Úzkosť

katka z buchajeceho srdiečka nakoniec vykukla panicka porucha s uzkostou a na kolko sme mali tak isto v rodine dve velmi bolestne umrtia po sebe,tak som sa dostal aaj do depresie.nie je to hrozne,da sa to vydržať,ale su to take pocity o akych aj ty pišeš,len banujem,že som s tym otalala a isla som až ked mi zase prepukli panicke ataky k psychologičke.
takže,je to asi ako u teba,niekto ma blbe pocity a prejdu tak ako prišli a niekto ako sme asi aj my dve ich zaškatulkujeme do niečoho zleho ,neprijemneho a už to tam je a vyvolava to potom tie uzkostne pocity.
ja sa snažim pracovať na tom,že aj ti enajhoršie veci ako je umrtie patri k životu,aj strata blizkej osoby je bolestiva ale život beži dalej a my sa mame snažit ho žiť najlepsie ako vieme a radovať sa každy deň aj s maličkosti.
no ,ked to čitam tak to vyznieva tak frazovo,ale je to tak-:)

ahoj 43, dakujem za odpoved. ano, pracujem a aj byvanie mame s partnerom. Ja sa tesim z veci aj na veci, ono je to cele taka cudna hypoteza... skor taky hypoteticky strach z toho ze by som nemala veci na ktore by som sa tesila, to mi tak podvedome dost nahana strach ani neviem preco. aj ta nalada by u mna bola, resp. aj je, len keby ma netrapilo to s tymi "novymi" prostrediami a ze kedy som mala aky pocit. Moj niekolkorocny problem su pocity, mam strach z pocitov ktore ludia bezne aj dostanu, len sa nimi nezaoberaju, no ja ich hodim do skatulky s nazvom "zle pocity ktore nesmiem mat" a tu skatulku sa bojim otvorit a tie pocity odtial vypustit. s tymto bojujem uz par rokov, je to ovela lepsie ako kedysi, no este stale to nie je uplne ok, hlavne co sa tyka takychto "zivotnych" pocitov. priatel mi minule povedal ze kolkokrat uz v zivote mal nachvilu pocit ze ho nic nebavi alebo ze by ho stval zivot, no na mna keby prisiel taky pocit tak sa ho hrozne zlaknem a oznacim ho za zly a este sa tym aj budem trapit. Neviem spravne pracovat s urcitym druhom pocitov a uvedomujem si to. toto musim nejak zmenit, len neviem presne ako na to. mame za sebou aj dost bolestive umrtie v rodine, tak mozno aj preto rozmyslam nad takymito vecami, neviem. Akosi tomu zivotu momentalne nedoverujem alebo co. neviem.. chcela by som najst taku dusevnu istotu a rovnovahu..
a tiez jar je pre mna taka akoby zatazova v istom slovazmysle, pripomina mi nejake veci z detstva, ktore mam v podvedomi..
nuz, som nejaka zamotkana tusim.

43 a ty sa mas ok? ty si mala tusim problem s buchajucim srdieckom? uz sa to zlepsilo?

ahoj katka,určite budeš mať v živote stale čo riešit a stale nejake ciele.
a už pracuješ ?mas dobre zamestnanie,maš už deti vlastne?svoje vlastne byvanie?bola si na dovolenke tam kde si chcela ist?alebo nechcel aby si navštivit nejake miesto?
ked ma človek depresiu alebo uzkost tak ma pocit,že ako keby všetko išlo mimo neho,ako keby sa mu nechcelo ani rozmyšlat,nie to ešte snivať a na to su super knihy od L.Hayovej je ich niekolko,vralo doporučujem prečitať.
a myslim,že aj každy ma niekedy tak eobdobie,že j ebez nalady a nič sa mi nechce riešit,ale musime sa snažiť nepustiť to na plne obratky aby sme z toho nemohli vyliezť.ked chceš tak si piš na papier svoje sny alebo len tak čo ta napadne a možnos abudš čudovať o čom všetko ešte dokažeš rozmyšlat,že by si v živote chcela dosiahnut.
tak pekny vikend aj tebe!

caute baby ako?
ja som taka nemastna-neslana, pod chvilou nejake kraviny rozoberam v hlave... trapim sa nad tym ze "aka" som (ze som mala resp. este mam) uzkostne problemy, teda hlavne kvoli tej pocitovej casti, ze moja hlava si vie take kraviny vymysliet...
hneva ma, ze ked chcem ist niekam na vylet, tak castokrat mam z toho viac trapenia ako radosti, lebo ked pridem do tych "novych" prostredi (niekde kde som este nebola), tak na mna dojde taky nechutny pocit ze nikoho nemam, ze nic necitim z veci okolo seba a bojim sa ze mam tym padom skazeny zivot. potom pridem domov alebo na miesto kde to "poznam" a hned to odide. lenze mna to trapi este dlho potom, ze som mala taky problem. :(
a este sa mi hlavou mota taky akoby strach z toho ze by mi zivot niekedy nedaval zmysel.. nie ze by mi nedaval, ja sa tesim z veci, ale tak sa akoby bojim ze ci vzdy budem mat nejake ciele v zivote, ci budem mat za cim ist a tak.. nechcem len tak "spocivat", ja som taka ze fungujem takym sposobom ze doteraz som mala take velke 2 ciele najst si partnera pre zivot a vystudovat, no a toto ked uz mam splnene tak rozmyslam ze co teraz dalej. ze co budu tie dalsie "tahace" a tak...
budem fakt rada ked mi niekto odpisete/poradite a date vediet ako sa mate vy..
tak pekny vikend vam prajem

