Zle znášam vypäté situácie a keď som sama doma . Lekár mi dal Xanax, poradte niečo z homeopatie alebo niečo iné len nie lieky.
Úzkosť
patrilo to marceline, prepac katkaxxx som sa pomylila...
Lilka teraz som z toho dost zmatena - pises mne alebo marceline? lebo ak mne, tak si si ma asi s niekym pomylila.. ja som nepisala, ze mam problem ist do obchodu alebo pod., asi si myslela niekoho ineho..
Ahojte vsetci:)tiez by som velmi rad vyhral boj z uzkostou...bojujem uz 12 rokov,mal som 25,ked prisla,ani nezaklopala,proste vtrhla do mojho zivota:(bez liekov by som nevedel vobec fungovat,beriem cipralex a ked je to k nevydrzaniu tak si pomaham z neurolom.Je to boj na cely zivot si myslim,sme proste citlivejsi a tento svet na nas neposobi najlepsie...priliz rychly svet pre citlivych ludi:)
katkaxxx podla mna by si tiez mala najst ineho lekara, podla mna si este asi nezazila to najhorsie ,inak by si brala AD s radostou... ale podla mna neliecena uzkost alebo depka sa iba zhorsi ak to neliecis... vies to nieje ako ked len tak niekto povie ze joj mam depku ale skutocna depka je diagnoza a tu treba liecit. Ja beriem Arketis a podla mna aj tebe by mozno pomohol ked mas problem ist sama do obchodu atd.. ja som tiez mala uz postupne take stavy ze som nemohla uz ani dole pod branu vyjst lebo som sa bala ze tam skolabujem, zadusim sa.. teraz beriem AD uz 9mesiac a v podstate uz od 2mesiaca mi je fajn... ale tiez som brala predtym ine lieky a nepomohli mi.. nepomohli prave preto lebo zalezi co presne ti je! ja som lekarke sama povedala vsetko co citim, vsetko coho sa bojim a vydedukovali sme ze som z uzkosti zacala trpiet agorafobiou ktorou podla tvojich pismen trpis aj ty...vies tebe chyba serotonin a AD ti pomozu a budes v pohode! ziadne bilynky nepomozu, viem co pisem, lebo tiez som uz skusila kadeco... mne trvalo rok kym som sa dopracovala k soravnej liecbe ale nevzdala som to ako ty a teraz som v pohode.. Najdi ineho psychiatra a zacni sa liecit lebo to bude ib cim dalej tym horsie a mozes skoncit ako ja ze som uz ani z postele nevstala a ledva dychala a mala halucinacie uz z tych stavou a kadzy vecer sa spoliehala ze sak pride sanitka az som pochopila ze mi toto nepomoze a sama som im povedala odneste ma na psychiatriu nech mi daju lieky!!
Rebarbora, drzim ti palce a prajem vela sil, musis byt silna bojovnicka. velmi sa mi pacia tvoje posledne vety
"Nebyť odporcom liekov ak je to nutné.
Ale nespoliehať sa iba na ne to sú iba také barličky do časov najhorších. A možno to znie čudne ale táto choroba ma aj veľa pozitívneho naučila."
do bodky suhlasim.
drz sa
marcelina, tak to je jasne, to je nahouby psychiatricka, urcite zmen pokial mas moznost.
ja som AD nebrala, iba sem-tam neurol, ten som si dala asi 10x v minulosti a asi 2x som skusila lexaurin. takze skusenost s AD nemam. to co som ti pisala som pisala na zaklade skusenosti nie moje ale druhych ludi.
momentalne sa citim fajn, len ten tep a trochu blbe dychanie ma obtazuje, ale to je skor momentalne dosledok velmi velmi psychicky narocneho obdobia a priserneho stresu.
Ahojte !
Často sem zavítam a prečítam si Vaše príspevky. Dnes som si povedala , že aj ja teda skúsim niečo napísať o tejto diagnóze.
Ja sa liečim už skoro dvadsať rokov.
Moje problémy začali ťažkou depresiou a postupne sa pridala uzkostná porucha. Som na liekoch, mám za sebou aj hospitalizácie.
Do choroby som žila naplno mám vysokú školu veľa som cestovala. Dnes som až v invalidite. Príchodou choroby sa všetko zmenilo.
