Úzkosť

sorry trocha chaoticky to vsetko asi znie, ale tak nejak sa aj citim :)), chaos

no ja som tiez cakala mesiac ci sa nieco nezlepsi, myslela som ze co sa so mnou dialo bol len progres choroby, az teraz som zistila ze s vysadenim liekov mi vela veci preslo. prestala som ich brat ked som sa jedno rano zobudila a nebola som schopna ist do roboty. len som vracala, plakala a mala obrovsku zaludocnu nervozitu. takze nezaberali. na druhej strane tie pocity na zblaznenie, co som opisovala, pred liekmi ani pocas nich neboli...
u mna moze byt problem aj v tom ze doktor mi povedal (po tom, co som k nemu chodila s roznymi tazkostami so zalud. kyselinami, nevolnostami, slabostami v nohach a rukach a pod.)ze to je uzkost a panicke ataky a hned mi dal tabletky. je to vseobecny lekar. nemala som teda ziadne terapie. tym ze pomenoval co mi je zacala som o tom vela citat a nove priznaky len tak nabiehali. teraz sa pozorujem ako sa spravam bez liekov:) preto ma zaujimalo ci este par tyzdnov po vysadeni moze byt telo zavisle. co bolo pred tym uz takmer nemam. trapia ma nove veci. ale aj to tu uz bolo, ze cim viac pocujes co sa komu deje, tym viac sa na teba moze nalepit. a priklanam sa k nazoru ze lieky ta postavia zo zeme, aby si bol schopny ist na terapie. same o sebe asi velmi nepomozu.

Je zaujimave, ako vsetci co prechadzame tymi strsnymi pocitmi, mame pocit, ze sme jedini na svete. Je vela takychto ludi. Aj ked maloco sa o tom vie.
Ja som sa rozpravala s doktorkou, preco tu u mna prepuklo. Povedala mi, ze zrejme som to mala asi trochu geneticky podmienene ale hlavne za tym je rodina (boli roky ked to bolo doma strasne, ale teraz je to super) a samotne detstvo a dospievanie v danych podmienkach zobudilo geneticku predispoziciu konat. A ako to zvratit spat? Nuz ja veru neviem.
Ja citim ze moje nervy su slabe, velmi lahko vyhecovatelne (to je vyraz :) ) a hlavne chcelo by to doslednu reprogramaciu cloveka. Nieco tak razne ako ujst do Tibetu. A v realite, neviem. Pomalicky. Osobne budem brat AD-cka aj keby som ich mala brat aj s krabickou. Uzasne mi pomahaju a moj mozog nie je schopny sa ovladnut sam. Velmi lahko sa vznieti a je to veru tazke.
Ale mne velmi pomaha opakovat si aka som dobra a silna. Lebo aj v tom je pes zakopany.....a aj na inych miestach.

sorry,ten liek sa volá sertralín actavis.

Inari, ja beriem serotonín, pokiaľ viem, to nie je antidepresívum. Iba upravuje hladinu serotonínu. A zo začiatku, keď som ich začala brať,mala hrozné stavy,ešte horšie ako pred začiatkom liečby. Ale to je normálne, pokým tie tabletky zaberú,asi také 2 týždne minimálne a potom je fajn.

cauko Elif, mne je uz fajn, konecne bude vikend. este som si trocha odtrpela nejake tie stavy v robote, chvilu to vyzeralo na nevydrzanie (ked som neskor opisovala priatelovi ake mi napadali myslienky smial sa :), vsak to aj znie priblblo niekedy, sama sa smejem, nechapem ako mi take nieco moze napadnut, len vtedy to ani zdaleka nie je sranda.som rada ze sa mi trocha dari zvladat dobu kym som v praci, lebo u mna to je najma vydrzat robit, sustredit sa a tvarit sa ´normalne´nech si nikto niec nevsimne. Potom som sice doma strasne unavena, stale spim a telo ma boli ako po poriadnom cviceni, ale to je normalne, ked som skoro osem hodin v napati.
a len pozeram kolko nas tu je s podobnymi pocitmi. pomaha mi ze nie som v tom sama, nic v zlom, jasne ze to nikomu neprajem. len na rozdiel od vas neberiem ADcka. prve mi urobili horsie ako bolo a nemam odvahu zacat brat nove.

inak je mozne ze som mala nejake priznaky zavislosti na nich aj ked som ich brala len nieco cez 5 tyzdnov a potom tyzden obden?

Mne sa to 1x stalo asi pred 2 rokmi, keď som neurobila jednu skúšku v škole. Večer to na mňa došlo, že som musela ísť na pohotovosť, lebo som nevedela čo sa so mnou deje, myslela som si,že fakt sa idem asi zblázniť, v hlave mi vírili myšlienky kadejaké, všetko dokopy sa miešali, nemohla som sa nadýchnuť, mala som zimnicu. Dali mi tam injekciu na upokojenie. Mala som v tom čase asi dosť veľa stresov, robota,škola,blížiace sa štátnice,tá nevydarená skúška. A asi aj preto, že som od malička dosť citlivá osoba.

Ahojte kocky silviap a Inari.Ako sa Vam dnes dari?Nielen Vam dvom ale vsetkym?Mne dnes bolo tak vseliak,ale zdolala som to.Silviap neboj sa nie si sama,co mas take myslienky o tom zblazneni.Mas pravdu,ze je to hrozne,ked to na Teba pride.Ani ja by som to nepriala ani najvacsiemu nepriatelovi.Som uz 3-ti rok na AD,a dost som ich pomenila.Ja viem v com je u mna problem.Uz som to pisala,ze mam velmi zly vztah s mojim priatelom,ktory trva uz tri roky.Myslim to zlo medzi nami,a vtedy mi to prepuklo.Sustavne hadky,stresy a este mnoho inych veci,ktore medzi nami boli a este aj su.Prezila som si peklo na zemi,a este ho aj prezivam.Citala som v jednej knihe,ze prezivanie denno dennych stresov vyvola psych.ochorenie.Jednoducho niekde sa to musi odzrkadlit.Bohuzial asi nemam az taku odolnu psychiku,tak som do toho spadla,ale snazim sa z toho dostat ako len najlepsie viem.A ty silviap ak sa smiem spytat ako si k tomuto ochoreniu dosla?Jednoducha rada:pozitivne mysliet,ale niekedy to nejde.Tak sa mi tu drzte a bojujte.Ved sme nejake Amazonky ci nie?Milosko pozdravujem Ta dada.Drzim nam vsetkym palce.Uf ale som toho popisala co???

To sa občas aj mne stáva, všetko je super,fajn a zrazu je to tu... ten hrozitánsky strach a už si predstavujem čo všetko bude so mnou, že už budem na nič, že ma zavrú do blázninca. A keď sa upokojím, tak je už lepšie,ale aj tak chvíľu potrvá pokým to prejde úplne, lebo potom stále mi to chodí po rozume, čo bolo a premýšľam nad tým,rozoberám to,stále na to myslím a uvažujem čo keď fakt nie som normálna??

Danustek, určite sa netreba vyhýbať miestam, kde sa ti to stalo. Práve naopak. Žiadne miesto ani osoba za to, čo sa ti stalo nemôže. Len si pomeň na pekné chvíle, ktoré si vo vašom byte prežila, určite ich bolo viac, ako záchvatov úzkosti či paniky.
Je to všetko len v našej hlave, sú to nepríjemné pocity, ktoré majú pôvod v nesprávnych interpretáciách našich myšlienok. A myšienky sa dajú zmeniť.