inak ked som ja mala pred rokmi PP tak som tiež spala celkom dobre,ale vtedy som mavala zase ataky skoro cely deň,takže asi ma to tak unavilo,že po poslednom večernom horerore som zaspala,ale za to cez den to bol des.
teraz som už na liekoch,preto sa dost čudujem,že mam problemy so spankom,lebo čo som sa rozpravala s babami čo maju taketo problemy,tak ako nahle dostali lieky tak s aim aj spalo dobre.
no ale každy sme asi ina,mne povedala aj psychologicka,že teraz som nemala cez den čas mysliet na smutok potom čo s ami stalo ale len v pokoji ,čo bolo na večer av noci a preto este stale mam taky nepokoj v noci.hoci ja už ani necitim nejake paniky ako pred tyždnami ked som sa na to budila.snad s ato upravi,povedali,že mam byt trpezliva,tak s asnažim byt trpezliva,čo ine mi aj zostava.a už začinam byt aj spokojna,že som isl ana ti elieky,ktorych som sa tak strašne bala.nejako sa stym zmierujem.

s tym spankom to mam aj ja nic moc, niekedy sa v noci budim , lebo mam silne bolesti hlavy na zblaznenie, nepokoj, zle spim, rano sa budim v stave ako po najhorsej opici a citim sa podobne cely den, vtedy pred rokmi, ked som dostala PP som vdaka bohu aspon spala ako drevo, len rano po prebudeni hned prisla brutalna unava a uzkost...su to nechutne diagnozy toto veru a stale to ma coraz viac ludi zial...

43 jasne ze kava mi to nevyvolala:D ako som pisala, velmi stresove obdobie, umrtie blizkeho mladeho cloveka pred ocami, potom stresy, napatie a ked som myslela, ze uz vypnem a oddychnem si z toho na dovolenke, prisla ta kava a ta vyvolala tu paniku a nasledne uz bol stale pritomny ten strasny strach a uzkost..Tiez som nstvana sama na seba, ze uz dlho som sa necitila dobre a nieco neskusala nejaku alternativnu medicinu, ze som to nechala tentoraz zajst zasa tak daleko, ze lieky budu zrejme nevyhnutne, lebo altrnativna medicina nejako moc nepomaha..

marcelina a mysliš,že to spustila len ta silna kava?
mne hovorila psychologička,že vždy je spuštačom nejaka spomienka zabudnuta,niečo nedoriešene,strach z niečoho.možno ta silna kava sposobila nejaky tras v tvojom tele alebo teda neprijemny pocit pri srdiečku a to zlaknutie z toho spustilo zase ten proces.
lebo ja som si nevedela vysvetliť teraz prečo s ato mne vratilo,ked som bola v najvačšom strese a naozaj mi bolo hrozne,vyčerpana a pod tak vtedy sa neukazala t apotvora uzkost a panika aked som si myslela,že som relativne už zmierena aj s tou velkou stratou a už si začinam uvedomovat že život je už raz taky,tak vtedy z ničoho nič bez nejake vacsieho varovania strelila.teda bez varovania to uplne nebolo,bola som par dni pred tym taka nervoznejsia a aj tlak mi vyskakoval hore čo pred tym som mala vždy nizky a taky ako neklud som mala v tele,ale nejake hrozne to nebolo,to až teraz si uvedomujem,že to boli signaly aby som sa zastavila a zamyslela nad sebou.asi sa fakt cely život musime učit len na vlastnych chybach.........

ved to su tie veci, pred sietymi rokmi u mna prepukla PP po umrti blizkeho cloveka, nevedela som o co ide, myslela som ze zomrem, stalo sa to na dovolenke po silnej kave, ale fest silnej, lebo aj mojho muza bolel zaludok z nej a dal si len glg, no a uz to slo prudko z kopca, bola som pol roka na liekoch, potom som vysadila, myslela som, ze uz to zvladnem a po rokoch to zacalo nenapadne, nepokoj, nervozita, vystresovanost, bolesti hlavy a bum, jedneho dna uzkost jak hovado a depresia a stale sa mi to prelina uz par mesiacov, pojdem na lieky, uz som sa objednala, uz som poskusala vseliake doplnky a liecitelov a stale hore dole, toto je ozaj prezivanie...

a čo ma teraz najviac trapi z tych problemov,je to ,že v noci sa budim a nemožem spavat a cez den som strašne unavena .ale doktor mi povedal,že po takych hororoch ako som si prešla,to chce čas len a vsetko sa da zase do normalu,tak budem trpezliva a budem čakať.