Zlyhala som ako matka?

ahoj,aj ja si myslim ze si nezlyhala.len si nevies najst system.niekedy to chvilu trva,kym sa s malym zosuladite.to este neznamena ze si zla matka!mozno ze si skor pedant ktory chce mat vsetko na poriadku,aj syna,aj navarene ,aj popratane.syna mozes kludne nechat aj poplakat ked varis,ved to zas nie je az take hrozne.aby si nezvykol ze vzdy ked zaplace nech si pri nom.drzim ti palce,najdi si system,popros manzela,nech s malickostami pomoze a vsetko bude fajn.

jedna to velmi krasne napisala ;-)

dufam ze ta to povzbudilo a drzim ti palce aby si to zvladala v pohodke :)))

zdravim Ta emanuelle! v prvom rade- ako matka si absolutne nezlyhala. prave naopak, nie si lahostajna a vnimas, ze nieco nie je v poriadku a chces situaciu riesit, vsak preto si sem napisala.
v druhom rade- cela gravidita, porod a poporodne obdobie- aj napriek tomu, ze ide o uplne fyziologicky proces u zien- je jedna obrovska zataz na organizmus matky. jednak oslabeny organizmus nasledkom vyzivy dietata v maternici- na svoj vyvin odoberal plod vsetko potrebne pre svoj rast z tela matky, a tiez obrovske hormonalne zmeny dokazu zamavat jednak fyzicnom a tiez samozrejme aj psychikou.
takze nedaj prosim ta na vycitky mamiciek, ktore sa tvaria ze su tie najuzasnejsie na svete a vsetko zvladaju "lavou zadnou", lebo to tak zdaleka nie je! su plne vycitiek a moralizovania ;) a seba davaju za neskutocny vzor a stavaju na piedestal materstva.
mozno maju viac pomoci z okolia, mozno su psychicky silnejsie, mozno len maju vyborne herecke danosti, alebo pokojne dieta, ktore prespi celu noc a vacsiu cast dna...

podstata je v niecom uplne inom. tak, ako existuju 4 rozne typy osobnosti, tak existuju aj rozdielne formy reakcie jednotlivcov na rovnaku udalost. nic nie je len cierne alebo len biele a nie su len dobre a len zle matky! kazdy z nas sa v danej chvili na danu situaciu reaguje podvedome najlepsie ako len vie. ty predsa nereagujes podrazdene naschval! si unavena, vycerpana, nevyspata, s rozburenymi hormonmi a s nizkou hladinou mineralov a vitaminov v tele (nasledok teotenstva), k tomu tvoja osobnost (som presvedcena, ze nie si flegmaticky typ) a vysledok neda na seba dlho cakat.
z ptvojho prispevku mi vychadza, ze mozes mat lahsiu formu poporodnej depresie (kto ju na vlastnej kozi neskusil, nech nemoralizuje a nema vycitky voci tym matkam, ktore nou presli). len volou sa z tej situacie nedostanes, takze nech ti nik neradi, ze : pozbieraj sa, vzchop sa a pod. zvasty.

netrap samu seba a ani svoje okolie svojimi vybucmi a tenziou, ale skus zajst na zaciatok za psychologom a ten posudi, ci nepotrebujes okrem psychoterapie aj pomoc farmakologicku pomocou liekov od psychiatra. nie si ani z daleka jedina s podobnymi pocitmi a problemami, lenze zial niektore dlho ich potlacaju a cakaju na zlepsenie a napokon opak je pravdou- stav sa prehlbuje a zneprijemnuje to zivot naozaj sakramentsky (moj pripad- ja som navstevu odbornika odkladala cca 2 roky. skoda, nemusela by som sa tolko trapit.)
dalej poziadaj niekoho o pomoc- manzel, mamka, rodina- aby si si aspon par hodin v noci mohla nerusene oddychovat a pospat si, dalsia vec je doplnenie mineralov a vitaminov do organizmu- uzivaj nejaky multivitamin, casto chod von na slnko a tiez napomocna moze byt aj literatura zamerana na pzitivne myslenie.