Prešla som úplne vštkým o čom píšete telesné prejavy, emocionálne stavy, ataky, zúfalstvo hľadanie vhodných liekov, psychologom
mám dni keď mi je lepšie mám dni keď mi je absolútne pod psa ,je to únavne a ťažké. Dnes viem že je to boj každodenný zo sebou samou. Mám šťastie, že mám fantastickú lekárku aj vďaka nej som sa neučila túto chorobu zvládnuť lebo sa to dá ale s obrovskou vnútornou energiou.
Pomáha mi správne dýchanie, pozitívne myslenie, viem si povedať, to sú iba nervy, mám už aj šťastie v tom že si viem prispôsobiť lieky podľa stavu.
Chcem Vám preto všetkým povedať že je treba bojovať , nemať tendenciu izolácie a sebaľútosti. Uvedomiť si že každý reaguje inak na všetky druhy liečby.
Nebyť odporcom liekov ak je to nutné.
Ale nespoliehať sa iba na ne to sú iba také barličky do časov najhorších. A možno to znie čudne ale táto choroba ma aj veľa pozitívneho naučila.
Držte sa.
Katka a co uzivas? Ako rychlo ti to zabralo? Zabrali prve lieky? Citis sa uz fajn, alebo mas este nejake problemy? Fajn, ze si narazila na spravnych doktorov, to si myslim, ze je velka cast uspechu, ked je tam pochopenie s pacientom, dovera . Myslim, ze niektori psychiatri, aj ked im to nezelam, by s mali zazit skutocnu depresiu, aby vedeli, co to je a neposielat pri prvej navsteve cloveka s tazkou depresiou, co ide k lekarovi s doprovodom, lebo by to sam nezvladol , co je mu tak zle na Zumbu a medzi ludi a nieco robit a v pohode si pritom upijat kavicku a este mi zakazala, ani nedala benzenaky na zaciatku liecby, lebo su navykove, ze to mam prekonat bez nich... A ked som sa jej na 10x pokusala dovolat, ked mi bolo strasne zle po liekoch,vracala som, odvrkla, ze antidepresiva zbavuju uzkosti, ze mi nemoze byt z toho horsie a zlozila telefon...Zkratka lekarka bez pochopenia, vzdy ma jej reakcie akurat priviedli do este vacsieho zufalstva, mas pravdu, asi to chcelo hned zmenit lekara...Mozno keby som zazila iny pristup, mala by som pozitivnejsi pristup k liecbe, ale ked uz druhy lekar takyto, zas ma to utvrdilo v tom, ze psychosi su najvacsi "salamisti" k pacientom..
marcelina v tom pripade vymen psychiatra.. ja som tiez presla cez jedneho psychiatra a jednu blaznivu psychologicku, kym som sa dostala ku psychiatrovi ktory mi vyhovoval a ktory riesil problem od korenov pomocou psychoterapie a kazde jedno stretnutie zacinalo otazkou "ako sa mate" a nie v zmysle len zakl. zivotnych pochodov ale zaujimal sa o mna celkovo ako o osobu. chapem po tych skusenostiach, ktore si so psychiatrami mala, ze si skepticka, aj ja by som bola. ale nastastie som natrafila na takeho psychiatra, ktory mi pomohol tym najspravnejsim sposobom. nic mi v zivote nepomohlo viac ako rozhovor, ulozenie myslienok, atd. neni dobre veci dusit v sebe. neviem odkial si, ale ak mas moznost tak urcite zmen lekara.. drzim ti palce
Katka literatury som nacitala kopec, bola u dvoch psychologov, ale prislo mi to neucinne, ta jedna psychologicka mi povedala, ze mam prehlad, vidno, ze mam vela nacitaneho , takze som pochopila, ze nic nove by mi nepovedala, preto chodim radsej na diskusie, skusala som homeopatiu, nepomohlo, liecitelka pomoze na par dni, akupunktura, bolo po nej fantasticky, ale tiez , len ked som tam chodila, ked nechodim opat zle, ja mam hlavne fyzicke obtiaze, slabost, pocity na zvracanie, tocenie hlavy, bolesti tela, hlavy, zvysenu teplotu, chcem skusit este regresnu hlbinnu terapiu.