Je možné mať anorexiu aj keď jem??

Príspevok v téme: Je možné mať anorexiu aj keď jem??
Nela41

No ide skôr o moju hlavu. Neprejavuje sa to u mňa tým že by som nejedla vôbec ale ako náhle sa najem vyčítam si to. Celý deň myslím len na jedlo a keď sa cítim najedená nenávidím sa. Nenávidím ten nasýtený pocit.. ja napríklad do školy si naschval nezoberem peniaze a hladujem tam do tretej lenže potom prídem domov najem sa a úplne som z toho smutná len rozmýšľam ako to zo seba dostať (nevraciam naschvál..zatiaľ) .. a potom neschudnem lebo hladujem potom zas jem hladujem.. a tak dookola.. No a potom som smutná lebo som tučná.. Keď sa najem vidím sa v zrkadle ako keby som mala 100 kíl a keď cítim ako mi škvrka v bruchu cítim sa chudšia.. neviem už si prídem ako psychopat dokonca často rozmýšľam nad tým aké by to bolo keby som zomrela, že by to bolo jednoduhšie.. Neviem už čo mám robiť :(

mrska

Ahoj roxy....Ďakujem za odpoved, áno ono sa to ľahko povie že asi som OK, ale ked sa najem tak mám nervy, a začína mi byť zle na žalúdok, večer už nemám chuť jesť, a tiež to mám na návštevach ťažké....aj začínam uberať z jedla lepšie mi je ked spm hladná,pijem litre kávy aj čaju a vody. Začala som užívať aj preháňadlá aby mi to brušisko spadlo, vtedy ked som úplne vybrakovaná tak sa cítim fajn. Najhoršie je že sa od 25 rokov liečim na depresiu,a toto to asi ešte zhoršuje.Užívam dosť liekov. už ma doma sledujú lebo som sem tam bola vracať aby som bola prázdna. Stále sa na niečo vyhováram,prečo som toľko na WC,že mám hnačku atd. Manžel chce ísť so mnou k odborníkom , ale ja som predsa zdravá, a nedá sa mu to vysvetliť. Rozmýšľam ako by som ešte schudla,ved vidím aj ženy štíhle, a ja sa pri nich cítim ako tučniak. Uvidím čo bude dalej. Dúfam že ešte napíšeš. Budem sa tešiť. Ahoj.

roxy234

Anorexia to podla mna nie je len prilisna posadnutost stravou. Mam to iste a rozhodne to v poriadku nie je. Ja som uz unavena z toho ako sa stale sledujem a rozmyslam ci to co som zjedla nebolo prilis kaloricke. Uplne som prestala jest sladke a aj vazit som sa prestala lebo z toho som mala len depresie.
Rozhodne si na svoju vysku strasne chuda!!! a tie stavy ktore obcas mas ze si unavena a vsetko a obhajujes si to tym ze si unavena z prace je podla mna blud. Ked telu nedas dostatok energie tak sa podla toho aj sprava. Ono je to vsetko len o hlave. Samozrejme ze sa teraz nemas prejedat len nad tym netreba tolko rozmyslat. Ako jednuducho to znie vsak? Ja sama to neviem dokazat. Tiez nechcem nikam ist lebo mam nacasovane co a kedy jem a tymto sa mi to vzdy nabura. Alebo chodim nerada na navstevy lebbo nikdy neviem na co sa mam vyhovorit ked ma niecim ponukaju. To ze sa o teba tvoji blizki boja je pochopitelne mozes aj skolabovat ak tvoje telo nebude mat dostatok energie. Rozhodne viac nechudni. Ono v tom zrkadle vidis ze mas co chudnut len preto ze to tam chces vidiet. Ja ked mam niekedy svetle chvilky a presvedcim samu seba ze som chuda a nepotrebujem viac chudnut aj v tom zrkadle vidim ze taka som :). Ale potom nieco zjem a mam z toho vycitky a uz vidim v zrkadle uplne iny obraz :( to ma trapi najviac uz sa neviem najest bez pocitu viny :( hlavne vecer. Cez den nemam problem jem pravidelne aj zdrave veci ale veceru som zvykla vynechat a ked si ju obcas dam mam z toho depky :(

mrska

Ahojte všetci. Tak som si konečne našla čas tu napísať. Neviem či trpím anorexiou, skôr myslím že nie. Mám 37r. 164 cmn a 48 kg. Mala som už dobu že som mala 46,5 a strašne ma to trápi že to je už 48. Ale ono sa mi to hýbe kilo hore dole. V 9/2011 som začala držať dietu mala som 63kg, achcela som tak zhodiť 5kg. Ale ked to išlo dole tak som sa tešila.A začala som tým byť posadnutá. Jem iba nízkotučné veci,zeleninu,bielkoviny,všetko bez masla,oleja, ani pečené,vyprážané,pijem veľa kávy a vody. už neznesiem pocit plného žalúdka a začala som to riešiť občasným vracaním, a užívam preháňadlá. ked som vyciciana a prázna tak mi je fajn. Vážim sa každý deň,celý deň myslím ako priberám. Bojím sa niekde ísť,lebo mám svoju stravu a presne načasovanú. Doma sú už z toho na nervy. Ale ja si myslím že len dodržiavam zdravú výživu. Ráno kým idem do práce tak cvičím. možno to má znaky anorexie ale ja to tak chcem,nechcem to zmeniť. Najhoršie na tom je že sa od mlada liečim na depresiu a užívam veľa liekov, a tak lekár na mne všetko vidí, každý ma otravuje aká som chudá, ale ja si myslím že ešte mám čo schudnúť. Ved mám zrkadlo. Aj v práci sa boja že sa zrútim ale to nehrozí. Manžel aj deti ma stále sledujú, hádame sa kvôli tomu. Neviem ako dalej. Ako im vysvetliť že to je v pohode. Mám síce niekedy stavy že mi je zle,zima,som unavená,a stále by som spala. Ale to je podľa mňa normálne ked človek chodí do práce a stará sa o rodinu. Budem rada ak mi niekto na to napíše svoj názor. Ďakujem. Ahoj.

Sandeii

Niesom síce psychologička, ani psychiatrička, takže nemôžem ani ja, ani niekto iný povedať, či máš alebo nemáš anorexiu. Ale podľa toho čo tu popisuješ to pravdepodobne žiaľ anorexia je. Je to psychická porucha, ktorá sa radí do PPP. Mala som anorexiu a jedla som, len mi to nestačilo, jedla som málo a postupne chudla. Ešte stále ten boj nemám vyhratý, je to asi na celý život. A chcem doplniť, anorektičky nemusia byť vždy podvyživené. To je len toho dôsledok. U mňa si okolie všimlo anorexiu, až keď mi váha spadla nejako na BMI 13, čo bolo dosť nebezpečné :/ sk.wikipedia.org Poradila by som ti ísť k psychológovi, ver mi, že by to pomohlo...

Nela41

Tak ja len chcem vedieť čo je so mnou.. psychiatri nič nevedia, len nadopovať človeka oblbovákmi a to nepotrebujem ..