drzim palec, neboj, bude vsetko v poriadku. ak mas pocit, ze potrebujes navigaciu ako sa dostat do tych spravnych kolaji, tak vyhladaj psychologa. nie je to ani hamba, ani znak zlyhania. ak boli zub- ideme za stomatologom, ak "boli" dusa, netreba otalat a treba jej liecbu zverit psychologovi, psychiatrovi.

zelam vsetko dobre :)

Toto mi pripomína popôrodnú depresiu. Pokým som sama nemala dieťa, nechápala som priateľku, keď bola zo svojho syna nervózna a nemala naň trpezlivosť. Až keď som sama prišla z pôrodnice a odrazu som mala na starosti nielen dieťa, ale aj celú domácnoť a večer sa odo mňa očakávalo, že budem stopercentná milenka, pochopila som, o čom to všetko je.
Byť matkou nie je jednoduché a najhoršie je, že žiadnu z nás to nikto neučil. Ale nielen naše detičky, aj my sme ľudia a máme svoje potreby. A aj tie musia byť uspokojené.
Nevyčítaj si, skôr sa snaž nájsť si priestor na oddych. Ak by sa dalo, bolo by fajn, keby ti mohol niekto pomôcť s dieťaťom, aby si s ním nemusela byť stále iba ty sama. A keď spí, spi aj ty. Kašli na bordel - začiatky sú ťažké. Ja som tiež všetko rýchlo robila v čase, keď malý spal, ale to bola najväčšia chyba. Onedlho som nemala silu už na nič. Po pôrode treba oddychovať, veď gravidita nie je tiež žiadna sranda. Dieťa si z tvojho tela zoberie všetky živiny. Ak následne aj kojíš, tak to stále pokračuje. Potrebuješ oddych a kvalitnú stravu. Zorganizuj si všetko inak a mysli viac na seba.

Maly ma pol roka a ty uz hovoris o zlyhani, paneboze ved mate este celu vychovu a cele roky pred sebou. Deti velmi, ale velmi zmenia nas zivot, na to pride clovek az neskor. Mozno si nebola pripravena tuto zmenu, ale maly je tu a treba hladat riesenie. Maly bude taky aka budes ty. Ak bude citit, ze ty si pokojna a vyrovanana, bude taky aj on. Ked ho nosis na rukach, kricis a si nervozna, necakaj ze bude pokojny. Vsetko sa da stihnut, len to chce system. Okrem toho, mozno mas svoju predstavu, ze aky ma maly byt a ked taky nie je, tak si nahnevana. Kazdy cloviecik je jedinecny a rodicia sice vychovavaju svoje dieta, ale musia ho vediet akceptovat take ake je. Skus sa zamerat na to aky je mily (malicke deti su neskutocne mile a pritulne), co vsetko uz dokaze, hraj sa s nim a nauc sa byt pri tom pokojna. Mozno nemate zavedeny dobry rezim -male deti najlepsie funguju v jasnom a stereotypnom rezime, ked sa kazdy den opakuje v tom istom case to iste. Hlavne musis byt pokojna a maly to musi z teba citit, potom nebude tolko plakat a ty budes nasledne pokojnejsia. Hlavne musis potlacit hnev na maleho, lebo to je bludny kruh. Ak budes ty pokojna, dokaze sa chvilu aj sam zabavit a nebudes ho musiet tolko nosit a lepsie budes zvladat aj domacnost a veci sa vratia do svojich kolaji Lieky na upkojenie nie je riesenie. Musis akceptovat svoju ulohu matky, ktora svoj zivot este dlho bude podriadovat potrebam dietata a nesmie to v tebe vzbudzovat hnev, to je vsetko

Ako môžeš kričať na polročné dieťa? Si myslíš že to dieťa pochopí čo chces? Ublizujes vlastnému decku. Máš neurozu z bordelu? Dieťa je najdôležitejšie, variť mu nemusís, ak nestihnes navariť manželovi, ten to prežije, ale vrieskanim svojmu dieťaťu sposobujes traumu. Aj keby tam bol neviemaky bordel, čomu neverím lebo stihnúť sa to dá, ked si to správne zadelis, aj keď makas v podstate nonstop, tak na prvom mieste je vždy dieťa. Nic iné.

