Úzkosť

tak to s tym zivanim je fakt "sranda"...)))ako sa dnes mavate? ja trochen od rana malinke zavrate...ale poho...az na moj dalsi problem z hemeroidmi...chvilu dobre a potom zasa zle..ako s mrchou))))) ale nie mam kazde rano tvrdu stolicu a zazivam muky na wc-ku...ale oddnes som zacala papat vela vlakniny, dufam,ze sa to zlepsi...lebo mam fakt obavy ist na to vysetrenie..blue...ale bojim sa, ze coskoro budem musiet..uz mam aj papier od obvodnej, ale stale vaham....papa drzte sa..

lucia mne to zacalo tiez z dlhodobeho stresu, pretazenia a rodinnych problemov, takze sa vlastne ani necudujem, niekde sa to na organizme muselo prejavit.

tiez si myslim ze sa to neda uplne vyliecit, mozes mat obdobia (aj roky) ked si ok a potom sa ti to vrati (vlastna skusenost). nehovorim ze nie su mozno aj vynimky, ale nepoznam zial nikoho kto sa uplne vyliecil.

kachita sranda s tym zivanim, ja to mam niekedy tiez-som uplne otapena, zivam, ledva drzim oci otvorene ale spat sa mi neda kvoli nepokoju, bucha mi srdce a tak.

lucia 87 ...niekoho takeho poznam... Je to moja mama ... ked bola dievca.. tiez sa jej stalo toto co nam .. a tiez s tym bojovala dlho ...ale uz roky rokuce je v poriadku :) ...takze Urcite sa z toho dostat da... Ale chce to velmi velmi vela prace.. Ja som sa z toho uz druhy krat v priebehu dvoch rokov dostal (zatial nie na 100% ale to co mi je teraz je uplne smiesne).. A aj ked si myslim ze sa to este zopakuje...urcite nezufam... Musi to prejst... :) drzim palce

a to,ze mam PP a uzkost som sa dozvedela (po tolkych rokoch) asi pred pol rokom...(((

ahojky...lucia87, ja tiez myslim,ze vyliecit sa to neda...len sa mozme naucit s tym zit((((ale ako, no nie? ked je to ako si napisala hrozna pliaga...poviem ti, ja som prve ataky mala ked som mala asi 18-19 a v juli mam 28...ale samoska, nemala som to vzdy, niekedy mi bolo dobre rok, dva a potom sa to vratilo...ale po novom roku sa mi to vratilo asi tak po roku a ten atak bol taky hrozny, asi najhorsi(((musela som ist na pohotovost...a ako pises, aj mne nieco pichli a mala som ist domov spat, ale...ja som vobec nemohla zaspat a zaspala som az niekedy v noci..bol to moj nnajneprijemnejsi atak a trval neskutocne dlho...po tom vsetkom som zmenila psychosa a mam teraz dost dlhu cestu pred sebou s cipralexom, beriem ho uz asi 4 mesiace a citim sa urcite lepsie))))pa kata

