Úzkosť

škoda, že nie je nejaká stránka vytvorená osobitne pre túto tému (teda neviem o takej)...potrebovala by som sa porozprávať s niekým, kto je na tom rovnako alebo podobne ako ja (ako vidím je vás dosť) lebo by mi asi nepomohlo zdôverovať sa niekomu kto netuší, že nejaká úzkostná "porucha" existuje...

ahoj Katka :) citam ta tu a velmi by som ti chcela nejako pomoct. vcera som ti napisala dlhy prispevok, ale sa mi ho nepodarilo odoslat, bolo uz velmi vela hodin a ja som nemala silu ho napisat opat. teraz vsak pozeram najnovsi prispevok a velmi sa tesim, ze sa ti polepsilo, super sprava!! :) urcite to uz pojde len k lepsiemu, nebudes sa uz vracat k tomu zlemu, teraz smeruje cesta nahor :) a vies z coho ta ta uzkost tak chytila? mala si na to nejaky dovod, nieco ta tazilo alebo tak? skus porozmyslat..
u mna je to tak, ze byva aj vynikajuco, aj dobre, byva aj horsie a aj vlemi zle. nuz, zivot je jedna sinusoida, snazim sa to tak brat, nemoze byt stale len dobre :) tak isto poznam aj stavy, ked je clovek velmi zle, kto nezazije, nepochopi. som rada, ze pises, ze tebe sa vela z tych neprijemnych stavov podarilo zvladat. uvidis, ze aj toto vycibris a bude dobree :) ja v tomto este nie som nejaka zbehla, ale snazim sa. ale castokrat je to take zvlastne, ze ma vie chytit uplne stres z veci, ktore obycajne zvladam. alebo su sitaucie pre mna nejake dolezite, z ktorych som uplne vyhukana uz niekolko tyzdnov dopredu a dovtedy kym to nepride a neskonci sa zvacsa ten stres este stupnuje a nie vzdy sa mi to podari dat pod kontrolu. proste ma ovladne a ja som vtedy dost bezmocna a ani fyzicke priznaky neviem nijako potlacit, no. ty taketo veci uz zvladas? ale toto konkretne nedefinujem uzkost, uzkost je to co si popisala ty a ktore som si odzila na vlastnej kozi, uplne si to opisala vlastne za mna. ale vies co ma soklo? ze sa vam tu tie stavy vracaju z nicoho nic / teda aspon tak ste tu pisali. to preco? ja som ratala s tym, ze ked si usporiadam zivot, ked zrusim vsetko co ma doteraz stresovalo, zacnem pracovat na mysleni a tak, tak to proste prejde, ze sa to uz nevrati. alebo ano? tak Katka, nech uz je to u teba len lepsie, prajem ti len tie pekne dni uz!!!!!!!!! :)

Všetkým nám prajem, aby bolo len a len dobre a žiadne tieto "blbé" stavy. Aby sme žili normálne ako predtým.

no baby nechcem to zakriknut ale uz to bolo dnes ovela lepsie... akoby 80% toho odislo.. dufam ze uz to bude prec.. ako som prisla domov tak sa mi to trochu pripomenula - kondiciovany mozog ako Pavlovove psy :) prostredie v ktorom som naposledy mala strach mi vyvolalo trochu strach ale nie je to nic nezvladnutelne.. inak som sa citila kupodivu dobre cele poobedie aj vecer, hadam to uz odozneje.. :)

ahoj Zuzka, vdaka za opytanie no ja v skole v pohode, az na to ze teraz sa mi vobec neda na ucenie sustredit :( ja som mala hrozne stresujuci rok, strasne vela rodinnych problemov a roznych situacii.. no fakt som takmer nemala problemy a teraz ma to hrozne draplo :( ako som uz pisala viackrat, vsetko viem zvladat co som nevedela predtym - pocity paniky, pocity na odpadnutie, rozne take tie panicke chvilkove strachy, zle dychanie atd atd, to vsetko mam za sebou a uz s tym nemam problem ale s cim problem mam je to co ma draplo teraz.. proste idiotske pocity, namiesto vacsiny emocii dostanem uzkost a strasne sa bojim ze to bude uz cely zivot tak a ze nikdy nebudem moct normalne fungovat a ze nevydrzim zit atd atd, normalne som zacyklena v tych starostiach a zaroven si to vycitam a neviem sa s tym zmierit ze mam taketo pocity.. no, ono to vacsinou chyti cloveka ked je v klude.. mna to zase zvykne chytit na jar, neviem preco.. a ty sa ako citis? co ta trapi?