Vybuchujes lebo mas ine predstavy a ocakavania ako mas mat. Je to pochopitelne, ak je to tvoje prve dietatko, nevies ako to chodi.
Moj syn ma 16 mesiacov a az pred nedavnom som si tieto veci uvedomila. Myslela som si ze nieco ma tak byt ako som ocakavala, ale nie, vsetko sa v tomto veku podriaduje dietatku.
Ako ty mozes vediet ze on nema dovod na plakanie??? Jasne ze ho ma!!! Ma ho vzdy, take male dieta nikdy neplace z dakeho rozmaru, ak su splnene vsetky veci ako cista plienka najedenie... tak skratka dieta len chce byt na tebe, chce sa nosit, chce ta citit, chce citit tvoju lasku, preboha co je na tom zle, ved je to maly bezbranny tvor, ktory ma len teba a otca a potrebuje len vas dvoch a vasu lasku. V tomto veku, ak dietatu zmiznes z dohladu, mysli si, ze si zmizla na vzdy, nevie ze sa vratis a tak place. Boji sa a zaziva ukrutne stresy z toho, ze ostal sam. (nie som si ale presne ista, kedy si tieto veci zacina uvedomovat, ako ze existujes aj ked ta nevidi)
Mozno ti chyba spanok, ked maly zle spaval, tiez ma vedelo vsetko rozhodit. Na bordel sa vykasli, prvorade je dieta, nesposobuj mu traumy. Kup si satku, daj ho do nej a vies upratovat. Vari sa s tym horsie, ale aj to je len o zvyku. Alebo si ho mozes vykladat na linku, len co ti zacne sediet. Ja si vsetko nachystam na jedno miesto, vylozim maleho a umyvam riad alebo nam chystam jedlo. Vsetko sa da len treba vynaliezavost.
No a k tomu spanku, moj maly bol strasne zly spac, nevedela som ho uspat za nic na svete, a tiez som mala strasne nervaky, skratka treba najst sposob, co nanho bude platit, moj spal celkom dobre v satke, a nakoniec sa naucil aj na postel. vela stastia

ahoj..tvoj priateľ/manžel/otec dieťaťa ti nepomáha? ak nie, skús sa s ním o tom porozprávať, uvidíš, že keď sa niečoho chytí a pomôže ti, pôjde to ľahšie a aj tebe bude kúsok lepšie a budeš pokojnejšia.. ja mám doma 5mesačného chlapčeka, takže netáram do vetra:)

Zena nemusi mat vzdelanie, aby bola dobrou matkou. Jedine, co musi zena splnat je to, aby bola pokojna. Ak si bola nervozna aj predtym, tak veru bolo potrebne pouvazovat, ci si zabezpecit cloviecika, ked nanho nemas trpezlivost...

s takymito malickymi detickami je to dost tazke.ja som mojho synceka nikdy na rukach neuspavala! bude mat 2 roky a chodi presne nacas spinkavat sam, poobede o 13:00 a vecer o 21:00.pekne si vezme dudlik,svoju decku a aj sam si pusti hraciu mysku :D ja ho len zakryjem,dam krizik na celo,vybozkavam a zatvaram dvere :P....tym,ze po nom kricis nic nevyriesis,len to,ze bude plakat este viacej :-( je to aj cas rastu zubkov.treba byt trpezlivy a ucit dietatko na nejaky rezim...