Úzkosť

Adulik, dakujem za radu,uznavam,ze viac to pocitujem pred menzesom,ale pride to ja inokedy...neviem,co s tym rovit, co to vlastne znamena,zmeny nalad-v praxy a psychologii....vadi mi to,al enechcem toho robit problem

nie neberiem ziadne lieky, snazim sa to zvladnut sama a to hlavne pozitivym myslenim a hlavne sa snazim riesit ine veci ako sama seba.Ja som nikdy ziadne problemy nemala, mala som dobre detstvo a v podstate nemam nejake ine problemy, mam sa asi moc dobre a preto som si vyrobila sama tento problem.Ale snazim sa mysliet pozitivne, aj ked ma niekedy prepadne tento strach, vtedy sa obycajne vyplacem, ale potom musim fungovat dalej, tak ako aj vsetci ostatní.

Ahojte, SISI,taketo stavy tu mal,resp. este ma,ak to mozzem zovseobecnit,asi kazdy z nas,co tu pismenkujeme...tiez som mala take stavy, obavy, tiez som presla mnohymi vzsetreniami...teraz pri brani AD je to lepsie...ty nieco beries?? inac zrejme sa trebaa nejako vzdy zamestnat, aby clovek tolko nerozmyslal, nepozzoroval sa...ono viem, ze sa to hovori lahko, a viem aj to, ze sa to niekedy tazko uskutocnuje...a NOONAA,no tie vykyvy nalad su zrejme dost zzle, skus si vysledovaat,ako casto prichadzaju, ci je to vzdy pri nejakej prilezitosti, okolnosti, pred mensstruaciou, ci pri zmene pocasia, v strese, po nom, ci naopak v klude,ked si sama....hm....

No lea, ja sa snazim zamestnavat nejakou činnosťou, napr. ked som v praci tak som v pohode, aj ked som v spoločnosti. Len teraz som doma a nemam co robit, tak sa samozrejme nad tym zamyslam, neskor sa zacnem lutovat a potom ma to prejde. Vzdy si hovorim, ze uz sa ma to drží dost dlho, stale sa len bojim ze sa zblaznim, a čo sa stalo? nic, nezblaznila som sa. Blazon nevie, ze blázni. My si to uvedomujeme az moc dobre. Nezostava nám nic len hlavu hore, prestat sa lutovat a fungovat dalej. A este som sa chcela spytat kolko mas rokov? ci mas deti? lebo také somariny ako nás napadaju vacsinou ludi, ktorí maju az moc casu sami na seba.

zistujemze tanec m dost pomaha,milujem tanec,hocikedy aj doma si vypeckujem moje naj a tancujem...tancovala som kedysi, potom so prestala,ale je to proste vo mne...nahlas hudba,len ja a pohyby...to je super

nerozmýšľať!!!!!!!!!

Sisi ty si úplne rovnaký prípad ako ja ...tiež som si najskôr vymýšlala choroby a potom to takto dopodlo až sa teraz bojím že sa zbláznim, čo prpsím ťa proti tomu robíš užívaš aj nejaké lieky? poraď prosím

Miloš tak rada by som nerozmýšľala ale aj keď to skúšam nedá sa mi to naozaj už je to asi v tom štádiu že mozog ovláda mňa a bojím sa že sa z toho zbláznim

ahojte vsetci, u mna sa zacala úzkosť asi pred dvomi rokmi. Najprv som si vymýslala stale nejaké fyzické choroby, neskôr sa to vystupnovalo to psychiky. No mojou uplne najvacsou obavou je, ze co ked nad sebou stratim kontrolu a zblaznim sa z toho. Viem ze je to iba v mojej hlave ale aj tak nad tým stále rozmyslam. Najviac ma to napadá ked nemam co robit a preto sa stále snazim zamestávat nejakou činnosťou. Tiez mam podobny problem ako pisala Lea, bojim sa ze sa stale budem zaoberat svojimi myslienkami a zblaznim sa z toho a nebudem uz schopna s nikym komunikovat.Mal este niekto z Vás takéto obavy a pocity, ze sa z toho fakt zblazni?

asi to suvisi so zmenou nalad.....aj mne sa dost prudko pri tejto chorobe menia nalady,nic ma nebavi atd....potom si poviem dost a zacnem s tym bojovat......aj vcera mi bolo hrozne zle takmer cely den ale isla som umyt auto aj ked v tej mycke som myslela ze vykocim,tie kefy a hluk...a potom bola paradna zapcha......prezila som a nejako to vecer ustalo a dokonca som vydrzala pozerat film co vacsinou zaspim v poslednej dobe....