Úzkosť

myself klobuk dolu.
presne ako hovoris.
sunnie mam rad ale po tomto prispevku sa z toho asi naozaj nikdy nedostane.(bohuzial)

Sunnie, prepac ale nechapam celkom, aky ma vyznam pisat na tomto fore, ze uzkost je celozivotna zalezitost ?! Neviem ci si uvedomujes ako mozu podobne tvrdenia zaposobit na ludi, ktori maju psychicke problemy a potrebuju povzbudit a nie naopak pridavat im trapenie.
Pravda je sice taka, ze uz to nikdy nebude ako predtym, lebo my vsetci co tu sme na tomto fore mame nato geneticke preddispozicie a neviem ako vy, ale ja som bol vzdy taktrochu posero a zaoberal som sa vecami, ktorymi sa moji rovnakostari kamosi nikdy nezaoberali. Cize ak niekto ocakava, ze vysledkom liecenia sa ma dosiahnut akasi nirvana tak to bude velmi sklamany a frustrovany, lebo bez hasisu to asi nepojde.
Si zober napriklad takeho Mareka Vasuta, pred niekolkymi rokmi trpel tazkymi depresiami a dokonca si siahol aj na zivot. A teraz je uplne v pohode a dari sa mu lepsie jak v minulosti.
Toto su pribehy, ktore by sme si vsetci mali vsimat a nie pustat negativisticke teorie, ktore mozu niekomu fakt nepekne skomplikovat situaciu.

ludia, musim povedat, ze mi dost lezie na nervy ked mi hovori o uzkosti niekto, kto to nikdy nezazil. a ked mi zacne kecat ako mam zmenit myslenie a ako sa mam sustredovat na nieco ine. to mi je hned jasne, ze nevie o com je rec. ale aj ked som si svoje uzila, musim povedat, ze predsa len som nasla pomoc. nie u psychiatra, ten mi iba predpisal lieky a kaslal na to, co je napr. s mojim telom. zacali mi praskat cievy, robit sa krvave podliatiny, problemy s pecenou atd. v takom zufalstve som sa dozvedela o dr. albertovej v blave. ja som k nej uz isla ako k poslednej spase, lieky mi robili zle a bez nich som mala stale stavy paniky. tak ona mi naliala tolko nadeje a chuti popasovat sa s tym, ako nikto predtym. a pekne po malych krocikoch som to s jej pomocou zvladla. teraz som v remisii styri roky, obcas pride take to slabulinke chvenie v oblasti zaludka, co u mna vzdy predtym signalizovalo, ze hrozi dalsi atak. ale vzdy to prejde za par hodin a je uplne dobre. aj to simranie v okoli zaludka sa objavi iba tak dvakrat do roka na par hodin. je to skvely pocit, az mi je do placu, aka som jej vdacna. ona ma s tymto skusenost a vie presne, co na to zabera. lekar ti da iba lieky, ale ani dobre nerozumie, co sa s tebou deje.

rena, neviem ako dlho bojujes s touto chorobou ale casom zistis ze aj ked sa mozes citit par rokov ok tak sa ti to moze kedykolvek vratit a este horsie. to ti potvrdi kazdy, nepoznam bohuzial nikoho kto sa uplne vyliecil, akurat to lieky /mozno/ trochu utlmia. vies ja to mam uz vyse 10 rokov a x liekov ani terapie vratane "zmeny myslenia" mi nepomohli, vzdy ma to vratilo na zaciatok. no mozno budes mat viac stastia...

oprava : vidim, ze som narobil dost gramatickych chyb, tak aby to bolo zrozumitelne. Potreboval by som vediet ako Coaxil davkovat a nie predavkovat :))
Dik

Ahoj Rena 23,
pred casom si spominala, ze beries Coaxil. Ja som bol minuly tyzden u lekarky nech mi da nieco lepsie ako Escitalopram, ktory som bral a ta mi predpisala DEPANT Prolong, ktory sa podla pribaloveho letaku pouziva na stredne az silne depresie - takze som jej rozhodnutie velmi nepochopil. Ide o nejaky novsi liek, ktory pracuje na baze rovnakej ucinnej latky ako pre Velaxine, ktory som bral asi 2 roky a nebolo to nic moc. Aj napriek mojim vyhradam mi to vsak predpisala. Ja som ju ale presvedcil, ze chcem vyskusat ten Coaxil nakolko mam nanho celkom obstojne referencie. NAkoniec mi predpisala Coaxil 12,5 mg ale nenapisala mi davkovanie. Vies mi prosim ta poradit ake mas ty skusenosti pre davkovani ?
Dakujem

caute.
mam sa hrozne.opat ma stretla pani uzkost.
som uplne na dne.
pripadam si ako na zaciatku.
aj som sa dnes poriadny vyplakal.
som v koncoch a neviem preco.nemam silu len strach.
kde zmizli pekne dni?

ahojte ....uz davno som tu nebola ale myslim na vas stale ,vela ste mi pomohli ,ked som to potrebovala .Takze ja sa mam chvala bohu dobre robim proste vsetko to co som robila predtym , tak ze som stastna a dufam ze mi to dlho vydrzi. Ahojte a drzte sa.....

Sunnie, netreba sa s tym ucit zit, ale riesit, uzkost je vyliecitelna choroba, len na sebe treba popracovat.

netrapte sa kvoli tejto chorobe, moc sa nepozorujte, telesne priznaky su dosledkom psychickych, naucte sa s tym zit, zvyknite si na to...je to velmi tazke ale aj tak vlastne nic ine nezostava. vzdy po dazdi vyjde slnko. su aj pekne dni a na tie sa treba tesit a spravit z nich to najlepsie co sa da :) drzim vsetkym palce.