ahoj Katuška už sem ani nechodím len občas pozriem čo je tu nové a dnes som našla tvoj príspevok.Je mi ľúto že sa necítiš dobre ja som si za ten čas tiež prešla kadečím.Raz mám pocit že už som úplne ok a inokedy umieram aj tri dni.Rok som bola nezamestnaná a nič mi nebolo dosť prekvapujúce lebo som vôbec nerozmýšľala nad tým kde si tu robotu zoženiem ako som začala robiť už sa zase cítim blbo,pritom mám super robotu,zodpovedám si len sama za seba a som veľmi spokojná,ja mám stále pocit,že mňa to chytí vždy vtedy keď mám z niečoho radosť a som v kľude,nikdy nie keď je niekde chaos.Ja už asi celý život ostanem na magnéziu,teraz mám trošku nervy dcéra bude maturovať ale inak sa sťažovať nemôžem a ty ako v škole?

jaj tati to mas pravdu, aj mne ked je dobre tak sa mi da radit druhym :) ono zalezi od toho v akej forme clovek tu uzkost citi.. chvilkove zachvaty paniky, zle dychanie, pocity na odpadnutie atd.. mam pocit ze toto vsetko sa da zvladnut.. ale byt uz 9ty den v stave ako by si bola pod totalnym stresom, v hroznom napati a neschopnosti citit veci normalne ale namiesto nich pocitit uzkost a mat strach ze uz sa z toho nevyhrabes alebo si to vycitat ze "som v takomto stave" juuuuuuj to je hrozne :(( to iba ja som taka krava ze si to vycitam? stale sa porovnavam s "normalnymi" ludmi a mam pocit ze som horsia za to ze mam taketo problemy :(

kati,ja sa vzdy snazim najst alternativne sposoby ako sa s tym vyrovnat,takze ak si este neskusila jogu,urcite s tym zacni,ak si nevyskusala bachove kvapky,tak skus aj tie (aj ked mam pocit,ze to je skor o placebo) a mozno ti pomoze homeopatia....ja osobne potom,co som zacala uzivat homeopatika thuja a zincum tak som mala pokoj a prestala som sem chodit ;-)))
teraz momentalne je zase dobre aj ked chvilkami mam ten divny pocit v zaludku...neboj,urcite to odide aj tebe...mysli na vsetkych tych co s tym dokazu zit roky a popritom viest 'normalny' zivot,pracovat,studovat,mat rodinu...mna to velmi ukludnuje,ked si tak v hlave premietnem kto vsetko ma ake problemy a je schopny fungovat a povzniest sa nad to... ten pocit,ze v tom nie si sama a ze sa s tym da zit ti pomoze ;-)))...sa mi teraz lahko mudruje ked mi je dobre,ze? :-)))

no baby so mnou to nadalej lomcuje, uz normalne nevladzem, cez den nemozem ani jest - az vecer a tie pocity co zazivam... niekolkohodinove pocity strachu a hrozy..slak ma trafi, tak dlho som mala pokoj a teraz ma to musi takto prekvapit.. najhorsie tie pocity.. pocit ze to nevydrzim a ze nebudem moct uz zit, ze nebudem vladat zit, ze budem musiet umriet alebo co a ze sa budem cely zivot trapit... no strasny strach... vecer sa porozpravam poriadne s priatelom, rozoberieme to, poriesime, utrasieme v hlave a tak, dufam ze sa to este da.. ja ked pocitim tie hrozne pocity tak potom si myslim ze uz mam po zivote, ze uz nikdy to nebude normalne a ze to co som pocitila je tak hrozne ze uz nemozem s tym dalej zit.. no proste parada... mrzi ma ze pisem takto negativisticky, ale momentalne je mi fakt hrozne.. musim mysliet na to ze bolo velmi dlho dobre a ze sa mi na tom dari pekne pracovat.. musim mysliet pozitivne.. samozrejme akukolvek radu v pripade ze ste prezili to iste, privitam, lebo nejak si momentalne neviem rady...

jujula predstav si ze dychas do kocky, aspon mne to tak vysvetlovala moja psychologicka. Otvor dlan a predstav si ze jedna strana kocky je nadych druha strana zadrzanie tretia vydych a stvrta strana zas prestavka a takto dookola..... Az nakoniec ked sa to naucis si uz ani nebudes predstavovat kocku ale budes to robit automaticky