Som mladá mamička pol ročného syna. No mám pocit, že zlyhávam. Som hrozne výbušná povaha a tak sa rýchlo rozčúlim a kričím. Mám hrozný hnev na syna, keď nechce spať, keď plače a vlastne nemá dôvod, resp. dôvod = chce sa nosiť na rukách ale ja ho nemôžem mať celý deň na rukách, mám predsa aj domácnosť. Viem, že prvoradý je synček ale štve ma, že máme doma bordel, špinu, nenavarené a pod. Za každú hovadinu vybuchnem, kričím na manžela a tým pádom po večernom boji so synom a uspávaní si len sadneme na sedačku pozrieme film a ideme spať.
Už som premýšľala aj o návšteve psychológa/psychiatra a poprípade nejakých tabletiek na upokojenie. Naozaj si myslíte, že som zlyhala?
Zlyhala som ako matka?
emanuelle
annddyxxl
nepises kolko mas rokov...mlade mamicky prepac ale vacsia vecsina nie su na to vyzrete a myslim preto to ani viacere nezvladaju...vies uz okolo dvadsiatky je zas iny rozum v 25 za ine to je ale to je tazko zavisi to od zeny samotnej ako do toho vhupne.nechcem tym urazit nijaku babu.moznoze pe teba bude fajn ked sa porozpravas s psychologom alebo s nejakou zenou ktora ma deti.vies pokial si sama a nemas mamu ktora by ti poradila...pomohla..
Corrine
Podľa mňa to nie je o zlyhaní, skôr o tom, že si nevyrovnaná a to môže byť po pôrode celkom normálne. Ak to naozaj nevieš ovládať zrejme by si mala vyhľadať terapeuta. A každý deň sa proste zhlboka nadýchni a povedz si, že je všetko v poriadku lebo máš zdravého synčeka, manžela, rodinku a aj keď je bordel, máš dôvod byť šťastná a všetko sa urovná :)
janek
No nie len ako matka ale aj ako manželka...treba si uvedomiť že krikom sa nič nevyrieši...Treba si rozdeliť čas, jasné že syn je prvoradý a ked zaspí robím ostatné veci...a ked sa zobudi venujem sa jemu...Ked nezvládam byť matkou nerobím si dieťa...a áno vyskúšaj odbornú pomoc pokým niekomu ublížiš či už slovne alebo fyzicky...
