texty som si omielala spolu s mp3....a teraz sa chorobe vysmievam.skus si najst nejaku vlastnu metodu boja s ppp, ja som napr. aj oblepila celu chladnicku vystraznymi listkami, zachod som oblepila takymito papierikmi...a aj napriek tomu som padla a prejedla sa...ale dolezite je nevzdat sa...a potom sa nelutovat, ale zobrat to tak, ze uz to nespravim.