Jefitto nema (zatial!) ocividne ziadny vztah k zvieratam. Mozno ho raz bude mat, kto vie?:) Nie kazdy musi mat rad zvierata ale hlavne, ze im neublizuje!
Moju sestru napr. totalne zmenil moj prvy pes. Este ako dieta si pamätam, ze nasi psi byvali vzdy na dvore, kde sa mohli volne pohybovat. Ja som s nimi v podstate vyrastla, boli to moje spriaznene duse, vzdy som ich tahala do domu a najradsej do postele, co mi nasi vsak nedovolili. Sestra bola uplny opak, ta nikdy ziadneho psa nepohladila, vzdy tvrdila, ze nemoze, ze ona nevidi rozdiel medzi psom a napr. potkanom, lebo obaja maju srst a ked sa to pod nou hybe, tak sa jej to hnusi. Nikdy im ani neublizila ale vztah k zvieratam nemala ziadny. Az o niekolko rokov, (vtedy mala uz cez 30) mi prave ona kupila psa maltezaka, pretoze mi po jednej tragickej udalosti chcela urobit radost a odputat ma tak od smutku. Vtedy este netusila, ze to bude raz jej pes, ktory podstatne zmeni jej nazor na vsetko zive!:) Nas novy obyvatel bola malicka, biela gulka s dvomi ockami ako dva uhliky a vyzeral neskutocne, doslova ako hracka. Neviem, co sa stalo ale uz na druhy den som nasla hava v posteli (kam by sam nebol vyskocil, este bol moc malicky)a na moj podiv, sestra mu varila nejaku kasicku! Tak to bol sok! Este mi tvrdila, ze ved to ani nie je pes, vsak to male vonia mliekom.:) No namojveru, netrvalo dlho a uz s nou spaval aj v posteli. O nejaky cas som musela na 3 mes. sluzobne vycestovat, (co sa vsak potom stavalo stale castejsie) takze sestra sa starala rada a svedomite o psika. Vznikal medzi nimi taky vztah, ze sa pomaly a isto prisposobovala ona psovi. Vela veci ako rozne vylety si odpustala, vyvarala mu, chodila s nim von, no proste, to bol iny clovek. Ked ho (ako 19 rocneho!)navzdy stratila, takmer sa psychicky zrutila. Dodnes tvrdi, ze ten pes ju otocil o 360 stupnov, ze zasluhou jeho vnima vela veci inac a miluje vsetky zvierata, dnes je dokonca vegetarianka.:)