Hups, prepacte, tusim som si tu trochu moc vyliala srdce:-/

Hups, prepacte, tusim som si tu trochu moc vyliala srdce:-/

Zdravim vsetkych s PP! Ked som si tu zacala citat prispevky, normalne som ostala zaskocena, kolko ludi dnes mava panicke zachvaty. Mne to zacalo pocas maturity. Mala som doma schizofrenicku maminu,zili sme bez tatka, ktory sice platil ucty, ale kedze mama bola nezamestnana, nestacilo to a ja som celu strednu chodila brigadovat, aby som mala vsetko to, co moji spoluziaci pokladali za samozrejme. Moj den vyzeral asi tak, ze som rovno zo skoly isla na brigadu alebo som isla davat doucovanie a vecer sa vracala domov a miesto kludu a oddychu po celom dni ma tam cakala mama co si buchala hlavu o stenu a hadala sa s hlasmi. Vecer pred poslednou ustnou maturitnou skuskou som zrazu mala pocit strasneho nepokoja, ktory sa stupnoval a stupnoval a zrazu som mala pocit, ze sa zblaznim. Tocila sa mi hlava, nedokazala som si udrzat jednu myslienku. Usla som k babke, ktora bola vtedy mojim utociskom, tam som zvracala a mala som totalnu paniku, bol to zatial najsilnejsi zachvat aky som doteraz mala, mravencilo mi v rukach, mala som pocit ze mam opuchnuty krk a ze nemozem dychat a nez dosla sanitka, babka mi masirovala ruky(zlata moja), mne sa uz zahmlievalo pred ocami, videla som iba stred zorneho pola, po stranach len cernota. Pichli mi nieco na ukludnenie, mala som 6 hodin spat, po pol hodine som sa zobudila a cele mi to zacalo odznova, rovnako silne. Babka volala sanitku druhykrat, chlapci, co prisli, mi ukazali caro dychania do sacku, dali mi magnezium a opat som zaspala, teraz az do rana, no ked som sa zobudila, citila som sa len o trochu lepsie. Maturu som zvladla s vyznamenanim, aj ked som tam seriozne nechcela ist, tak mi bolo vsetko jedno. Moja obvodna moj problem nadlahcovala a vobec ma nepocuvala, ked som povedala, ze persen mi nestaci. Nakoniec som isla do sukromneho zariadenia, kde mi lekarka vysvetlila, co sa so mnou deje, preco sa to deje, predpisala mi xanax na okamzity ucinok a antidepresivum na dlhodobu liecbu. Zo zaciatku som mavala zachvaty casto, potom menej az asi po roku vymizli, obcas ma prepadla depresia alebo taky pocit vzdialenosti od reality, ale ziadna panika. Po vyse 2 rokoch som antidepresiva konecne vysadila a teraz, po pol roku od vysadenia mam pocit, ze sa so mnou opat nieco deje. Mavam zachvaty paniky, ale uplne odlisne od tych, co som mavala predtym. Dokonca sa obcas bojim ist s priatelom von alebo do kina, co som nemavala ani v obdobi ked mi bolo najhorsie. Dokonca som kvoli tomu strachu nesla s kamoskou na dovoleku. Konecne som zacala mat normalny zivot a mam pocit, ze opat robim krok spat. Vacsinu dna prezijem v pohode, vikendy co travim u babky mam bez zachvatov(zeby daky pocit bezpecia?).Mam pocit, ze na toto mi ziadne lieky nepomozu, lebo ten strach prichadza len obcas a dokonca si myslim, ze mi mozu pomoct prekonat priznaky, ale vyliecit sa asi musim sama, svojou volou, casom, ale pravdu povediac, uz ma to nebavi, 3 roky som obmedzovana dakou pliagou a ja, vecne pozitivne naladeny clovek, mam pocit, ze sa toho uz nikdy nezbavim. Dufam, ze sa to aspon nebude zhorsovat a ze casom sa to len zlepsi :-( co myslite? je tu niekto, kto sa toho kompletne zbavil?

Ahoj tobi, ďakujem za odpoved...
tiež mám syna a presne pocitujem čo ty... mám strach že čo ak sa mi niečo stane čo s ním potom bude.. bojím sa byť sama doma, ked manžel ide nikam na služobku, vtedy sú to pre mna muky... chcem byť zasa v pohode ale ako tu čítam, liečba je dlhodobá :((
Pojdem teda k doktorovi a uvidím... ešte sa opýtam..zhoršuje sa tento stav, ked nemám lieky????

ty kokos, kachita to zivanie som mavala aj mavam..ale nikdy som nechapala, ze co tolko zivam))))nevedela som,ze aj toto moze byt spojene s tou mrchou...niekedy, napr ked sme boli niekde na kave, som z nicoho nic zacala zivat, a trvalo to dost dlho..no a iba niekedy to vyvrcholilo tak,ze mi potom zvacsa bolo zle...a tie navaly tepla mavam tiez...pa a dobru nocku, cmuuk