Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
katka,mam uplne presne tie iste pocity.aj ja som ten typ cloveka co sa najviac na svete vytesuje zo vsetkeho a niekedy si vychutnavam zivot mozno az prilis,ale ked to na mna pride,tak zrazu ma nic z toho co za inych okolnosti robim rada netesi,lebo ma uplne ovlada uzkost.a hned rozmyslam nad tym ako takto budem zit dalsich minimalne 40 rokov ;-)))ani ja vtedy nemozem jest a potom panikarim este viac,lebo sa bojim,ze zomriem na podvyzivu...celemu tomu nerozumiem...a ako hovoris,ak mi je zle moze mi hovorit ktokolvek cokolvek o pozitivnom mysleni,v tom momente mi cele telo ovlada neuveritelne hnusny pocit a pokial sam neodide (a on vzdy odide,len nikdy nevies kedy) tak sa mi s tym neda nic robit.ja stale hovorim,ze u mna je to skor problem tela ako hlavy. v hlave si vsetko logicky vysvetlis,ale to hlupe telo aj tak reaguje uplne opacne ;-)))
a dik za ten link, vyskusam :)
ahoj tati, vidis mame to na striedacku, mne bolo vcera relativne ok a dnes opat horory.. mavas aj ty taky ten pocit resp. nedokazes akoby pocitit ziadnu inu emociu okrem uzkosti? ze ked si napr predstavis nieco pekne na co si sa tesila ze zrazu akoby nic necitis, nanajvys pocitis uzkost? mne sa to potom tak nahromadi ze zaroven akoby nic necitim a zaroven citim hroznu uzkost a taku beznadej a strach ze to budem citit cely zivot, ze nebudem moct kvoli tomu zit (lebo v tej chvili fakt dostanem pocit ze takto sa zit neda) a tiez samozrejme ze skoncim zle a ze sa budem cely zivot trapit a bla bla bla... pre mna je uplne najhorsie mucenie ked necitim akoby ziadnu emociu - z nicoho necitim radost napriek tomu ze viem ze racionalne sa na to tesim a vseobecne som clovek co sa velmi tesi zo zivota, o to viac ma to ubija... ah jo :( ja mam pocit ze co najviac potrebujem je nejake pevne zazemie, ja mam hrozne dokaslanu rodinu, prakticky skoro nikoho nemam a toto mi najviac ublizuje.. nastastie mam neuveritelne uzasneho priatela, bez neho neviem ako by som to zvladala.. ja uz som sa tesila ze som zvladla kopu veci, aj to fakt je tak, strasne vela veci ktore mi predtym robili problem sa uz nad nimi teraz pomaly len zasmejem, resp. nerobia mi nejaky problem, no toto je taka nejaka zbytkova vec, taky posledny nejaky pocit cudny ktory som este neidentifikovala a neodstranila..nemohla som ani nic jest, ledva som do seba natlacila polievku, hroza... u mna vycina aj ten faktor ze ja uz ked tie pocity necitim tak potom si spatne tie pocity vycitam ze to je hrozne ze som citila to alebo ono, ze ked som sa citila tak hrozne resp. napr dnes som viackrat dostala pocit ze nevladzem takto zit, tak to znamena ze som nejaka troska atd atd... no postazujte sa aj vy ostatni, napiste co mate na srdci, ved si hadam navzajom poradime :)
katka,presne ako hovoris.najvacsi strach mam z toho,ze nebudem nikdy moct zit normalny zivot a ze to raz moje telo uz nevydrzi a prepne mi v hlave nacisto. uz sa hned vidim v 'blazninci' a neschopna pracovat, ponechana na starostlivost druhych...a taketo hluposti mi idu hlavou...teraz je zase dobre.inak zacala som chodit na akupunkturu,ale pravdupovediac mam pocit,ze som zbytocne vyhodila peniaze...ale co celkom funguje su guided meditation na youtube...a nestoji ma to ani korunu ;-))) zacala som si to tento tyzden pustat a ulavilo sa mi...tak odporucam!
aj ja som mala dnes taký blbý pocit v krku
no kde ste vsetci? :) tak ja som mala 2 dni dost pekelne ale uz je to zda sa prec :) tak po dlhej dobe som si dala nejake to repete :) uz len zo mna doznievaju tie pocity resp. ani nie pocity ako skor take zacudovanie nad tym ako mozem uplne nezmyselne citit take veci, ked racionalne viem ze su to nezmysly... fakt asi najhorsie co z uzkosti poznam je ten stav ze mate akoby zablokovane emocie a namiesto kazdej pozitivnej emocie ktoru by ste uz uz isli pocitit dostanete naspat kopanec do zaludka a pocit uzkosti. potom pridu pocity ze to nevydrzite, ze ak to budete citit navzdy tak sa asi zblaznite atd.. poznate? :) ale hlavne ze uz je dobre..
ahoj tati, aj ty ??? ja som naposledy minuly rok v marci mala takych uzkostnych cca 5-6 dni a odvtedy relativne pokoj a teraz to mam po dlhej dobe opat, vcerra a dnes zatial uplny horor... na vecer samozrejme tiez lepsie (vtedy je vyssia hladina serotoninu), teraz som vstala pred chvilou a namiesto toho co som chcela do 10tej spat tak cca od 8mej som hore a furt mam nejake hnusne pocity typu ze "to nevydrzim" alebo ze je so mnou nieco vazne, zaludok mam uplne v prdeli a namiesto normalnych emocii ktore clovek pociti behom dna (napr ked si spomenies na nieco pekne) tak nevies pocitit tu normalnu emociu ale uzkost.. no paradicka... a akurat ked sa potrebujem najviac ucit... vcera aspon 10krat som mala slzy na krajicku, to je hrozne, clovek nechape co je s nim, racionalne vie ze sa nema absolutne coho bat a ze vsetko je v poriadku a tie nervy s nim robia toto.. u mna to bolo vzdy hlavne o tych idiotskych pocitoch typu ze to nevydrzim alebo ze to budem citit cely zivot a ze kvoli tomu nebudem moct zit atd.. toto je u mna vzdy najhorsie, ak by mi buchalo srdce alebo sa mi zle dychalo tak na to kaslem, ale toto ma vie dostat... tati ako s tym bojujes a ako sa citis ty?
caute,tak ja jeden den o uzkosti ani neviem a na druhy den sa idem zblaznit. je to normalne?najhorsie je to rano,ale potom postupne pocas dna to ustupuje a k veceru som uz uplne v poriadku...ja viem,ze ste to tu uz raz pisali,ale mozete ma este raz ti,ktori to uz maju za sebou uistit,ze sa z toho neumiera a ze sa nam nic strasne nestane? ;-)))