Úzkosť

Ahojte, dlho som tu nebola,nebolo kedy, ale sem tam som si to tu precitala...TANI, blahozelam, ze si sa dala na alternativnu cestu, verim, ze toopomoze, ja som na AD uz 5 rokov,ale nie je to ono, neznasam tie ataky, ktore stale prichadzaju, tiez zhanam hocico ine, aby som skusila aj ine cesty, co ja viem, mozno aj hypnozu, proste cokolvek..TOBI, no tak, suhlasim s dievcatami, ZUZKOU A TANOU, neber to tak, nie je nic stratene, uvidis dostane sa z toho, urcita to bol len skrat v zrejme jeho tazkej situacii vies , ze sa to lahko hovori, ale uvidis bude oka...dnes som zasa mala aj ked slabsi atak, z nicoho nic, len tak to prislo, ako vzdy, bez varovania...hodila som do seba rivotril a do pol hodky som bola oka, len ze ja tak uz nechcem zit...hm...tak zatial sa mi drzte...ADULIK

AHOJTE DIEVCATKA ZLATE!!!!!SILVINCIATKO MAS PRAVDU TERAZ SOM AKO V TEJ PESNICKE ,,CO BOLI TO PREBOLI" CHCE TO LEN CAS.MYSLIM NA TO ZE BABICKE UZ JE DOBRE A UZ SA NETRAPI A ZE SYNOVI SA NIC NESTALO TO STALI VEDLA NEHO VSETCI SVATI.NO A ZEMAME AUTO TOTAL ROZBITE NO UZ ASI TAK LAHKO NOVE NEKUPIME.JA SOM BOLA S BABKOU DOMA STARALA SOM SA O NU A MOUNO ZE TO BUDE ZNIET HNUSNE ,ALE VELMI MI CHYBAJU AJ TIE PENIAZE ZOSTALA SOM NEZAMESTNANA A TERAZ MUSIME VYZIT MESACNE Z 200 EUR.A STALE SA VOLACO MUSI STAT,CLOVEK KED SI MYSLI ZE BUDE DOBRE TAK SA TA MRCHA OZVE ABY SOM NAHODOU NA NU NEZABUDLA.ACH TOBI -KATUSKA UPOKOJ SA JE MI TO LUTO CO SA STALO,TIETO PROBLEMY NAS POSUNU O KROK SPAT ALE DUFAJME ZE TO NEBUDE TRVAT NAVEKY A PREJDE TO .JE MI TERAZ NA PRD ALE CO UZ MALA SOM HROZNY TYZDEN.NO A VALIA SA NA NAS AJ HORUCAVY A JA ICH NEMUSIM.NO TAK DRZKAJTE SA .

TOBI ja si myslím to isté ako Zuzka...zato, že je niekto na psychiatrii ešte neznamená, že má život v riti, fakt nie...pokúsil sa o samovraždu, vtedy berú proste ľudí na psychiatriu. Koľko má rokov?
Naozaj sa neboj, keĎ opadnú tie emócie okolo toho, tak uvidíš, že to nie je také strašné. Drž sa, myslím na teba...a napíš nám

Tobi, neboj, brat nemá život v riti pretože ho zobrali na psychiatriu.To sa robí v prípade, že je pre svoje okolie alebo seba nebezpečný, ak si chce ublížiť. Ty si si asi vytvirila z psychiatrie srašiaka, no nie je to žiadna katastrofa, psychiatria ľuďom pomáha, brat sa potrebuje skľudniť a určite aj s niekým porozprávať a vyrozprávať. Čo bude ďalej záleží už len na ňom a tiež záleží akú má diagnózu. Ak nejde o skutočne vážnu psychickú chorobu, ale len o skrat, tak sa to určite časom dá do poriadku, najprv tabletky, potom terapia, neboj sa o neho a snaž sa ho pochopiť a pomôcť mu ako môžeš.

tobi, adka aj ostatne baby, hlavu hore a nezufajte, ziadna kasa sa neje taka horuca ako sa navari...
Bude dobre, nebojte sa, musite byt silne...
bude dobre, uvidite, len to chce cas a nesmiete sa vzdavat :)
Drzim palce vsetkym

adka uplne ta chapem, ja uz som zufala...a len sa budem modlit, aby sa mi nevratili tie stavy...ano viem, ze musim byt silna...ale ako kurnik! ako? ked sa vas ten problem tyka...ako si pomoct..ako? preco? preco sa vsetko ruca ako domcek z karat...

baby prosiiiim pomozte mi, poradte...som doslova v riti...vsetko bolo ako tak a z jedneho dna na druhy sa vam vsetko zruti...v noci mi zavolal 18 rocny brat, strasne plakal..bol opity a ze mu mam pomoct poradit, ze ma niekde dieta ktore ma asi 2 mesiace...bol total hotovy, nechcel ist ani domov, nebyvam s nasimi tak som ho nejako prehovorila nech ide, aby sa mamka nebala...a rano mi mamka volala, ze pojedol tabletky, ze je zatvoreny v izbe a nechce otvorit...nakoniec po obede si sam zavolal sanitku a zobrali ho na detske oddelenie...no a dnes vecer asi o 11 nam ho zobrali do michaloviec na psychiatriu...:( ja uz nevladzem ani plakat, mamka je hotova uplne...ale kurnik aka je dnes spravodlivost, ako ho mozu zobrat, ked mamka o nicom nevedela...ved on ma zivot v riti! ak sa raz dostane na psychiatriu...toho som sa najviac bala...proste zavolali sanitku na detskom aj policiu! ako k nejakemu agresivnemu blaznovi...booze, co bude dalej...cooooo?

AĎka, tak keď ti havaruje syn, tak máš na takéto stavy priam nárok... to je psychické vypätie, ale to sa časom zase vráti do normálu...predsa vieš, že boli aj lepšie dni a zasebudú...len to vydržať a nepodliehať negatívnym myšlienkam. Plus toto počasie nám tiež nerobí dobre, ale zaťať zuby treba a prečkať. Magnézium, medovka, cvičenie, knižka...nič viac neviem poradiť

Poradte mi prosim odkial mam silu cerpat ,lebo sa to na mna vali zo vsetkych stran.Dnes mi havaroval syn ,chvala bohu sa mu nic nestalo ale to ked vam to pridu povedat tak tan pocit nikomu neprajem.Ja uz neviem asi to nezvladnem.

Nie je to práve ten strach, ktorý urýchľuje ten proces "že sa nám to vracia" ? Ja si myslím, že to musíme prijať ako súčasť nášho života, ako súčasť nás, že sa nám to proste vracať občas v nejakých podobách bude a musíme sa tiež naučiť nespanikáriť a nepustiť do mysle tie negatívne myšlienky, ktoré nás likvidujú